about saddie's architectural bulvar elvis on mushrooms

It has been a wonderful evening and we would like to thank all of you for your appearance. We definitely will have something to remember:-) … matelko said one moment later that night that there have been 32 of you… unbelievable! We do hope that you enjoyed the time as much as we did and that everybody found his/her way home despite his/her condition:-) …

To all the others who couldn’t make it into the pub for whatever reason nevermind we still do like you:-) and let’s say our goodbye to you this way.

Now… packing…

Takeoff Tuesday before noon…

Farewell

Denny naklad:

Sme v NYC !!!!!!!!!!!!!!!!!!! Dokazali sme to !

New York, New York

8:40 CET Smolenická 10, Bratislava, Slovakia
8:45 CET Osuského 14, Bratislava, Slovakia
9:30 CET Schwechat Flughafen, Vienna, Austria
14:25 SET JFK International Airport, New York City, New York, USA
16:00 SET 7714 Queens Boulevard, New York City, New York, USA

[Na tomto mieste mala byt jedna uzasna fotka z lietadla ktoru spravil Samo, ale kedze Marcel je uplny debilek a ubohy nehodny cerv, nejakym zazrakom poslal vsetky fotky z prveho dna do vecnych lovist, tak je tu iba tento text.]

Here we go !!!

Lietadlo doletelo, imigracny uradnik nebol debil, batozina dorazila, taxikar trafil. A tak sa The Road Trip moze zacat.

Kedze v utulku pre zatulane psy nas odmietli ubytovat, tak sme sa nakoniec ubytovali u Nika Kolomana Sokola a.k.a. vnuka Kolkomana Sokola a.k.a. bratranca Samovej matky kamaratky. Musite uz, ze taketo "silne pokrvne pouto" sa len tak nevidi :-)

Sme ubytovani hlboko v Queense, takze ocakavame zaujimave zazitky…

Podvecer sme vyrazili do mesta, mrkli sme nejake tie opulentne stavby na Washington Square z ktorych mal Samo pipika hore, jeden skate obchod na Broadwayi a nejaku „Sejimu“ (fotka below) a zapadli do Irishu zvaneho Half Pint kde sme si dali prve „americke“ pivo (v skutocnosti to bola nejaka irska zalezitost).

[Samo mal samozrejme OMNOHO lepsi fotku, ale kedze cerv ju vymazal, tak sem musim dat tuto ohavnu fotku odo mna (M)].

End of day 1

Furt New York

Rano sme sa nete nasli najblizsich predajcov aut a poistovakov (kvoli povinnemu poisteniu zodpovednosti za skodu) a vybrali sa napriek Queensom. Odstartovali sme to bagelmi (pre nevzdelancov: bagel = zemla s dierou v strede) tu za rohom, ktore nam vydala nejak haitanka. 1 beef salami bagel = 1 bagel a 48 platkov hovadzej salamy o objeme vacsieho argentinskeho steaku. 1 cheese bagel = 1 bagel a 48 platkov syra o velkosti vemena mensej argentinskej kravy. Welcome to the US !

Sice sme nenasli ani jedneho dealera (aut, nie drog) ani poistovaka ktorych sme nasli na nete, ale za to sme nahodou natrafili na ineho dealera aut, kde nas usadil ultra-Americano Joe (kazdy zub isiel do inej svetovej strany). Z majitela obchodu sa vyklul slovensky emigrant zo 1968 z Humenneho. To uz je aka pecka, ze v tomto megapolise bol skoro prvy clovek s kym sme sa rozpravali ex-Slovak.

Auta tam sice mali nove, drahe a nemali ziadny minivan ale aspon sme sa dozvedeli, ze s poistenim by nemal byt problem a hlavne sme fasli kontakt na poistovacieho agenta Richieho na Jamaice. Nie na tom ostrove, ale v stvrti Queensu ktora sa vola Jamaica, niekolko malo km od nasho zakladneho taboru v Queense.

Davajte pozor, bude to narocne:

Najprv sme sa vybrali peso, ale asi po 2 km nas to omrzelo, chceli sme stopnut taxik ale v Queens je taxikov malo a vseky boli plne, takze nam zastavil iba nejaky indicky mamrd, ktory chcel $15 za 2 km, tak sme vysadli z jeho neoznaceho taxika skor ako nas predal na organy a sadli sme na bus, z neho sme prestupili na dalsi bus a skoncili sme na Jamajke (uz som vam hovoril, ze nie na tom ostrove!).

Tam sme nasli ultra modernu kancelariu poistovacej spolocnosti DCAP. Vystavna skrina americkeho kapitalizmu. Watch this:

A tam sme ju stretli… MARGIE.

Richi nebol tam, tak nas odchytila The MARGIE. Ex-portorikanka, cca 120 kg, teplakova suprava na sebe. Zila v dzungli, medzi slonmi. Mozno aj na Portoriku, tu v kancelarii si vypestovala svoju dzunglu (prosim vas (najme Tomas), naozaj nehovorim o jej ochlpeni !!!), mala tam asi 20 rokov odrastane rastlinky, vkusne doplnene slonikmi a pocitacom.

Od Margie sme sa dozvedeli, ze poistenie naozaj ziskat mozme, pokial mame social security number a nejaku fixnu adresu a nas vodicsky preukaz. Boli sme velmo obstastneni. A potom prisiel biznis (Amrbi citaj a uc sa to robi vo svete). V USA to funguje tak, ze vyska poisteho zalezi od miesta kde registrujete auto. Ak ho registrujete na farme stryka MacDonalda v Iowe, tak bude poistne 1 dolar, ak ho registrujete v Queense tak 3000 dolarov (na rok). My sme mali pevnu adresu prave v Queense a tak Margie nadhodila, ze ked tam sme iba na 4 mesiace tak nam „pozicia“ svoju adresu niekde v prdeli hore v state New York ale mimo mesta. My, ze aky velky je to rozdiel, tak nam to na kompe ukazalo: nasa adresa = 2600 USD/rok, jej adresa 870 USD/rok. Tak my ze WAW a ze ideme zhanat auto a potom sa k nasej good old mame, ktora ocividne frcala v poistnych podvodoch, vratime a plne sa jej oddame. Vsetky nase starosti a obavy ci je to legalne nahlasit ako nasu adresu nejake nezname miesto niekde v prdeli zahnala vetou: „Don’t worry, I’ve been doin‘ this for 25 years. Lot of people have that address !“ No nekup to

Sled udalosti pokracuje. Pocas tej cesty autobusom sme si vsimli, ze sme sa ocitli v Mekke predaja automobilov. Na 1km tu bolo asi 10 predajcov aut a tak sme vyrazili na lov.

Lekcia politickej korektnosti: v ziadnom pripade sa nejedna o nejake „ojazdene“ auta, alebo nebodaj „second-hand“ auta, ide zasadne o „pre-owned“ auta. Nejaky dobrak nam to auto pred-vlastnil, aby vychytal vsetky muchy, vysedel miesto na sedadle, otestoval air-bagy a tak, aby nase auto bolo pripravene na plnhodnotne pre nas. Predajca #1 " nejaky Rashid alebo co, z Afganistanu. Ukazal nam minivan Nissan, z 10 000 to znizil za 7 500 (spravne nas odhadol za asi 30 sekund), potom sme dobre pokecali o Rambovi 3 a pokracovali v love. Predajca #2 " nejaky americky senilny dedo, ktory si nas ani nevsimol a stejne tam mal hovno, tak sme rovno isli dalej. Predajca #3 " nejaky pocerejsi typek, ktory ziadne minivany nemal a tak sme opat pokracovali. Predajca #4 " Juan (no hadajte odkial asi). Jeho prva veta ked uvidel Sama: „Hey, didn’t I see you in Amsterdam ?!“. Potom nam ukazal nejaky ten vozovy park, medzi inym aj sexi Jeep Grand Cherokee a nejaku straru trosku minivan Chrysler a potom presiel na iny biznis: „You guys want weed? I sell 2 things: cars and weed. I‘ve got good stuff, „dimes“, you know small packets“ a uz z vrecka vytiahol 4 balicky travy. „This is the best stuff from Hawaii. It will make you hungry. You will gain weight !!! …you don’t have to buy car, we can still be friends !“

Kedze sme netuzili hned prvy den prechovavat drogy tak sme nekupili ani auto (boh vie co bolo v kufri) ani prvotriednu havajsku travu a isli dalej…

Predajca #5 Ahmed " ex-Egyptan. Ukazal nam co tam maju a mali jeden fajnovy minivan Ford Windstar z 2003, povodne za $8500. Trochu vela, ale auto bolo fajnove, tak sme vyzvedali, ze ci lacnejsie by neslo, isiel to konzulovat s „bossom“ a vratil sa, ze boss hovori, ze nam ho da za 7900 ale Ahmed poradil, ze nech povieme ze mame len 7500 a ze vie, ze ho stretli aj za 7500.

U ostatnych dealerov uz nemali nic pre nas a tak sa skoncil nas prvy den v Queense…

Spat do minulosti, kym sme boli v tej predajni bagelov, tak Samo uvidel neuveritelnu vec, bozsku mnamku " PRAZENE PRASACIE KOZKY ! Believe it or not, predavalo sa to ako chipsy a tak Samo investoval dolar a kupil mi to. Samo tvrdi, ze lepsie 20 SKK este v zivote neinvestoval. S chutou som sa na to vrhol. Vyzeralo to ako chipsy, chutilo to ako odporne mastne oskvarky a smrdelo jak prasacie predkozky a nie kozky. Zjedol som ich asi 5 a zvysok som decente uskladnil do najblizsieho smetneho kosa na horsie casy. MNAM

Este kym sme dosli to toho prveho obchodu ktory vlastil Slovak, tak sme boli v banke (kde nas poslali do predle lebo Samo nemalo so sebou social security) a vedla v AT&apm;T kvoli mobilom, kde nas „obsluhoval“ dalsi indicky mamrd Manik, ktory bol vlastne bangladeskym mamrdom. Aj tak sme tam prd kupili, lebo aby sme mali pripojenie cez mobil, tak by sme museli kupit pausal na 2 roky.

A teraz uz naozaj dobru noc deti.

Zeby stale New York ?

Vcera vecer sme na i-nete nasli ten bazar v ktorom makal Ahmed a na nete sme nasli aj nase vyhliadnute auto (Ford Windstar). Kupodivu na nete 6995 $ (nikdy never Egyptanom!) a pomcou VINka (identifikacne cislo auta) sme zistili, ze nebolo burane ani opravovane. Este od vcera sme vedeli, ze ma najazdenych iba 59 000 mil a ze je teda este vo vyrobnej zaruke, ktora je do 75 000 mil, co pohodlne vystaci na nas trip.

Rano sme kupili od Manika telefone cisla a karty a zalozili vo vedlajsej banke ucty a frcali k Margie. Tej sme dali VINko, ze kolko to bude stat, bolo to furt okolo tych 800 USD s jej adresou a tak sme frcali k Ahmedovi naladeni na kupu. Ahmed nas cely nadseny privital, podla cennych Bertilovych rad sme urobili obhliadku auta a ked sme nasim odbornym okom zhodnotili, ze je OK, tak sme na Ahmeda spustili, ze musi trosku vylepsit cenu, lebo na nete sme zistili, ze to auto stoji 7 a nie 7,9 litrov a ze mame ine ponuky za 6,5 a tak. Ahmed sa odobral k „najvyssiemu“ a dohodli sme sa, ze to bude 6 500 zelenych dolarikov na ruku.

A tak sme tak nechali zalohu a opat frcali k Margie (auto musi byt najprv poistene az potom sa da zacat vybavovat jeho kupa " akokolvek nelogicky to znie).

Ked sme vosli do Margieneho kanclu tak sme sa zrazu premenili na duchov. Videli sme, ale neboli sme videni. Poculi sme, ale neboli sme pocuti.

Setup: Margie v teplakovej suprave, na jej stole volne pohodene nemluvna, oproti Margie jej klientka (a ocividne znama) " cernoska v tunike s handsfree pod jej africkou satkou a okolo pobehujuce jej 2 rocne dieta a vzadu v kancli bol Richie. Richi bol v siedmom nebi, lebo vyhral 100 USD v loterii. Nasledujuca hodina bola naozaj ako keby sme boli duchovia, sedeli sme a cakali a pozorovali neuveritelne divadlo,sukromny Twin Peaks. Margie a ta druha nieco vybavovali (nejaku poistnu udalost) ani sme moc nevedeli co ale to, ze sme sa na to pozerali akoby cez trhlinu vo vesmire, cez hviezdnu branu bolo dokonale. Neda sa to popisat slovami ale tato mala „soup opera“ bolo uzasna. Prerusil ju iba Richieho telefonat s istym „Tonym“ ktory mal ocividne nejaky problem, lebe Richie tam do neho fakoval az ho nakoniec prepojil na Margie. Margie asi 3 minuty trpezlivo vypocula a potom zabliakala: „if you don’t have any problem you MOTHERFUCKER, then why the FUCK are you calling me !?!?“. Bang telefonom… „filthy motherfucker“, filozoficky dodala Margie.

Asi po hodine sme sa opat ocitli v beznom casopriestore a Margie nam udelila audienciu…

No a to sme zrazu zistli, ze Margie nas dobre odrbavala. Zrazu vysvitlo, ze poistka sice je okolo 800$ na rok, ale okrem toho vycalujeme na mieste tak 700 dolacov, ktore jak ziv uz neuvidime, lebo ide o „depozit“. Z depozitu sa nakoniec vyklul 250 USD poplatok pre DCAP, 250 USD ako prva zvysena splatka pre poistovnu a 200 USD osobny vyziadany uplatok Margie, za to, ze nam poskytne tu jej adresu. What a surprise

Kedze sme okrem povinneho poistenia zodpovednosti za skodu chceli aj plne poistenie (proti kradezi a pri havarii) tak nakoniec to cele stuplo na 1800 USD na rok a uz spominany 700 USD „depozit“. Kedze sme moc nemali na vyber a 200 USD uplatok nam furt usetril tak 1000 USD na nizsom poistnom, tak sme to nakoniec zobrali a poistili to komplet. Na chvilu nas zarazilo, ked Margie zrazu zistila, ze jej system nechce akceptovat Samov slovensky vodicak (on tvrdi, ze asi pre to, ze raz zrazil holuba) ale tu nas zachranil Richie, ktory Margie poradil, nech to skusi cez iny system (vsuvka pre accenture: islo o web-based thin clienta) kde sa to uz dalo. Pustili sme vsetky prachy a isli domov plakat do vankusa, s temnou predtuchou, ze sme prave boli odrbani ako male deti ale s kludnym svedomim, ze sme urcite zabezpecili zivobitie aspon trom Margienym parchantom… Collega fund bol opat nakrmeny…

Ano, New York

KUPILI SME AUTO !!!

Sme hrdymi majitelmi Ford Windstar LX, rocnik 2003.
Sme skoro uplni amici.

Rano sme nabehli k Ahmedovi ktory tam nebol, ale kupna transakcia neprebehla hned, kedze nefungovalo otvaranie okien, ktore mali dat opravit. Guatemalec nas zobral do auto opravovne, kde robili sami Rusi a tam sme asi 2 hodiny pozorovali opat take male zivotne divadlo " Russians at work.

Popri cakani na opravu nasho okna, sme si kratili cas pozorovanim opravy inych. Najvacsiu pozornost vzbudil “chlapik v motore”:

Ked Rusaci splnili misiu " ked vsetko bolo charaso - vratili sme sa k Ahmedovi, ktory tam uz medzitym bol, vysolili zvysok penazi za auto a asi hodinku cakali na vyplnenie roznych papierov. Potom nas Ahmed zobral k nejakemy typkovi z Department of Motor Vehicles pre New York, ktory nam vymenou za vsetky papiere co sme pozbierali od Margie, Ahmeda a jeho rodiny (ukazalo sa, ze cela ta firma bola rodinna zalezitost egyptskej rodinky, ktorej sefoval nemecky hovoriaci egyptan so svojim vlastnym mini-lietadlom) a za dostali sme nasu very own americku SPZtku. EFM-6103. Hmmm, EFM obratene sa da precitat ako “MotherFucking Europeans”, takze je to velmi dobra znacka

A teraz zopar fotiek z porodu:

Nasa davka od statu New York:

Znacku nam montuje original May:

Registraciu nam vedla potvrdenia o inspekcii prilepuje sam velky Ahmed:

Inac tazko opisat aky cool chlapik bol Ahmed, aj ked zarazujuce bolo aky riadny rasoun to bol na to, ze sam bol z pristahovaleckej rodiny z Afriky. Ale tak, ciernych treba strielat, to je zasa kazdemu jasne, takze pohoda

Prvu jazdu na nasom tatosovi spravil Saddie, natankovali sme a Saddie zaparkoval pred nasim barakom. Vecer sme sa vybrali vyhodit zadne sedadla do Nikovho prirucneho skladu ktory bol pekne od ruky niekde v Brooklyne a tak som svoju premierovu jazdu z Queensu do Brooklynu obslovoval aj ja (t.j. Elvis pre tych menej duchych jedincov).

Odtial sme sli na Manhattan, do kubanskej restiky a potom do hajan s dobrym pocitom z noveho auta.

Fotecky zo South Seaport, kde bola restika:

A zase new york

Rano sme nabehli na pumpu Exxon kde nam mali odfotit kvoli poistke auto - aby poistovna videla, ze co za trosku sme to kupili. Auto nam fotil nejaky mexicano “Adonis”. Ako Nik skonstatoval, asi to mal chudak v skole tazke 

Auto sme potom pozicali Nikovi, ktory isiel do Philadelphie vyzdvihnut svojho tatulda z Arizony. My sme sa vybrali dobijat nasej laske Margie aby sme jej odovzdali papiere od Adonisa, ale Margie sa asi napriek tomu, ze na vizitke mala pracovnu dobu na robotu vyprdla a tak sme to po 20 minutach cakania zabalili a vybrali sa do mesta… kde na nas cakal… no kto?… to predsa nas OTEC ! PAPA ! NAS BENEDIKTO !!!

V New Yorku bol asi prave zhanat nejake nove kocky a vsetci sa na to chceli pozerat a pospevovat mu do rytmu Hallelujah!, takze cele mesto bolo plne policajtov, mexicanov a anjelov. Ked nam tri krat prezreli batozinu a konecniky tak sme sa pepracovali az do Central Parku kde sme nasli volne pohodeny mobil. Elvis ho zobral, ze pocka kym niekto zavola a potom mu ho vrati (co sa presne aj stalo, cca. za pol hodiny). Zaujimave by bolo, ci by ten mobil vratili aj ty hallelujuci mexicania…

Inac New York je teraz krasne rozkvintuty, vsade magnolie, tulipany, kvetinky, plachetnicky v jazierkach v Central Parku, vevericky, hrajuce sa deti, vyteseni pedofili... uplna idylka…

Potom sme sa vybrali do Guggenheima. Uzasna budova. Krasa. Nadhernych 100m2 lesenia !!!!  Oh, fuck…

Prepinam na Saddieho, ktory vam nieco napise o jednom uletenom Cinanovi ktory tam mal vystavu:

No tak som bol povereny… neviem ci spravne ale pokusim sa.. cinanko bol vlastne amik s cinskymi korenmi.. Cai sa vola.. inac uz starsi pan teraz.. uz od 80tych rokov experimentuje s mediom ako pusny prach a ine vybusniny.. tak neviem kolko ma este prstof ci ruk ale ide mu to sikulakovi to sa musi nechat.. takze … bud robi take akoze malby (kde na velke platno rozmiestni rozne davky pusneho prachu a selicoho ineho napr kusky rastlin alebo farby alebo nejake haraburdy a hlavne rozbusky… potom niektore casti prikryje podla potreby .. no a nakoniec setko necha detonovat… pripadne nakoniec sa este rozbehne k “malbe” tisic muklof (robi aj naozaj velkoplosne zalezitosti) ktori hasia lokalne vzniknute ohne alebo nedovybuchnute miesta…) alebo potom take megalomanske projekty (ako napriklad projekty pre ET (ano presne pre toho.. eetyho nasho oblubeneho.. the extraterrestriala..) a sice project cislo 7 s nazvom predlzenie cinskeho muru o 10,000 metrov… tam zobral stovku dobrovolnikov a nechal ich naklast vybusniny za koncom muru v linii a nakoniec to cele linearne pompezne odpalil.. uzasne video z toho bolo.. pohyb linearny vznikol len postupnym odpalovanim tych bumbac kopok.. a dym robil liniu co bola akoze viditelna z mesiaca aby aj zeleni muzici z toho daco mali..)… ale najnovsie jeho instalacie su konceptualne “plastiky” inspirovane azijskou filozofiou a silnym socialnym nabojom.. napr.. asi 40 vypchatych vlkov zivotnej velkosti rutiacich sa v rade, svorke smerom dopredu a celo kolony naraza do sklenenej steny a tam sa to cele triesti … peklo pekelne.. symbolika jak hrom..ok enough.. aj ked by sa este dalo..  vela vela..

Prepinam sa spat na Elvisa, aby so aj ja pridal jednu zalezitost od cinan: v jednej miestnosti bola taka mala lodka asi z brezovej kory (alebo koze?) alebo coho, ktora plavala v umelom “kanaly” dlhom asi 15 metrov. Ten kto si na tu lodku sadol sa mohol po tomto umelom kanaly pohanat rukami, lebo bol siroky tak 1 meter. Tam kde san a lodku nasadalo, bola asi o 2 metre vyssie zo stropu zavesena druha lodicka - z dreva - ktora bola nalozena vsetkymi moznymi symbolmi moderneho sveta ako komunisticka hviezda, raketoplan, domy, …

Do lodicky ma sice nepustili, lebo som bol prilis vysoky a tucny (len sa moc nerehocte, vahovy limit bol v prepocte 68 kg, takze by ste sa tam nedostali ani vy) ale bolo uplne jasne, ze vsetci co si do lodky sadli (vdaka hmotnostemu limitu to boli vlastne iba zeny a deti) sa citili velmi uvolnene, cele to posobobilo velmi pokojnou atmosferou.

Dovolim si povedat, ze islo o velmi peknu symboliku toho, ze z jedneho pohladu je sice na kazdej “lodi” nalozena cela sucasnost a cela vaha moderneho sveta ale z druheho pohladu nakoniec na tej lodke vzdy sedi iba clovek sam a je na nom ktory z tychto pohladov na svoj zivot si zvoli…

Obed sme dali v thajskej restike, trosku nam vypalilo papulky a ritky a previezli sa lanovkou. Ano lanovkou. Na Roosevelt Island ide z Manhattanu lanovka a zda, ze tam stoji uz mnoho rokov, ale ani jeden z nas o nej doteraz netusil. Kinder surprise. Vcelku zaujimave ist takych 30 az 50 metrov nad zemou popri mrakodrapoch a Queensboro bridge.

A potom to prislo. Ja (Elvis) som uz chcel ist do prdele, ale Saddie, ze nie, ze on chce vidiet svojho otca, ze bez Papu neodide. Zacal sa tisko modlit a potom, prave ked mal pipika hore sa prirutilo auto z nacistom, teda co to hovorim, s PAPEZOM. A mal aj 100 motorkarov (asi Hell's Angels s modrymi prilbami a bielymi motorkami, alebo to mozno bola nejaka stratena nacisticka divizia sajtkarov, teda co to hovorim, asi Svajciarska Garda teda…)

Kedze Samo sa modlil, tak ho videl - JEHO - LEN ONa - v bielej capocke. Ja som teda na to cele piekol, takze som ho vobec nevidel.

[Pozn. redakcie: alebo ze by to nebolo presne takto  ?].

Osvieteni, povzneseni a pozehnani Odyseovia sa potom vybrali na Lower Manhattan do Battery Parku. Socha slobody z 5 km, ground zero a k tomu zopar zalezitosti pre Saddieho, najma “7” (urcite vam nieco napise v tom svojom zurnale - ak teda niekedy vznikne (zdravime Ivana!) ).

Dali sme si pifko na Lower Manhattane, male pifko za slabych $6 (inac standardna cena piva v N.Y.C.) a odtial tiahli na veceru s mojou ex-kolegynou Jankou. Povodny plan bol mexicka restika ale tau z neexistovala, tak sme si dali veceru niekde inde, kde pod pojmom “medium” buffalo wings chapali 12 stehien z chupacabry ktore vypalovali keramicky tanier, takze som toho zjedol asi tak 5 kuskov a zapalil som susedovi cigu. Uchyl Saddie postriekal Janku (pivom) a zozral nejaku detsku vyzivu z mrkvy a zemiakov, dali sme zopar piv, podebatili, dozvedeli sa, kde mame hladat na Manhattane tie “najluxusnejsie” apartmany od Jamajcanov s dredmi po zem no a isli sme spat.

Este sme sa nezmienili, ze trasa Manhattan - Queens trva metrom cez 45 minut, v noci presne hodinu. Poprad - Liptovsky Mikulas sa vobec nechyta !!!! Ja si vzdy pospim, este ze S. je taky zodpovedny a vzdy ma zobudi kedy mame vystupit. Co na tom, ze obcas vystupime niekde v pecku !

N.Y.C.

Rano ako som sa zobudil ma uvital v kuchyni Nikof tata 'dobre rano ako ste sa vyspali?' … Suriyana mal prehodeneho cez plece.. starsi pan…very friendly.. Nik mi o nom rozpraval uz ovela davnejsie ale takto na zivo to bol celkom zjav teda.. prve bolo ze sme sa dohodli ze budem len Samo a ziadne vykanie .. a potom spustil na temu ako bolo scera a hlavne ho zaujalo rozpravanie ako papez brzdil new york.. bertovi by sa velmi pozdaval jeho pohlad.. vysvetlil mi ze 'pope' nie je 'poop' aj ked sa to podla neho da lahko pomylit a hlavne rozvijal dalej 'pope's poop' a ake 'holy tomatoes' by mu v zahrade rastli... as said maly by bol nadseny... inac je velmi mily a zabava zdy cele okolie sa mi zda.. na to nabehol Nik do kuchyne a po chvili ze 'u see this is my dad.. he likes a little bit of blasphemy in the morning...'

Dnes bola na programe Whitney Museum Of Art.. paradna architektura (ne uplne najnovsia ale dost dobra)… vystavovali prave taku retrospektivu toho co mali za posledne dva roky…takze sme mali vlastne moznost vidiet najnovsie American Art vyber… velmi dobre.. hodne konceptualneho umenia (cao bobik) co vyzera byt teraz v US v trende… btw.. povodne nam toto biennale odporucil Nik s tym ze nech urcite neplatime vstupne (15 dolcof) lebo listky ze su vlastne nalepky co si visitors lepia viditelne na satstvo a ze ked sa prejdeme dokolo okolo whitney tak na nejakom kandelabri ci smetaku bude urcite zopar nalepenych a tak ze recycling je lacnejsi ako platit vstupne.. no asi nezapre kamosko svoje slovenske korene:-) no cumli sme samozrejme ale nasli sme len scerajsie tak nic... ale v tomto duchu sme nase kupene potom vonku nalepili pre dalsie generacie slovakof pred muzeom na vozik predavaca bagels and pretzels..

Obed sme dali v chinatowne .. restika s nazvom new green bo.. jedlo velmi dobre…obsluha asi prave vylodena ilegalnymi prevadzacmi lebo anglictina sa moc nekonala a Elvis dokonca najprf dostal nejake ine jedlo ako objednal a chlapik bol naramne vtipny ze sak to neva ze tak zjedz this one.. ale Elvis neoblomne pozadoval svoje… tak tak.. a ano konecne sme dali prve mushrooms.. vid foto..

Zvysok dna mi nejako vypadol (ze by tie chineese mushrooms?) tak asi len browsing po manhattane a vecer subway do queensu kde Elvis tradicne zalomil:-)..

Co cakate ? Hawaii ? Samozrejme, ze sme v New Yorku

Opat sme u Margie. Ale NAPOSLEDY !!!!!!!!!!!!!!!! S poistenim sme uz vybaveni.

Opat sme u Ahmeda. Ale NAPOSLEDY !!!!!!!!!!!!!!! S autom sme uz vybaveni.

Asi 3 hodiny sme cakali na klucovu osobu - nejakeho typka, ktory opravuje a robi kluce pre auta, ale kazdy o nom iba hovori ale nikto ho nikdy nevidel. Bude to asi nejaka mytologicka postava. Ale nakoniec dorazil Viktor (Ukrajinec), ktory mal vo svojej prirucnej fabrike v mini vane vsecko aby vytvoril kluc pre Polsky Fiat aj Lamborghini a dal nam posledny kusok naseho puzzle - druhe kluce a baterku do remote controlu. We are all set.

Posledne bozky s Ahmedom a opustame neuveritelnych 200 metrov Hillside Avenue medzi 167 ulicou (Margie) a 161 ulicou (Ahmed), kde sme stravili asi 40 hodin cisteho casu a nachodili 10 kilometrov. Queens je nas, sem nech sa nam negri neseru (pozdravujeme Ivanu H.) !!!   

Spravne si teraz malu rekapitulaciu Queensu.

Bagel - Filipinka (povodne sme mysleli ze Haiti)

Auto:

Predajcovia - Afganec, Egyptania, Mexikanec, American, ex-Slovak

Pomocne sily - Guatemala, May

Opravari - Rusi, Ukrainec

Poistenie - Portorikanka

Telefon - Bangladesan

Taxik - Indsky mamrd

Ubytovanie - Amik so slovenskymi korenmi a jeho indicka zena a jeho origo americko-indicky syn (so slovenskymi korenmi)

Staci ? This is Queens, baby. A teraz mi definujte “americana”…

Po obede sme opat vyrazili na Manhattan, tentoraz do oblasti okolo Times Square. Svetla, neony, svetla a neony. Times Square ako ma byt, ako sa o nom pise uz v Biblii…

Isli sme hore na Empire State Building, pokochali sa touto neuveritelnou metropolou, skocili do mexickej restiky (paradne zradlo…) a opustili Manhattan. Zajtra odchadzame z New Yorku.

WEST: !!!!!

New York, Philadelphia

Dnes sme lepili nalepky. Nase auto je uz plne customizovane (teda takto nalepili sme asi polovicu nalepiek a zahustovanie bude on the fly.. ci skor on the ride..) a ready to fly (ride).

Slova su zbytocne, mrknite na fotky:

Obed u indov a rozlucili sme sa s rodinou Sokolovie - cize s Nikom Sokolom (vdaka ktoremu sme v N.Y. zadarmo byvali cely tyzden a za co sme mu nesmierne vdacni, s jeho zenou Arunou, jeho 5 mesacnym synom Suriyanom a jeho otcom Georgom (Jurajom).

Saddie sa chopil volantu, ja som piekol na neho, za co ma furt sprdaval, ze nech laskavo navigujem a nehram sa s mobilom a iPodom ale nakoniec sme cez Queens a Brooklyn uspesne opustili New York a cez taky “mensi” mostik Verrazano Narrows Bridge sme sa prehupli do New Jersey, kde sme v hodine dvanastej dotankovali benzin a dopumpovali pneumatiky. V New Jersey sme sa nalodili na pekelnu interstate dialnicu, 5 prudov v kazdom smere, tisciky aut. Akoze, ze “krasa”, naozajstna lahodka pre sofera aj spolujazdca - nevidiet vobec nic ibna 100 metrov siroku dialnicu a auta - sofer stres, spolujazdec nuda z okna. Asi po 15 milach sme to zabalili a zisli z dialnice. Akurat, ze sme to nejako posrali a nezaplatili sme myto, lebo sme vysli cez exit pre drzitelov nejakych predplatenych passov, takze sme potom riesili s miestym dialnicnym dohladom, ze co a ako, a ze ci nas budu pokutovat, ale nakoniec kedze islo o nas prvy priestupok (v prvy den jazdny  ), tak zaplatime len myto a pokuty nas usetria.

Ked sme odbocili na nejaku “lokalku” (rozumej iba 2 prudy v kazdom smere, takze nieco ako nasa dialnica) hned to bolo lepsie, konecne to vyzeralo ako road trip. Americke drevene domceky, mini pumpy, polia, lesiky, fastfoodove restiky… Hned sa nam zlepsila nalada.

Vecer sme prisli do Philadelphie (opat cez taky “mensi” mostik), nasli hostel, praskli auto do platenej garaze a isli trochu mrknut historicke okolie - videdli sme Independece Hall (kde bola podpisana deklaracia nezavislosti) a cez sklo aj Liberty Bell, ktory zvestoval tuto radostnu novinu.

Na veceru sme si povedali ze skusime nejaky miestny podnik.. american style.. sympaticka casnicka.. vypytali sme si miestne pifko.. mnamo mnamo .. moze byt.. a riadne americke jedlo.. Saddie mozzarella cheese sticks a Elvis vyber co kuchyna dala.. mixed munchies.. papanica jak ma byt.. no a k tomu sme na big screens.. (vlastne to ficalo v celej philly) .. sledovali nhl siedmy zapas playoff  medzi flyers a capitols.. vonku vo washingtone predlzenie.. no drama jak svet a seci v tom podniku uplne zaujati a zucastneni.. parada a este k tomu philly aj vyhrali.. burlive oslavy.. amerika jak ma byt..

A hura do postielok - nasa prva noc mimo N.Y.

Philadelphia

Liberty Bell a americka rit (zvon ako zvon):

Sme v “meste bratskej lasky”. Prezreli sme historicku cast a odstali si radu na Liberty Bell. Sme duchovne obrodeni, opat plni idealov a bratstve, rovnosti a slobode. Philly je prijemne mesto, posobi pomerne europsky - mensie budovy, starsie budovy, zelene parky…

Niekolko ulic od cetrna som si dal pravy Philadelphia Cheesesteak - co je sub s nasekanym masom a syrom. Dali sme to v takej diere na odporucenie Nika, kde bol kuzelny hajzel, v ktorom ma pravdepodobne hlavnu zakladnu Lord Hoven a uz si to tam fakt upravil 

A potom sme sa vybrali do Philadelphia Museum of Arts aby sme… nie, nie aby sme si pozreli umenie… aby sme si pozreli kde Rocky vybehol po schodoch !!! Toto su tie schody, kde Sly, ked konecne skoncil trening, vybehol hore a zacal poskakovat. Ako inak, urobil som to iste 

Out of Philly, heading into Ocean City !

Z Philly do vyviedol Saddie, ale kusok za Philly som sa chopil volantu, aby som sa slavnostne doviezol do Ocean City, miesta kde som pre 5 rokmi bol na Work & Travel.

Cesta pohoda, nakupili sme vo Walmarte vsetko od hajzlaku, plastoveho priboru a riadov, kanistru na benzin az po GPS navigaciu.

Okolo 22:30 sme prislo do O.C. Nikde ani jediny clovek, hmla, dokonala atmosfera mesta duchov, kedze O.C. ma v lete 300 000 “obyvatelov” ale v zime iba 7 500. Takze O.C. je jedna velka nadoba, ktora caka, kym sa v lete naplni masami putujucimi za morom, ale mimo sezony je to bohom zabudnute miesto…

Ocean City

Spali sme na parkovisku v meste duchof.. prvy krat v aute… trochu komprimovani ale uplne v pohode.. musime to este trochu vytunovat lebo napr ak neotvorime ziadny otvor cez noc (ziadny otvor na aute folks… neviem na co vy hned myslite) tak sa slusne zahmlievame.. co sice zarucuje sukromie lebo do auta nevidno ale je kazdemu zase jasne ze v aute sa deje nieco ine ako keby tam len tak nevinne parkovalo.. u know.. dalsia vec je ze kvalita vzduchu inside je tiez povazliva… (k tomuto faktoru nemalou mierou prispel aj Elvis).

Atlantik.. krasne pocasie.. idilka.. piesok vlny.. mnam…

elvis bol v ocean city pred 5 rokmi hrdlacit slaveovat dishwashit a pizzu vypekat takze sme sli do “jeho” old podnikof a ranajkovali v caruso pizza … dobra pizza ktoru our big belly cook vlastnorucne vymasiruval a namazal cim mu prislo pod rucicky.. a pani a damy co si pamatate big time story co Elvis vypraval o 130 kilovom hrdlorezovi bikerovi na harleye co mu dosiel do toho podniku a zahrobnym hlasom si od neho (uz sa mu triasli kolena by the time) vypytal.. LITTLE PINK LEMONADE!!! … tak dali sme tuto famous tekutinu.. slusna zbrnda teda.. dostali sme to asi tak v 3 litrovom papierovom pohari od Elvisoho ex-sefa.. good old American way.. podotykam ze can holder v nasom minivane pojal tento mega pohar polahky a  dokonca si dovolim tvrdit ze by bol zvladol aj vacsi priemer… disgusting…

Check-in Elvis: V Caruso som stretol mojho byvaleho sefa Scotta. Este ma spoznal, pamatal sa aj na Pilsner Urquell do ktoreho tajov som ho onoho casu zasvatil, aj to, ze som robil druhu robotu v pristave. Bol to zvlastny pocit dojst do tohto mesta, kde som pred 5 rokmi 4 mesiace makal. Teraz som prisiel na 4 mesiace prachy minat. Desna nostalgia, vidiet vsetky tie miesta - plaz, molo, nas apartman, podniky, ludi… Tazke spomienky na casy, ked som bol mlady a krasny (a chudy!) 

Check-out Elvis.

Ten druhy podnik bol trochu more noobl.. ak niekto z vas niekedy videl tie uhladene americke serialy o znudenej americkej mladezi prachatych rodicof niekde na pobrezi.. jachtove kluby agolfove kluby a pobrezne promenady a pernikove (drevom oblozene) chalupky a setko co k tomu patri.. tak ta restika by mohla byt ako kulisa v takom skvoste… v strede jachtoveho pristavu.. a prechadzaju sa tam ti majitelia tych jachticiek v karovanych svetrikoch prehodenych okolo krku.. anyway.. elvis dal miestne (no tak bolo s PA) pifko a ja ice-tea (sofer) a pokukali sme pokecali a sli do auta a smer Washington…

Na tomto mieste by som rad povedal nieco o jazde americkym minivanom po americkych cestach odkedy mame ten gps navigation system (t.j. od vcera)… tu masinku som nalepil pod predne zrkadlo asi 10 cm pod neho (ma to taku pricucku takze sa to da davat zase dole a back a tak..very variable .. aj klb na sklon ..) .. je to znacka tomtom… one V3… kupili sme to za 150 dolcof co sa po searche na nete ukazalo ako velmi dobra cena.. ma to v sebe kompletnu mapu USA a Canady.. a no joke .. portoriko!!! .. nastavit sa user language da aj slovencina co je celkom funny.. lebo to pise .. 16 mil napr alebo 135 yardov.. a tak.. ok nastavil som sexy hlas Amandy ktora nam s oblubou hovori ze after one half of a mile turn left.. co Elvis s este vacsou oblubou ignoruje…. Takze… sedim v tom vane ako v kresle.. nastavi sa tam napr klima.. s automaticko prevodofkou je to samozrejme len na jednu nohu (co ale este scem vykoumat a na menej frekventovanych cestach.. a vyvinut two foot style aby bol fun..) takze tu druhu mam napr zlozenu pod sedadlo.. riadenie s posilovacom je naozaj velmi makkucke takze doslovne staci do toho tukat jednym prstom s ohladom na to ze americania moc nefandia zatackam takze cesta 80% casu je straight ahead a ked zatacka tak pekne smooth.. takze cele riadenie fyzicke sa redukuje na jednu nohu a jeden prst a k tomu real time “3D” navigacia s presnostou 2 metre.. takze vodic sa nokoniec stava akoby interfaceom medzi dvoma masinkami.. opicka na prednom sedadle co sa lavou nohou skrabe za uchom a pravou rukou dava banan napr by to mohla byt.. clovek sa tak stava len medziclankom.. predstavujem si to ako velku masinku na kolesach s ludskym tkanivom v sebe ktora sa presuva v priestore a obcas to ludske tkanivo vypusti von z masinky nech sa zregeneruje a tak.. a moze sa ist dalej..

ok z tohto pohladu bola cesta do washingtonu celkom nezaujimava .. nic prevratne po caste snad len namakany most cez chesapeake bay.. ale boli tu aj mimo to zvlastne momentky.. napr Elvis polovicu cesty nieco riesil (on tvrdi ze prebaloval veci) vzadu v aute a z vlastnej hluposti som sa na jednych semaforoch, ked sme stali na minutu dve, pozrel dozadu a naskytol sa mi sokujuci pohlad.. GIMP bez svojej beznej ulity… !!!! … strasne daco… ten majster prevlekof a pocetnych osobnosti zobral na seba podobu tejto nezabudnutelnej roli z pulp fiction (este stale skalni fans dufaju ze sa v tejto maske skryva samotny Quentin) .. a ponal ju v skutku po svojom.. ako spravny konceptualny umelec sa zbavil toho co robilo gimpa gimpom ale zas nie uplne .. este zdy predsa musi byt rozoznatelne koho chce znazornit a to dokazal minimum a sice ciernymi natesno (ako koza gimpa) obtiahnutymi spodarmi.. big time.. okrem toho na sebe nemal nic!!! Potiaca sa jaternicka!!!.. sa tam zvijal a vydaval divne zvuky… klobuk dole … je to umelec.. az na to ze som na toto vobec nebol pripraveny a shock to bol … ale inac teda potlesk!!!.. starch a hroza…

ok vo washingtone.. hostel.. normalny.. dokonca by som povedal ze celkom cisty.. aj sprchy a tak.. sluzbu mal chlapik zo san Antonia.. truhlik fanusik spurs.. no tazka diskusia to s nim bola .. anyway.. auto v garazi (paranoia z vykradnutia nas nuti takto postupovat..) a highlight zatial .. vecera v etiopskej restike.. big time mnamka.. aj pifko etiopske sme dali.. ale myslim ze tuto story bude chcet Elvis ukoncit o tej veceri a naslednom pifku a tak.. here u go..

No ako to povedat. Jedlo sa tam rukami. Spat do dzungle, ked nasi praotcovia mali este chlpate kozusky (ja viem, ze isty David S. ho ma aj teraz…). Proste cierny podnik 

No ale dost bolo latentneho rasizmu, jedlo sa tam tak, ze sme dostali nieco ako velku palacinku, na ktoru sa naberali take vselijake “veci” - dali sme si vegetariansku variantu, takze to boli vselijake rozmlete a pomlete rastlinstva. Nejedlo sa na stole ale z takej misy, ktoru posadili na nieco ako mensi sud a sedelo san a tych kozenych kruhovych arabsko-africkych sedackach. Zaujimava skusenost. Cesta nasich chutovych buniek okolo sveta pokracuje, uz sme dali Ameriku, Thajsko, Etiopiu, Mexiku, Indiu, Taliansko, Cinu, Kubu a to sme este iba zacali.

Washington D.C.

Na ranajky sme dali erarne hostelove toasty s dzemom a vyrazili do downtownu na 'Mall'.

Nase Starbucks menu:

Kedze ja som velikym fanusikom Mall Area v D.C., strasne sa mi paci ta parkova atmosfera, zelen v centre namiesto mrakodrapov a otvorene priestranstvo ake mozno v ziadnom inom americkom meste neexistuje, takze som sa rozhodol chodit hore dole po Malle a Saddie vyrazil do National Gallery of Art. Ja som tam nesiel, lebo som tam uz bol, ked som bol v D.C. v 2003.

DO KLIETKY !:

S: v National Gallery som vymakol 2 hodinovu prednasku o americkom minimalizme od kuratorky celej vystavy. Rozpravala paradne a zdy o veciach co mali prave aj vystavene takze po prednaske bolo mozne si to ist cele preskumat. To bol fakt ze highlight. Skoda ze to Elvis prepasol aj ked berem ze vonku sa mu to paci vaaacej. Inac temporary vystava v tej modernej casti bol 'henry matisse striha pre vas'.. ale toho som uz co to videl tak som pre time shortage dal stabilnu vystavu od gotickych ikon, cez renesancnych talianof (da vici jeden kus ale paradny a zda sa byt bez kodu .. ale sak co ja viiim), rembranta s halsom, francuzkych impresinistov az po picasa a tak.. maju vazne slusne nasyslene amici.. vincenti su impressive a vobec.. btw. nachadza sa to cele v dvoch budovach starsia west so starsimi vecami (po 20. storocie) a novsia east s novsimi az novymi (od 20. storocia) .. ta nova je od I.M.Pei.. (pre neznalych starsi chlapik, amik s azijskymi korenmi, postavil toho velmi vela po amerike ale aj inde vo svete.. napr prestavbo-dostavbu parizskeho Louvreu.. tie pyramidky co trcia von.. takze celkom jeho parketa galleria moderneho umenia..) inac velmi zaujmavo riesena galleria.. ale o tom mozno neskor..

S. over and out

Hodne casu som chodil okolo mojho najoblubenejsieho falickeho symbolu Washington Monument. Po nom nasledovala 'vojenska sekcia': World War II Memorial, Korean War Memorial a Vietnam Veterans Memorial a.k.a. Wall of D.C., potom Reflection Pond (ako som sa dozvedel od nejakeho okoloiduceho sprievodcu pre nejaku inu skupinku, tak ten reflection pond bol inspirovany podobnym 'bazenikom' pred Taj Mahalom), tentokrat sa v nom ziadny Forrest Gump s Jenny sice neobjimal ani ziadny proti vietnamsky protest sa nekonal, ale aj tak fajn, no a dole na Lincoln Memorial. Tam sme sa opat stretli so Saddiem a isli (z mojho pohladu este raz, z jeho pohladu prvy krat) ku Vietnam Veteran Memorial. Vyse 58000 mien napisanych na granitovych tabuliach. Posobi to naozaj dost pochmurne - vsetky ostatne monumenty v D.C. su z mramoru a stavane vertikalne, tento cierny mur polozeny horizontalne v zemi, ma to atmosferu. Je to myslene ako rana do zeme.. symbolizuje to nie len 'ranu v spolocnosti' ale hlavne reprezentuje rozdelenu americku spolocnost v case vojny vo vietname ked miliony protestovali proti vietnamskej 'operacii'. Architektka Maya Lin bola vytazkou celostatnej sutaze na tento pomnik v case ked bola este len studentkou druheho rocnika architektury tusim. (cela ta prihoda bola hodne kontroverzna a diskutovana)

V hosteli sme to uplne vymakli, pozicali si parking kartu do garaze a usetrili tak 30 USD za parkovanie za 2 dni.

Z D.C. sme sa este zastavili na Arlington National Cemetery, kde nebolo 58000 mien, ale vyse 250000 mien s krizikmi od Civil War pravdepodobne az po Irak. Kazdy hrob rovnaky, do nekonecna sa rozprestierajuca sa vzorka bielych kamenov.

Aby sme uctili celebrity, ako sa patri, zastavili sme sa chvilku pri vecnom ohni nah robe J.F.K a Jacqueline. Vlastne nas dost prekvapilo, ze ten pomnik bol velmi decentny, takmer minimalisticky. Tentokrat sa nekonala ziadna americka gycova pompa, cely ten Arlingon je hodne decentne rieseny.

OK, dost bolo D.C., vyraza sa do Wiliamsburgu, kde podobne ako ja v Ocean City, pred 5 rokmi Saddie zapredal svoju dusu vsemocnemu americkemu dolaru.

Vecer sme dosli do Wiliamsburgu, jedno z miest kde Saddie robil (Ledo Pizza) bolo v rekonstrucii, takze smola. Chceli sme zalahnut, nasli sme nejake zapadnute parkovisko pri moteli, z ktoreho nas ale o niekolko minut vyhodil nejaky bigotny slabomyselny dedo, ktory si to vyhlasil za private property a ocividne si myslel, ze sme mu dosli ukradnut jeho rosypany pick-up truck vedla ktoreho sme parkovali. Kratky presun, uz ziadni bigotni dedovia, konec.

Wiliamsburg

Tentokrat sme si na ranajky dali zmrzlinu. Vo Friendly's, co bola druhy pracovny tabor Saddieho pocas leta 2003. Este tam robili 2 zamestnanci ktorych poznal, ale ocividne az tak netuzil po nejakom nostalgickom rozhovore, takze sme zostali v anonymite a iba ma zasvetil do tajnych procesov a predpisov prace vo Friendlys..

Potom sme mrkli hlavny tahak Wiliamsburgu 'kolonialnu' stvrt. Noooo, tie 'kolonialne domceky by neboli zle, len keby polovica nemala presklene fasady, klimatizaciu a ostatnu zakladnu vybavu povodneho viktorianskeho domu :-)

Saddieho tam z toho islo porazit (S: skoro ma drblo fakt), pretoze cely Wiliamsburg je vlastne jeden velky podvrh, na povodnom historickom mieste boli nanavo vybudovane repliky domcekov medzi ktorymi behaju 'gasparkovia (slovami Saddieho) v historickych kostymov a vytvaraju tak zarucene autenticku atmosferu. Trochu sme diskutovali na temu totho historickeho podvrhu na ktorom Saddieho najviac zo vsetkeho stvalo to, ze to cele vydavaju za historicku pamiatku a potom si vsetci amicki navstevnici myslia, ze to na co sa pozeraju je autenticke a pritom sa prechadzaju po Disneylande :-)

Aby sa nepovedalo tak sme trochu nakupili, ja za 3 USD zarucene povodnu Deklaraciu Nezavislosti a Saddie objavil vymakanu knizku o vychove deti (povodne vydanie niekedy z 18. storocia), poviem len tolko, ze na prvej strane sa nachadza nieco ako 10 prikazani pre deti a hned prve hovori za vsetko: 'Fear God !. Myslim, ze Bertil dostane konecne poriadnu vychovu :-) (S: Elvis este netusi ze tu vychovu dostane aj on pocas tohto tripu.. uz sa tesim ako vytahnem ucebnicu v Utahu a budem prednasat z okna iduceho auta .. za predpokladu ze to okno dovtedy otvorime:-) )

Ukazka krasnych suvenirov ktore predavali Wiliamsburgu:

Odusevneli historickym poznanim vyrazame dalej cez Virginiu: kratka zastavka v rodisku Thomasa Jeffersona Charlottesville a prichadzame na Blue Ridge Parkway, co je 'scenic drive, alebo inak povedane cesta stredom narodneho parku. Americke ponatie narodneho parku, je ze ides a do lesa ale z auta predsa nemusime vystupi ne? Ale treba uznat, ze to bola krasna cesta iduca po hrebeni hor, takze normalne by tam boli skvele vyhlady, ale tentokrat bola velmi husta hmla, ciastocne prsalo, takze viditelnost miziva ale za to atmosfera uzasna.

Hmla, sero a zrazu Saddie (soferujuc), ze 'aha, Bambi !- pri caste sa tulali 2 srnky. Saddie sice na oko zacal brzdit, ale bolo to iba na oko, ja viem, ze sa v nom opat ozval ten brutalny vrah nevinnych nemych tvari, to odporne monstrum, ktore na Kanarskych Ostrovoch preslo autom a premenilo na kasu posledneho miestneho zijuceho holuba. Saddie nezavahal a o niekolko sekund nam cez kapotu letela srnka.

Obrovky naraz, vsade krv, jej mozog rozflaknuty na nasom prednom skle, sialeny rykot zrazenej srnky... motel, money, murder, madness (pockajte, toto sem vlastne nepatri, to je iny song, sorry) ..., proste strasne jatky, srnku sme museli podrezat vreckovym nozikom aby sa viac netrapila a Saddie sa furt len sproste rehotal a opakoval: 'tam to mas ty mrcha, skap, nenavidim holuby, nenavidim srnky, nenavidim vas vsetky ! FEAR GOD!!!.

Ehm, no, to som asi trochu prekrutil, takze to uvediem na pravu mieru. Srnku sme nabrali asi tak v rychlosti 20 kmh, hodila sa nam rovno pod auto, dostala trochu supu ale odhodilo ju to iba asi tak 1 meter, urobila 2 kotrmelce vstala a utekala dalej, ocividne sa jej nic nestalo, lebo ani nekrivala ani nic. S autom tiez nic nebolo, ziadna krv ani mozog, len zopar chlpov na narazniku a trochu potlacena SPZka, ale ina nic. Aspon to mame oficialne opeciatkovane ako ked rozbijaju flasu sampusu o trup lode.

Prvy prechod prirodou a hned sme zrazili srnku. Som zvedavy co vsetko zrazime v Skalnatych Horach alebo Yellowstone ? Grizlyho..? Losa...? Indiana...?

O chvilu zacalo riadne liat, odbocili sme na prvej odbocke, zliezli niekolko mil do civilizacie, motel za 50 USD. (S: American style... bez dokladof a za 2 min od zaparkovania pred recepciou sme boli v izbe s netom a 50 kanalmi v TV.. ano a bol tam aj ten najlepsi krestansky to bola supa.. Elvis to sledoval celu noc..)


day 11_01 from saddie baphomet on Vimeo.

Blue Ridge Parkway

Pekelny dazd bol v noci aj rano, isli sme spat hore na Blue ridge parkway, ale nemalo to zmysel, vyzeralo to tam jak na klasickej lyzovacke na Chopku akurat ze skupenstvo vody bolo ine, zisli sme dole z hor a padili sme to po "interstate highway", cize nas nenavideny sposob prepravy, kedze su to vacsinou 5 prudove betonove rieky hemziace sa hejnami aut.

Smer: narodny park Great Smoky Mountains.

Pigeon Forge. Ked do Ameriky, tak jedine do Pigeon Forge! Mesto asi tak 20 mil pred zaciatkom narodneho parku, plne tych najlepsich turistickych atrakcii, kvoli ktorym clovek vzdy rad cestuje do hor mini golf, strasidelne zamky, pseudo-muzea bizarnosti, automaty...

Cele to bolo neuveritelne dlhe, snad 15 kilometrov, jedna peckovina na druhej. This si America, baby.

Vecer sme dorazili do Gatlinburgu, co je vstupna brana do Great Smoky Mountains. Kedze bol uz vecer, tak visitor center bolo uz zavrete, takze opat to tradicne smerujeme do motelu. Dnesok bol zatial nas najvacsi presun. Uz za sebou mame uz viac ako 1000 mil..

Great Smoky Mountains

Napriek nasim obavam z pocasia bolo dnes rano slnecno a teplo a tak po konzultacii s Lonely Planet Hiking in USA vyrazame na turu 'Gregory Bald, odhadom 5 az 6 hodin kratsou trasou ale rozhodli sme sa pre dlhsiu alternativu aby sme sa nevracali tou istou trasou.

Kedze Huliace Hory by mali byt plne Yogiov a Bubuov, tak sme cumeli po medvedoch, ale nasli sme iba medvedie stopy a poriadne, ALE PORIADNE medvedie hovno, nalozene na turistickom chodniky. Pani, bol to poriadny naklad. Akoze Ivan, chod sa schovat so svojim Krakenom, tu nemas narok, nechytas sa bejby.. :-)

Kazdopadne, krasna tura, super pocasie, konecne sme trochu prevetrali pluca a nohy, za cely den sme stretli 5 inych ludi (raz darmo, tam kde sa neda dojst autom tam amikov nestretnete).

No a kedze trasa zacala a koncila asi tak hodinu autom od Gatlinburgu tak sme nasadli do naseho auta* a asi po 5 minutach rovno pred nami cez cestu potuvala medvedia rodinka ! Boli tak 30 metrov pred nami, medvedica a dve mladata. A kedze tentokrat som soferoval ja a nie Saddie, tak vynimoce nic neskoncilo pod nasimi kolesami :-)

Takze pocas 7 hodinovej tury cez miesta kde mal byt jeden medved na druhom sme sice ani jedneho hunaca nevideli ale z auta sme ich videli hned. Ako som uz spominal, toto je Amerika bejby, tu vsetko co ma zmysel vidiet sa da vidiet z auta a pokusat sa niekde chodit peso je iba strata casu, lebo keby bolo niekde nieco zaujimave tak mozte stavit svoju dusu na to, ze by tam Amici dotiahli nejaku z tych ich highways :-)

Ani nie o 100 metrov dalej boli popri ceste dalsie 2 medvede, taka babicka si ich tam fotila asi z 15 metrovej vzdialenosti, asi tuzila obohatit ich jedalnicek o trochu ludskeho masa..

Zase srnky popri ceste, ale ako som uz spominal, nesporne jedine vdaka jazdeckemu umeniu sofera sa to opat obislo bez obeti na zivotoch, zdravi a majetku.

Este raz spime v Gatlinburgu lebo uz nestihame prejst krizom cez Smoky Mountains a vyrazit na Atlantu.

* Este k nasemu autu. Zabudli sme ho predstavit. Vola sa Gabe. Vzdali sme tak poctu legendarnej postave Gabe-a z este legendarnejsieho filmu Cliffhanger, ktoru stvarnil uplne najlegendarnejsi Sly Stallone a zaroven toto meno vzniklo ako skratka z "Gay Mobile". Okrem Elvisa, Saddieho a Gaba je s nami Mandy, cize nasa GPS kocka, ktora nas furt buzeraje a hovori kedy mame ist vlavo, kedy vpravo a kedy sme dosiahli orgazmus, pardon oprava, kedy sme dosiahli ciel. (you have reached your destination.) Prosne domina jak vysita. Takze tolko v kratkosti o Mandy a Gabe-ovi, urcite vam o nich este toho povieme vela.

Atlanta

Atlanta sa ukazala ako riadny prepadak.. mal som predstavu ze si pozrem olympijsku dedinu a stadiony a tak.. nic z toho uz nie je a co je, je fakt ze zle a nestoji za tieto pismenka tuna.. za to sme dali mekku americkej kultury a boli sme v coca-cola HQ.. odmietol som organizovanu tour za 15 dolcof tak Elvis nastojil aspon na coca-cola flagship store.. (pozn. od Elvisa: ja som na ziadnu organizovanu tour nechcel ist, ja som hlavne vobec nechcel ist do Atlanty, ale otom potom..) Ked nas dve afro americke kocky pri vchode zastavili ze cavity search deep and hard sme si povedali ze sa uz oplatilo.. aby sme sa rozumeli bezpecnostne opatrenia pri vstupe do srdca coca-coly su rovnake ako pri vstupe na empire state building.. co dodat? Dochadzame do sfery uzasnych filozofickych paradoxof sa mi zda.. takze amici sa boja o svoje symboly.. a chrania ich.. ok.. ale uzasne je potom si uvedomit ten zoznam.. tak liberty bell a coca-cola su na rovnakom zozname.. co to znamena? Asi by som navrhoval radsej vlastnorucne setky tieto polozky odpalit dynamitom ako si priznat ze sme uz v takych srackach ze pri coca-cole a mikey-mouseovi musia stat marinaci.. btw sa natiska otazka preco vobec nieco z tych veci chranit? Su tie americke symboly take krehke a prazdne ze znicenim nosica idey zanikne idea sama? Ak ma liberty bell nejaky odkaz pre dalsie generacie, zanikne tento obsah ak teraci roztavia ten kov toho zvonu na kasu? (ja viem ze podobne sa da pytat aj na original rukopis nejakej bethovenovej skladby a kludne podme do toho.. ale podla mna je zrejmy rozdiel napr pri sixtienskej kaplnke alebo satanskych versoch salmana rushdieho).. alebo, a to si myslim ze je skor americke myslenie.. ide tu skor o to aby "sme" (americania) uz nikdy viac neukazli slabost (rozumej v ich terminologii aby sme uz neprehrali ziadny suboj) a nedovolime aby niekto na nasom uzemi znicil nieco na com si zakladame.. my sme tu sefovia a thats it.. amerika je predsa najlepsia krajina na svete tak to by jak vyzeralo keby sme neboli schopni ubranit si coca-colu.. a smitec! A nasleduje uz len reklama.. we dont make compromises we make marines.. the few, the proud, the marines..

Akokolvek funny nam to znie.. ked to vidime na vlastne oci tutola, je velmi tazke ubranit sa takejto predstave..

Z atlanty smer Nashville, dialnica, spanie asi 100 mil od nashville v aute zasiti v nejakej pekelnej diere.

Nashville

Tak vyber miesta na spanie sa ukazal ako velmi dobry.. celu noc ticho.. (az na Elvisove prevalovanie sa co zdy hybe aj rezervnou pneumatikou pod autom co mi pripomina ze som to chcel uz 100 krat nejako vypchat ci vystlat aby to tie zvuky nevydavalo..) .. a ziadna lampa na okoli nesvietila do auta..

Ranajky sme dali v typickom cafe-diner Americano style pobliz na pumpe.. eggs and bacon a selico k tomu.. pre mna bez bacon ale aj to selico k tomu mi stacilo.. akoze setko je tak pekelne mastne.. na maslu teda.. a sli sme pozret miestne vodopady.. a Elvis mal (musim ho pochvalit) paradny napad nechali sme auto asi pol kilometra od tych indianskych vodopadof pri miestnej pracovni a dali sme nase prve verejne pranie v USA.. celkom zazitok.. vid pictures.. hracie automaty v pracovni aby sa cakajuci nenudili, popripade nabozenske brozurky od miestnych baptistov a jehovistov.. vyslovny zakaz vozenia cohokolvek ineho ako pradla na pradlovych vozikoch ma celkom zarmutil (voziky priam prosili o nejake to rally) lebo si to este aj dohladovali z obchodu odvedla cctvckom.. pripadne nas sledoval chlapik na filipinach..

(Check out Saddie, check in Elvis)

Kratka vychadzka k vodopadom sa ukazalo ako velmi rewarding, lebo okrem vodopadikov tam bolo opevnenie postavene paleo indianmi. Teda, zostali len obcasne zvysky muru a nahromazdene valy, ktore boli volakedy obrannymi murmi (bol to taky maly riecny ostrov ciastocne chraneny utesmi a na inych miestach uz spominanym valom). Krasna sceneria, ejh veru, tu by sa dobre hrala na indianov..

Uz sme to nevydrzali. Vymenili sme auto a uz sme svoji..:-)

Just kidding :-)

Vecer sme prisli do Nashvillu, hlavneho svetoveho mesta country hudby. Pre mna uplne putnicke miesto, moja sukromna Mekka. V moteli kde sme dosli tam ponukli izbu pre 2 osoby na dva dni za 250 USD, tak my ze dovidenia, ze nevolame sa Gates a Rockefeller, tak oni za 186, tak my ze viac ako spolu 140 nedame, tak on ze nie, tak my ze nazdar, otvarame auto a chlapik bezi za nami ze tak ano. Takze byvame nedaleko od centra za 70 USD na noc, cize na osobu 35. Sme vysmiati :-) Ahmed by bol na nas hrdy.

Ako prve sme doriesili nase resty a konecne sme nasli banky a AT&T, doplnili sme financie a mobily - opat sme civilizacne vybaveni. Civilizacne choroby neratame uz..

Kedze mam v plane v Nashville si kupit gitaru tak sme checkli taky atikvariatny guitar shop, maju tu relativne dostupne "dobro". Odkaz pre neznalcov ak neviete co je "dobro" tak checknite wikipediu.

Hned vedla obchodu s gitarami bol fantasticky old shool diner. Tvrdilo to, ze su najstarsia restauracia prevadzkovana na povodnom mieste v Nashville, a asi veru neklamali, lebo to tam aj tak vyzeralo. 50's image, male sukromne jukeboxy, ako z Lynchovho filmu :-) (S: presne po tomto som uz pomaly 3 tyzdne tuzil.)

OK, vyrazame do MUSIC CITY !!!

(Check out Elvis, check in Saddie)

Na prve pifko sme si vybrali podnik so slubnym nazvom ze Beer Sellar (nie nie je to preklep ako sme si aj my najprf mysleli).. mali tam 100 druhof piva.. capovanych asi 30.. paradny American bar.. a to ani nehovorim o barmanke ktora asi chcela celemu svetu dokazat ze American porno market je naozaj ale naozaj NAJVACSI na svete.. najviac ma vsak uputala tabulka nad dverami do skladobnych priestorov.. "NO TRESPASSING. VIOLATORS WILL BE SHOT, SURVIVORS WILL BE SHOT AGAIN!" tak sme mali konecne moznost si naplno uvedomit do akych koncin sme sa uz prepracovali.. dali sme nejake to miestne pifko.. moj ale sa napr volal dva psi (Yazoo Dos Perros).. tak dufam ze to nebolo myslene doslovne ze ta tekutina nepochadzala z dvoch psov otherwise by som ich rad videl a aj kosticku dal lebo vazne bolo dobre.. Elvis skusil dalsie miestne a na jeho sklamanie mu ta sexica doniesla tmave pifko ale neohrdol nakoniec.. dali sme aj pool jak sa patri .. maly stol ale..

Potom nasledoval browsing po strasnych ale naozaj strasnych suvenirovych obchodoch.. mame par ulovkov a uz teraz sa tesime ako nimi obstastnime stastnych vyhercov z vas:-)

Nasledoval bar Tootsies.. podla Elvisa a Lonely Planet legenda tunajsia.. ale to uz asi prenecham majstrovi nech sa vytesuje.. prepinam..

Nashville night life by Elvis:

No, kedze asi nikto z citatelov nebude fanusik country hudby tak nebudem moc stracat cas a minat pismenka ale tak aspon niekolko zakladnych faktov. Nashville je 'hlavnym svetovym mestom country, nachadzaju sa tu nahravacie spolocnosti na ktore vydali skoro vsetky vyznamne country albumy od Elvisa az po Shaniu Twain. Do Nashvillu pride wanna-be country umelec ktory chce prerazit, vacsninou hraju po baroch a dufaju, ze ich objavi nejaky producent a stanu sa novym Johnym Cashom alebo Willie Nelsonom. Domnievam sa, ze Nashville je jedine mesto na svete, ktoreho jedinym zmyslom existencie je hudba a to si myslim, ze je uzasne bezohladu na to ci niekto ma rad country alebo nie. (S: suhlas.. ma to nieco do seba a to hovorim napriek tomu ze ked som pocul takeho 13 rocneho cucaka v jednom bare "prznit" Floydof Another brick in the wall.. tak som mal chut zobrat tu tehlu a ukazat mu co taka tehla dokaze..) Nashville zije iba pre hudbu a to znamena, ze de facto v kazdom bare ci restike od obeda az do hlbokej noci hraje ziva hudba. Ako uz Saddie spomenul isli sme do podniku Tootsie's, kde boli 2 podia a 2 skupiny, ja som bol fakt nateseny, Saddieho viac zaujimal basket, ale dali sme nejake tie pifka, Saddie asi o polnoci potom isiel na motel, ja som robil mensi bar hopping, stihol som dat 7 piv, takze vlastne nas (alebo aspon moj) prvy cisto barovy vecer v USA. Stravit takto vecer v Nashville bola pre mna vysnena zalezitost, takze Long Live Dixie, yeeehaaaw !:-)

Another day in Nashville..

Elvis vacsinou chrni dlhsie ako ja takze ak sme v hoteli tak ja vyuzivam tento cas na browsovanie a pisanie logu pripadne citam alebo co.. dnes som na nete objavil celkom znepokojujuce spravy o pocasi a po konzultaciu s weather channel na hotelovom TV som ostal este viac znepokojeny.. z vedlajsich zapadnych statov sa na nas uz dva dni vali pekelny front dazda a hlavne tornad.. a podla aktualnych sprav niekolko mrtvych v kansase a do par hodin by ta cervena machula na mapke mala prist az do nashvillu.. pozrem von ze slnko ale husty vietor.. ze no dobre.. asi dnes pribalim aj veci do dazda ked pojdeme do mesta.. nasleduju ranajky a rozdelujeme sa prvy krat.. Elvis chce vidiet Country Hall Of Fame co ja s tazkym srdcom odmietam :-) a radsej sa podujmem ze posedim este par hodin za compom a dopisem resty a fotky treba upratat a vobec.. sak viem ake bude zachvilu vonku pocasie tak tak..

No s tym pocasim sa to nakoniec ukazalo ako zbytocny stress (akoze netreba zdy amikom verit co slubuju apokalypsu na weather channel) lebo bolo cely cas celkom pekne aj ked teda fukal slusny vietor podchvilou a asi polhodinku aj slusne prsalo.. stretli sme sa v meste (Elvis uz po country dope dafke) ze nieco pojeme a kedze sme vcera videli plagat ze dnes vecer ma v Nashville hrat Lou Reed (vcera bola predajna listkov uz zavreta) tak sme sa sli pozret ci nahodou nemaju listky (akoze fakt len tak z povinnosti lebo sme boli na 200% presvedceni ze ak je dade Lou tak je vypredany par tyzdnof pred gigom a nie ze 4 hodiny pred koncertom kupite oficialne listky ved..)..

no skratim to haluzacky sme sa stali drzitelmi dvoch listkof v druhej rade (asi 6 metrof away of The Relic) za celkom smiesny peniaz na Europske pomery.. me in ecstasy.. prezily Velvet bude vecer hrat a vobec..

teraz mame este dost casu na nakup Elvisovej gitarocky.. zbehli sme do gitaroveho obchodu v downtowne kde mali sice fajnove kusky ale vacsinu od 3000 dolcof vyssie takze sme sa vratili do toho obchodu trochu mimo centra kde sme boli vcera a tam si Elvis zadovazil za 400 zelenych dobro zo 70tych rokof. (Elvis: je to hodne symbolicke kupit si dobro v Nashville kedze dobro vymyslel slovensky emigrant, tym padom je dobro vyznamnym prispevkom Slovenska ku country. Prave kupenu masinku tatino donesie domov..)

Tak ideme na prvy concert v USA.. kontroly normalne.. mensie ako v srdci cocacoly.. Elvis si k tomu v davovej psychoze kupil colu a popcorn a takto vyzbrojeny splynie s davom a moze najlepsie setko sledovat a pri tom nebyt sam moc videny:-) miesta sa ukazali ako uplne paradne.. hala je tiez nejaka hovadsky slavna arena contry sceny.. seci stari a slavni tu zacinali a hrali.. a urcite to vie aj Lou lebo nalozi od prveho akordu neuveritelnym stylom.. uzasny concert sa z toho vykluje.. o silnej zostave ktoru si Lou doviezol so sebou hovori aj to ze poloslepeho gitaristu musel na podium doviest na to urceny roadie.. trochu to pripomina Ozzyho:-) ale chlapik ked uz bol na svojom mieste vysival jak boh.. Lou nedava ziadnych Velvetof (na moje ciastocne sklamanie) ale o to lepsie dava svoje.. atmosfera je neuveritelna.. chlapik je ako reklama na sex drugs and rock and roll.. a tiez reklama na odvykacie centrum ci lekarske zazraky.. pripadne kto veri v resurrection tak jeho si moze dat vytetovat na prdel.. cele to zakonci 3jitym pridafkom co je zjavne nad plan.. uzasne..

Vecer zavrsujeme pifkom a bar hoppingom.. ja idem spat na hotel zase trochu skor a Elvis dofrci asi pol hodku ci kolko za mnou..

Good night fellows..

Vselikde v Tennessee / Kentucky

Dnesny den sme stravili dlhym presunom s par hodinovou prestavkou v Mammoth Caves, co je najvacsi jaskynny system na svete. Celkovo okolo 560 kilometrov cesticiek, v ktorych je asi 20 km spristupnenych verejnosti, z ktorych sme asi 3 videli my, ale aj toto stacilo na to aby bolo jasne ze toto je veru poriadny a tvrdy underground (tvrdsi ako Kontrafakt!). Smerom na Memphis sme potom zakotvili v dalsom z miliona motelov, spolu s nami tam zakotvil aj nejaky juniorsky basketbalovy team, ktorych som najprv povazoval za uprchlikov z bronxskej dorasteneckej vaznice. Mile pribudaju, blizime sa k 2000 milam a k Mississippi.

Inac len tak pre zaujimavost, tie Mamoth Caves su v Kentucky, takze dnesok bol nas jediny den kedy sme boli v Kentucky no a zhodou okolnosti sa prave dnes bezalo slavne Kentucky Derby. Bolo to ale asi 100 mil na sever takze sa nam tam trepat nechcelo lebo aj tak by sa uz listky na dostihy nedali kupit a ak aj ano tak by sme si na ne museli zobrat hypoteku, ale mozme s kludnym svedomim povedat, ze sme boli v Kentucky pocas Kentucky Derby.

Memphis

Dorazili sme do Memphisu ale kedze tu dnes konci nejaky dost husty hudobny festival, tak motely/hotely v centre boli plne alebo velmi drahe, takze sa vybrali do kempingu, ktory je doslova asi 200 metrov od Gracelandu. Takze nase prve kempovanie v USA vobec, bolo 200 metrov od sidla a hrobu Elvisa :-)

Kedze sme dosli uz dost neskoro tak sme uz nesli pozerat ziadne pamatihodnosti ale vybrali sme sa na legendarnu Beale Street, kde pred 50 rokmi vznikal rock'n'roll. Neviem ci to bolo tym, ze bol vikend (nedela) alebo tym, ze v Memphise bol ten festival, ale ulica bola plna ludi, bola na nej vytvorena pesia zona a dokonca povelene "verejne pitie", co je v USA vec nevidana, kedze chlastat sa moze iba v baroch alebo doma. Hodne party atmosfera, dali sme zopar piv a vypoculi trochu hudby.

Okrem inych hrala niekde vonku aj skvela skupina: saxofonista bol asi 30 rocny cernoch, bubenik bol funky cernoch asi tak 40 rocny, gitarista a spevak nejkaky prefetovany beloch po styridsiatke, klavirista nejaka trochu mensia biela troska a na base hralo TO. Neda sa vobec urcit, ci to bol chlap alebo zena, vek niekde medzi 40 a 90. Krasna kapela, velmi sa mi pacili, zachytavali tu podstatu preco prave v Memphise vznikal rock'n'roll, pretoze sa tu miesala cierna a biela hudba, stare s novym.

Saddie:

"

musim dodat ze ta kapela bola az taka strasna az boli zaujimavi.. Myslim ze to sa Elvisovi tak pozdavalo.. Inac basa bola naozaj zaujimava kreaturka.. Ale ja by som tipoval na chlapika rozbiteho zivotom ale fakt ze hodne.. Nakoniec sak posudte sami vid video..

"

co sa tyka spania tak blizko holy grounds of Elvis.. Ano v noci sa ma zhostil nejaky duch v sne tusim.. Ja len dufam ze to bol ten mrtvy a ne ten podozrivo moc zivy vedla mna:-) Allah akhbar!!!

Memphis

Rano sme sa vybrali na posvatne miesta - do Gracelandu. Pre mna to bola vysoko religiozna zalezitost, kedze Elvis tu 20 rokov zil a vyse 30 rokov tu lezi v zemi.

Graceland nie je az taky obrovsky, v porovnani s vilami dnesnych mega celebrit by to bolo len take mensie letne sidlo, ale tak zas nie je to ziadna chatrc, v tom case to asi bolo ako Southfork J.R.Ewinga. Z Gracelandu je spristupnene len prizemie a zahrada, poschodie - kde Elvis travil vacsinu casu - je pre verejnost uzavrete, pravdepodobne tam Elvis este stale byva v prisnom utajeni :-)

Samotna vila je vlastne uzasnym muzeom vkusu rokov sedemdesiatych. Izby v divokych farebnych kombinaciach, zrkadla alebo koberce na strope. Vsetko to bolo z dnesneho pohladu neuveritelne gycove (v tomto smere bola najlepsia takzvana "jungle room") ale vyzeralo to uplne vymakane. Spolu s Elvisom to asi byva Austin Powers, aj ked jeho svedsku vakuovu pumpu sme nevideli.

V neobytnych castiach vily boli potom vystavene dobove clanky o Elvisovi, jeho kostymy, zlate platne, ocenenia a ine relikvie.

Na dvore je potom pochovany aj samotny King, aj ked ako som uz spominal, uricte ide iba o podvrh, lebo Elvis byva na druhom poschodi.

V blizkosti vily boli este dalsie casti "vystavy" - muzeum Elvisovych aut (a mal tam zopar paradnych kuskov), 2 jeho lietadla, vystava jeho veci v obdobia ked bol v armade a zbierka asi 100 oblekov. Pozorne som ich nastudoval, aby som vedel, aky model si mam v Las Vegas kupit :-)

Celu prehliadku absolvoval aj Saddie, ktory v Gracelande ritualne nalozil, kedze je to hovado sproste ktore nevie co je dobra hudba a ako sa ma celebrovat Kral :-)

V Memphise som mal na programe este jednu put a to do Sun Studio. Zasvetenci asi vedia, ze ide o azda najlegendarnejsie nahravacie studio na svete, zosobnene jej majitelom a vydavatelom Samom Phillipsom, ktore v druhej polovici 50 rokov objavilo a vydalo prve albumy takych legiend ako Elvis, Johnny Cash, Carl Perkins ci Jerry Lee Lewis. Vystava pozostavala iba z 2 miestnosti, v jedne bola orgininal nahravacia aparatura S. Phillipsa a pod. a druha bolo orginal nahravacie studium v ktorom sa dodnes este nahrava a stale tam je ten isty mikrofon do ktoreho Elvis zaspieval svoj prvy hit "That's alright mama", ci Johnny Cash jeho "Folsom Prison Blues". K tomu vsetkemu samozrejme pustali originalne nahravky.

Po Sune sme vypadli z Memphisu, presli cez most cez Mississippi, cim sme sa ocitli v Arkansase a v tomto uzasnom state, kde svoje stopy okrem Billa Clintona zanechal aj Ivan V. sme stravili neuveritelnych 5 minut, vratili sa cez most spat a padili pozdlz Mississippi po HWY 61 dole na juh. Delta vola...

V tejto casti toku Mississippi vznikol volakedy blues, takze sme chceli vidiet "juke joint", co by mal byt autenticky cierny pajzlik, kde to live vrie. Nakoniec sme sa na *odporucanie Lonely Planetu* vybrali hladat jeden juke joint pri diere zvanej Merigold. Tento juke joint mal byt "visitors friendly", kedze z normalnych juke jointov vyplynulo, ze ak nemate znameho cierneho ktory vas tam pozve, tak zivi nevidete a hlavne ich ani nenajdete. Kedze s nami ziadny black brother necestuje, tak sme zacali hladat "Poor Monkey's Longe" na vlastnu past. Ukazalo sa to vcelku tricky, lebo tento juke joint sme nakonie nasli v strede pola, kam viedla iba prachova cesta, ziadne oznacenie, proste najvacsia diera vsetkych dier a to vsetko v strede noci. Kakace sme mali stiahnute uz ked sme to hladali...

Juke joint sidlil v niecom na co ma anglictinu vystizny pojem "shack", cize nieco ako chatrc alebo sopa. Neskor sme zistili, ze je to jeden z poslednych stojacich povodnych shackov ktory sluzil zberacom bavlny za starych dobrych cias, kedy Ku Klux Klan vedel co su dobre mravy a kde ma kto miesto :-)

Bolo to zbite z vselijakych lat a odpadovych materialov, ziadne okno, jeden vchod a ziadny unik. Poziarne schodisko to tiez nemalo akosi, asi architekt zabudol :-)

Lepsie raz vidiet ako stokrat citat (tieto fotky boli urobene na druhy den rano):

Vonku pred vchodom pobehoval chlapik v monterkach, cernoch na oko tak 50+ a nejaki mladsi cernosi sedeli v 2 autach zaparkovanych pred chatrcou. SPOOKY !

Z chlapika v monterkach sa vyklul majitel tohto grandiozneho sidla (Graceland suvix) samotny Poor Monkey a.k.a. Po' Monkey (Po' je miestna skratka pre Poor).

Opytali sme sa ci urcite mozeme ist dnu (a niekedy neskor este vyjst von inak ako v drevenom spacaku) a on ze samozrejme, welcome, tak sme vkrocili.

A tu sa nam otvorilo okno do novej dimenzie. Cela miestnost (este raz pripomeniem ze bez okien) bola polepena vselijakymi nosnymi plagatmi a obrazkami, nizky strop, vzadu jeden biliardovy stol z prvej svetovej asi, zo stropu viseli same plysove opice a hole babiky, 3 stoly, pri jednom z nich particka cernochov mastila nejaku kartovu hru (samozrejme, ze nie pre radost z hry ale s ucelom usetrit nieco pre svoje deti aby mali za co ist na univerzitu (alebo aspon za co si kupit modre monterky model Po' Monkey).

Miestnost este mala otvor, ocividne do druhej, zadnej miestnosti, tento otvor bol ale zakryty visacimi handrami. Tusili sme nieco pokutne...

V miestnosti bol okrem nas, Po' Monkeyho a ciernych gangsta gamblerov este jeden biely "bar keeper" Larry. Ako sme neskor zistili, Larry bol vietnamsky veteran (rovno zo strednej na front) a velky "kuzelnik". Dali sme si nejake pivo a sadli si. Asi do 5 minut prisiel Larry, ze mame zaplatit 5 USD jednemu z ciernych gamblerov, ze pre nas maju prekvapenie. Ani v najmensom nas nenapadlo dovolit si odmietnut zaplatit, alebo nebodaj pokusat sa zistit, ze za co platime, alebo o co ide. Trochu som sa bal, ze to bude poplatok za odvoz nasich tiel do najblizsieho mociara, proste sme vytasili 5 dolacof kazdy a odovzdali ich. Pokladnicny blok, sme neviem preco nedostali. Dufam, ze to bude riadne zdanene, neradi by sme tu zivili ciernu (doslova) ekonomiku :-)

10 USD na stol (okamzite boli presunute na kopku pripravenych investicii do kariet) a Larry nas berie do zadnej miestosti. Rozmlyslal, som ci pojde o drogy, zbrane alebo slapky, tretia varianta sa ukazalo ako spravna, kedze hned ako sme presli cez handru, stali pred nami 2 cernosky v priesvitnej podprde a nohavickach. Asi chudence nemali co na seba, dufame ich pasak (v tomto momente nam bolo jasne, preco, za co a komu sme tych 10 USD zaplatili) nieco vyhra v kartach aby im mohol kupit nejake oblecenie (napriklad norkovy kozuch).

"

Larry nas hned predstavil, hovori, ze mame s nimi urobit ""hand shake"". Obidve cernosky natiahli ruky ako na podanie ruky, tak sme natiahli ruky aj my, ale asi chuderky maju aj zly zrak, lebo ""omylom"" nam nepotriasli rukou ale gulami. Larry sa samozrejme zabaval jak hovado a hned nam vysvetlil ""pravidla"": robte co chcete ! You can have dance, you can have fuck, just do whatever you want, just put some dollars in right here:"" a samozrejme obidve cernosky obchytal za bradavky a bobrov. S tymito slovami sa Larry vzdaluje z miesnosti, ostave tam my dvaja, 2 de facto nahe cernosky a dva vzacne exemplare cierneho bobra mississippskeho. Scena tmavne...

"

[CENZURA]

O hodinu neskor.

Uz sme spat v prednej miestnosti a hrame pool. Larry sa pyta ako sa nam pacilo, tak mu hovorim, ze uz chapem, co je to ta juzanska pohostinnost a priatelskost :-)

Dali sme si pool (skoda ze medzi stolom a stenami bolo asi pol metra), zopar dalsich piv, pokecali s Po' Monkey a Larrym, ktori nam vysvetlili, ze tento brloh je legenda, Larry predvadza zazracne kuzelne triky s mincami a zapalkami. Prichadza dalsia skupina zakaznikov a neomylne miznu rovno v otvore do zadnej miestnosti (boh vie v akom otvore budu miznut o chvilu). O nieco neskor sme s Po' Monkey dohodli, ze mozme prespat v aute pred chatrcov a odchadzame. Ked sme vychadzali s chatrce, vonku akurat stale jedna z cernosiek a dalsiemu cernochovi (ktory asi pred hodniou ponukal Saddiemu travu) vysvetlovala svoje remeslo: "you know, fuckin' and suckin' all the time..."

Elvis a Saddie vas zdravia.

Mississippi Delta / New Orleans

Noc pred Po' Monkey's Lounge sme prezili a vybrali sa smerom juh na New Orleans. Kedze som chcel vidiet aspon niekde mimo mesta Mississippi (samotnu rieku sme videli v Memphise a uvidime ju aj v New Orleans) tak som Saddieho presvedcil aby sme isli malou obklukou po lokalnej ceste. Obkluka sa ukazala ako hodne zaujimava - hladina rieky je vysoka, takze mnoho miest bolo zatopenych, z lokalnej cesty sa vyklula cesticka po hradzi (nie nepododna tej Petrzalskej :-) - najme ked sme zrazu dosli k znacke "Road Closed" a kedze najblizsia normalna odbocka bola tam kde sme na nu vosli my, t.j asi 40km spat, tak sme odbocili na este mensiu hradzu, so strkovou cestou na ktoru bol zakazany vstup vsetkm nedomacim. Nakoniec sme sa uspesne prebrodili cez zaplavene uzemie. Cele to bolo hodne umocnene tym, ze Saddiemu sa roztvarala prdel, takze bol cely nervozny, ze som to vymyslel za blbost po tychto hradzach a ze never ever a pod a nesklapol, az kym nesplinil svoje najubohejsie fyziologicke potreby :-)

Vecer sme dorazili do Big Easy a.k.a. New Orleans, zakotvili sme v hostely, ktory bol hodne prazdny, lebo vcera tu zrovna skoncil nejaky festival, tak sme fasli izbu pre 7 ludi ako nasu private room a vyrazili na Bourbon Street.

Bourbon Street by bol unikat aj v Europe, je dlha mozno tak 1km, uplne rovna (ako vsetky ulice v historickom New Orleanse), same neony a jeden bar na druhom. Nic ine ako bar tam nebolo. New Orleans posobilo trochu prazdno, ale da sa to vysvetlit, ze je bol utorok, co nie je zrovna party-den a vcera tu skoncil velky festival, takze asi vsetci lezali v kome, no ale proste Memphis v tu nedelu bol o hodne zivsi na pohlad.

Vsetky bary vyzerali (aj boli) dost skomercionalizovane, same karaoke a strasne ale naozaj strasna ziva hudba. Teraz som plne docenil aka skvela hudba bola v Nashville, pretoze tu v New Orleans spievali ludia ktori vobec ani len spievat nevedeli. V Nashville by ich nepustili ani do pivnice a nie este do baru.

Desifroval som situaciu a pochopil, ze ked nemoze Mohamed k hore musi hora k Mohamedovi, a ze sa musim nalozit a potom to zrazu bude vyzerat cele lepsie. Takze sme zacali vymetat bary, Saddie to okolo pol jednej vzdal a tak som pokracoval na vlastnu past. Zaujal ma najma koktail "hurikan" - miestna specialita - sladucke jak malinovka ale alkoholu to malo v sebe raidnu davku. Hm, zabudol som spomenut, ze kym bol este Saddie so mnou tak sme chvilu pobudli na balkone jedneho baru a vedla nejaky borec hadzal z balkona kockam koralky. Ide o New Orleansku tradiciu ked chlapi hadzu peknym zenam z balkonov koralky. Druha cast New Orleanskej tradicie hovori, ze zenske im za domenu musia ukazat kozy alebo zadok. Bohuzial, borec minul na koralky asi majland a ziadne kozy ani zadok neboli. Ale zevraj pocas festivalu Mardi Gras to fakt funguje, takze budeme musiet dojst pozriet New Orleans znova a tentokrat aj s koralkami.

Domov som dorazil o 4:30, zalozeny jak sterilizovana uhorka a z mojich 100$ mi zostal az cely 1$.

New Orleans

Do mesta sme vyrazili traja - Saddie, ja a moja opica. Prezreli sme za denneho dna French Quarter - ulice a kanaly boli plne koralok ktore niekto hadzal na zenske ale nenasli adresatky (napadlo ma, ze ich pozbieram a zrecyklujem, t.j. ze ich budem vecer hadzat znova, ale potom som sa zlutoval nad zenskou populaciou New Orleans a rozhodol sa, ze na ne nebudem hadzat koralky z kanala) a potom sme navstivili Voodoo Museum.

A tam sa to udialo: Uvalili sme strasnu kliatbu na Lada. Kedze nas riadne nasral svojim kuvikovanim, tak imperium vratilo uder a pri voodoo oltari posvatenom miestnymi voodoo spiritistami sme na neho zoslali temnu kliatbu.

VIDEO - VIMEO

Kedze sme nic neponechali nahode, vo vedlajsom obchode sme kupili este voodoo babky a mojo (nie Ambri, nie Mojo-Jojo ale jojo, co je vrecko naplnene netopierymi kridelkami, potkanimi chlpmi, kolibrim trusom a inymi esencialnymi substanciami ciernej magie) - vsetko tiez posvatene miestnymi spriritistami a toto sme kupili ako pripravu na nocne sedenie, ked budu duchovia este silnejsie pritomni.

(Seek Waldo working):

No a potom sme sa stretli s Terrym. Terry je proste sef. Terry je kamarat Nika (toho u ktoreho sme v NY byvali). Povolanim "tetovac" (samozrejme ze jeho praca je aj jeho konickom, takze sme ho velmi lahko na namesti spoznali aj ked sme nemali ziadny jeho popis, aj ked nas prekvapilo, ze na kozi mal este asi 40cm2 volneho miesta - asi si nechava do rezervy). Terry asi frcal na nejakych praskoch, lebo jeho styl rozpravania a spajania veci je, no, nazvime to "progresivny", ale inak super chlapik, dalo by sa o nom napisat cela kapitalo ale teraz nemame cas, mozno sa k tomu Saddie niekedy vrati. S Terrym sme isli na pivo a vecer na koncert nejakeho Mika Nessa. No, koncert nic moc, ale o to lepsie sme sa potom nalozili, ked sme aj s jeho frajerkou (tiez, si vo volnom case trochu maluje po tele) a este jednou buchtou vyrazili niekam do barov v nie az tak skomercionalizovanej casti New Orleans, v druhom z nich hrala super blues-funky skupina, postarsi pani veru dobre nakladali.

Super vecer, vraciame sa domov o 5:30 a opat "jako sutr" :-)

Takto nalozeni sme este druhy krat zakliali toho zlosyna Lada (kvalita videa zodpoveda momentalnemu stavu producentov, scenaristov, reziserov, kameramanom, osvetlovacom, zvukarom a hlavnym protagonistom).

VIDEO - VIMEO

Louisiana

Ked sme sa resuscitovali, tak sme vypadli z New Orleans a isli mrknut miestne mociare. Luisiana je znama mociarmi v ktorych ziju aligoatory, tak sme tie mrchy isli pozriet, niekde juzne od mesta. Inac akoze mociare su to naozaj BIG TIME, uz prichod do N.O. je neuveritelny - po asi 20km moste ktory ide cez nekonecne mocariny.

Takze dnes sme dali akurat tak mociare a videli sme ja aligatory - boli sme asi tak 1 meter od nich. Co na tom, ze obidva ktore sme videli, mali aj s chvostom asi tak meter, takze papulu mali asi ako civava, nevedi, videli sme aligatorov a to sa rata. Davam sem naschval fotku kde vyzera velky jak hovado.

Inac nic, tahame smer Texas bejby !!! Yee-haaaaw !

Houston

Tak a uz sme v Texase. Priamo v srdci USA.

Na hraniciach Texasu nas privitali 2 hlasky: 1) "Welcome to Texas, proud home of president George W. Bush" a "El Paso 857 miles"

EL PASO 857 MILES !!! To je okolo 1400km. To ako keby sme mali v Bratislave hlasku, ze Pariz je 1500km. Toto je Texas baby, 14 krat vacsi ako Slovensko.

Potiahli sme to do Houstonu, kde sme sa ubytovali v takom srandovnom hosteli, ktory bol vlastne skor nejakym starym domom, aj s grilom na verande. Hostel bol hned vedla Houston Museum of Arts: Goya, Van Gogh, Monet, Picasso, Kandinsky, Rothko and many others. Sice nic sokujuce tam nemali ale slusna zbierka, Saddie si uzival aj v "sculpture garden", kde boli jeho oblubene kusky zeleza :-) (S: musim povedat ze mali celkom slusnu zbierku teda.. ak Elvis mysli ze nic vzrusujuce tak len chcem podotknut ze cele slovensko a cechy dokopy take nemaju co maju nalozene v jednej galerii v Houstone.. sounds strange but is true..)

Vecer sme isli pozriet downtown Houston a teda zostali sme kapanek prekvapeni. Houston ma byt 4 najvacsie mesto USA, 4,5 miliona obyvatelov, mrakodrapy by boli, ale ludia nikde, krcmy nikde, restiky po riedko. Stred mesta cisty a lemovany celkom slusnymi mrakodrapmi ale v tomto meste zdochol pes a to bol piatok. Tak sme dali veceru v Tex-Mex restike, kde Saddie cumel na basket (jeho milovani L.A. Lakers to zase raz posrali) a kedze tam fakt nebolo co robit tak sme to zapichli na hosteli.

Inac potvrdzujeme predstavu o Houstone ako meste aut, dialnicu siroku okolo 80 metrov (6 pruhov v kazdom smere) len tak inde neuvidite (mozno v Atlante) a toto 4,5 milionove mesto ani nema metro, akurat jednu elektrickovu trat. (S: to je ako ked si predstavite Prahu a Vieden a Budapest dokopy kde ich je dokopy 12 a oproti tomu Houston s jednou nadzemnou trasou:-) samozrejme to porovnanie dost kriva.. ale prave to je na tom uzasne ze je prave rozdiel v tom ako je rozvrhnute mesto v europe a tu.. staci si predstavit budovat mesto na rovnej luke od znovu a vidno ze to ide aj bez metra pri 5 milionoch ak sa vysereme na ekologiu napr..)

Houston

Kedze v Houstone nie je okrem galerii asi fakt nic, tak sme pokracovali v umeleckej nadielke. Najprv "Rothova kaplnka" v ktorej Saddie asi prezival najkrajsie chvile svojho zivota :-) a urcite vam tu nieco o tom napise. (S: Rothko je moj favourite.. Je to tazky abstraktny nakladac takze sa tazko opisuje kompletne.. ale podstatne je ze tu ma veci v na to urcenom priestore a to je ta super zvlastnost.. totiz je to jedna ala kaplnka navrhnuta ako vystavny priestor cisto pre jeho obrazy.. silny zazitok.. treba vidiet myslim..)

Odtial sme isli do galerie chlapika Cy Twombly, kde do mna Saddie naladoval dalsiu davku abstraktneho umenia a odtial do Menil Collection (ci jak sa to volalo) kde som dostal uz smrtiacu davku abstraktneho umenia. Akoze Houston je sice nuda, ale co sa tyka umenia tak veru dava slusne. Bolo to zvlastne, ze nas pobyt v state ktory je "hrdym domovom prezidenta George Busha" a je znamy kravami, cowboymi a rodeom zaciname dvojdennym pobytom v galeriach. By ma zaujimalo, kolko z nich Jurko Kricek navstivil :-)

Po davke tazkeho umenia nasledovala davka lahkeho umenia, pretoze zhodou okolnosti sa prave dnes v Houstone konala Art Car Parade (kona sa iba raz rocne), ktoru spomina Lonely Planet ako jeden z highlightov pobytu v Texase, takze sme to isli chceknut a stalo to za to. Od minimalistickych modelov (Saddieho #1 bola kadibudka na kolieskach v ktorej sedel chlapik so stiahnutymi gatami), cez rozne pomalovane auta, az po megalomanske alegoricke vozy s zivou hudbou, asi 2 hodiny najvacsich podivnosti na kolesach.

Kedze ma dopadla sialena tuzba vidiet Karibik, nastojil som aby sme isli do Galvestonu, kde mala byt plaz. Akoze tusil, som ze toto asi nebude Karibik snov (biele plaze, palmy, kocky s koktailami) ale prislo mi nemozne aby sme isli relativne dlho popri Karibiku bez toho aby sme ho vobec videli (z New Orleans nie je vidno na more) a tak sme isli pozriet Galveston, kedze doteraz od New Orleans az po Galveston bolo pobrezie lemovane mociarmi. No, ako som povedal, necakal som vela, ale toto bolo fakt peklo. Akoze podobny prepadak ako Atlanta, asi este o hodne horsie. "Plaz" bolo nieco medzi mocarinou a blatoviskom a more bolo fakt ze pekelne. Ak ste niekto boli v Bibione, alebo inde na severe Jadranu na talianskej strane - tak toto bolo este horsie. V mori bolo vidno tak na hlbku 5cm, voda v Dunaji je o hodne atraktivnejsia ako toto. Nie ze by to more smrdelo alebo co, ale proste toto pobrezie bolo lemovane pieskom ktory vyzera skor ako mocariste blato ako piesok. Takze total vopruz a vypadli sme spat smerom Houston a odtial smer Austin, do ktoreho sme vdaka mojmu skvelemu napadu ist do Galvestonu uz nestihli dojst a spali sme v moteli niekde nedaleko od najvacsej fabriku aku sme v zivote videli (bola to vlastne elektraren).

Austin

Elvis sa rozlozil v boxe potiahnutom pravou texaskou kravou kozou.. Yeahaaa that's my boy!!!

A sme v Austine. Na Austin som sa hodne tesil, kedze to ma byt mesto s najvacsou koncentraciou zivej hudby v USA, nieco ako Nashville, ale menej country, viac rocku a bluesu a tak. No, skratim to, bol som bohuzial dost sklamany. Akoze potencial by bol, podnikov plna prdel, dokonca aj zivej hudby nakoniec na niekolkych miestach bolo (a bola fakt dobra, ziadne skriekanie ako v New Orleans) ale teda na to, ze tu mala byt ziva hudba proste VSADE to az taka slava nebola a hlavne vsetky bary boli tragicky prazdne.

Nikoho nikde. Vysvetlenie je asi jednoduche - nedela a este aj Mother's Day, takze dneska sa asi vsetci hrali na slusnych chlapcov a dievcata a rozhodli sa, ze svoje matky neobstastnia tym, ze im pobliju pol baraku a tak sa zdrzali pozivania alkoholickych napojov v pochybnych podnikoch.

Okrem toho, ze v meste poriadne nikto nebol ma uplne nasrali este aj NETOPIERE ! Z pod mostu v strede Austinu ma od Aprila do Oktobra kazdy vecer vyletuvat 1,5 miliona netopierov, ktory maju pri zapade slnka vyletet za zradlom. 1 499 990 z nich sa dnes asi niekde zabudlo a tak vyslo asi 2 hodinove cakanie na tych malych ciernych zmatkov navnimoc. Pekelne bytosti !

S: hehe.. Akoze mali ste dnes vidiet nasraneho Elvisa.. Male chlpate usate veci ho vytocili.. Ani sa neukazali a aj tak ho dostali.. Sedeli sme tam jak dvaja posuci pri drblom moste okolo nas asi dvesto dalsich trtkof co dufali v nejaku show.. Pigeon Forge our mighty and precious!

Gruene & San Antonio

Z Austinu taham dalej po Texase a miname naozaj fantasticke tabulky:

1) "This is God's country. Don't drive through it like hell"

2) "Prison area. Don't pick up hitchhikers"

3) (vsadepritomna) "Don't mess with Texas"

To "don't mess with Texas" (ako nam vysvtelil jeden Texasasan) povodne znamenalo aby ludia nevyhadzovali smeti z auta (znacky "Dont litter. Fine XXX USD" lemuju vsetky cesty USA, vcelku sa bavime na sledovani vysky pokut, niekde je 3000 USD a nikde je 10 USD, takze veci z okna vyhadzujeme podla vysky pokuty, chapete, ponuka - dopyt) ale teraz je to na vsetkych trickach, lebo samozrejme ze tento dvojzmyselny vyrok sa da skvele vyuzit v spojeni s Texaskym emocionalnym lokalpatriotizmom).

Gruene je taka zaprdena diera v ktorej stoja este povodne baraky povodnych nemeckych osadnikov (v Texase je vela nemeckych osadnikov a udajne aj ceskych), takze teraz to propagauju ako povodne texaske mestecko, aj ked je to taky mini-disneyland, kedze v kazdom z povodnych baracikov je teraz nie-velmi-povodny obchod so suvenirmi. Na obed som si konecne dal povodne texaske rebierka (a boli brutalne dobre) z restike ktora stala v troskach nejakeho povodneho mlynu. Mrkli sme si najstarsiu povodnu tanecnu halu v Texase (a to vyzerala byt riadna dusarna, povodna drevena skripajuca podlaha, takze ked tam niekto tancuje v povodnych kovbojskych botach tak to tam zniet velmi povodne (alebo povabne?)). Dufam, ze ste pochopili , ze to bolo proste POVODNE.

Po davke povodneho Texasu sme vypalili na San Antonio, Saddieho #1 nenavidene mesto v celom USA lebo miestny NBA team San Antonio Spurs vzdy nakope rite tym jeho cukro-fukacom L.A. Lakers.*

Vecer sme isli pozret San Antonio (udajne 8 najvacsie miesto USA), ktore veru nevyzeralo velmi povodne. Trochu sme sa presli gycovitym centrom - najvacsi tahak gycoviteho centra je siet umelych kanalov pri ktorych sa chodi ako v Benatkach, ktore su lemonaven restikami, barmi a gift shopmi; to znamena ze napln turistickeho dna je pivo, zradlo, pohladnice a vypchanty pasavci (dalej uz len armadillo) - presne vsetko to co milujem :-) Saddie furt otravoval, ze che plysoveho armadilla na spanie, ale nic som mu nekupil, lebo si nezasluzi. Po tomto benatsko-amsterdanskom zazitku sme zapadli do anglickeho pubu, kde sa s nami dali do reci 2 typci - Dan a Mike - nieco ako obchodni cestujuci z Houstonu. Moc sa neteste deti, neboli gay, kedze o nicom inom netocili, len kde sa daju zohnat pipinky, dali nam zopar zasvatenych tipov v Mexiku ("just tell the taxi driver that you want to go to 'Disneyland' and you will like it!"). Terry (ten z New Orleansu) nam odporucil krcmu Dirty Nelly, kam sa chystali tiez aj Dan a Mike a tak sme tam s nimi dali este zopar piv az kym sa neodobrali do bordelu a my taxikom spat do motelu #999.

*Text autorizovany aj Saddiem

San Antonio a divoky zapad

Do obeda sme este mrkli The Alamo, najuzasnejsiu pamiatku San Antonia, co je stara spanielska misia, ktoru volakedy opevnili a sluzila ako pevnost v boji za Texasku nezavislost proti Mexiku. Este sme nespominali, ze Texas je jedinym zo statov USA ktory niekedy bol uplne nezavislym statom - ked sa oslobodil od Mexika a skor ako sa pridal k USA - takze aj z toho urcite prameni ten silny Texasky lokalpatriotizmus a opat tahame dalej. Kratka zastavka na este jednej spanielskej misii a nedaleko San Antonia sme popri dialnici zasli do steakhousu, kde sme si obaja (ano citate spravne - obaja - aj ja aj Saddie) dali poriadny texasky T-bone steak. Saddie takto kompromitoval svoje principy aby mal riadny kulturny a povodny kulinarsky zazitok (yeeehaaaw, that's my boy!) (nie ze by mal prilis na vyber, pretoze bez mesa tam mali akurat tak solnicku a pepernicku). (S: Elvis na svojich egotripoch.. ach jaj.. dam chalaniskovi asi dake prasky nech je zase back tu dole s nami..) Na stene v tej restike mali uzasnu mapu lokalnych ranchov a znaciek vypalovanych na kravy. Skoda ze sa nedala kupit.

Ako sme zistili, za San Antoniom zacina Wild West. Telefonny signal nebol uz ani v San Antoniu (pripominam, ze je to vyse milionove mesto) a po odchode zo steak housu sa zacala nasa put divokym zapadom. Texas rules, deti moje, take obrovske otvorene a totalne prazdne priestory ste v zivote nevideli (teda okrem tych 4 pakov, ktori isli vlakom na ten Bajkal).

Saddie: tu som pochopil ako velmi americania odrbali indianov. Nie ze by mali problem s priestorom a nemali dost miesta, to je po prechode Texasu uplne vylucene.

Elvis: Saddie nechape, ze je to vsetko z lasky ku kravkam (resp. z lasky ku hambacom), aby kazda kravka mala 100km2 priestoru sama pre seba a nemusela on delit s nejakymi cervenokozcami :-)

Prva dedina po ceste v ktorej sme planovali spat sa ukazala byt iba jednou budovou (obchod s potravinami) pred ktorou sedela asi jedina obyvatelka (mexicanka) a tak sme potiahli dalsich 80mil do dalsej dedinky, ktora uz bola o nieco lepsia: neuveritelnych 800 obyvatelov (800 podla miestnych, podla nasho odhadu tak 45).

Nasli sme jeden otvoreny podnik, tak sme tam zasli na pivo a pokecali s miestnou osadkou - 2 barmankami, jednou starou mexicankou a Rustym, militantnym texaskym vegetarianom (pristahovalcom z Las Vegas). Rusty nam velmi odporucal Las Vegas s popisom "you can get anything you want there, and I mean ANYTHING !". Jasne, ze myslel len na alkohol, drogy a slapky ("you don't have to pay there for bitches, you can get laid there for free. Here [pozn. redakcie: v Sandersone] it's harder, here you have to work for your pussy!"). Po konzultacii s Nikom sa ukazalo, ze sa pravdepodbne jednalo o jediny exemplar vegetariana v Texase. Svoju karmu si vsak dorovnaval svojou laskou k zbraniam a hlaskami ako "Shooting is great fun. You would love it too !", mimochodom, Rusty bol nas rocnik.

Vcelku funny vecer.

Big Bend

Zo Sanderstonu sme dosli do Marathonu, kde samozrejme, ze nebol telefonny signal ale potrebovali sme vybavit prvu mesacnu platbu za nasu poistku na auto a na nase stastie sme aspon nasli jeden obchod pri ktorom bolo wi-fi. Jednu sprostu platbu sme vybavovali asi 3 hodiny sposobom, ze som behal medzi miestom kde bolo wi-fi a jedinou telefonnou budkou ktora bola pri pumpe asi 1km odtial.

Akoze bola to fakt odysea lebo Margie sme sa marne pokusali uz 3 dni zohnat a v DCAPe (poistovni) bol iba Richie (ten co sa tam vytesoval, ze vyhral v loterii). Richie nam nejakeho nam neznameho dovodu akosi nechcel povedat cislo nasej poistky ktore sme potrebovali aby sme sa prihlasili na stranku danej poistovne aby sme to mohli uhradit) a zasvetil ma do tajov poistovnictva - ak to chceme zaplatit sami, tak to bude VELMI komplikovane (Marige akosi zabudla spomenut ked sme sa na to pytali) ale jemu na nas zalezi a chce nam to zjednodusit a preto nam urobi laskovost, staci ked mu poviem cislo mojej kreditky a on to za nas vybavi ("just give me the number of your credit card, and I'll take care of it"). Samozrejme ma zasvatil este viac, ze on uz toto robi 25 rokov (hmmm, podobnost so slovami Margie cisto nahodna) a ze sa nemusim nicoho bat, ale nech nehovorim s Margie, ze Margie by som cislo svojej kreditky nemal davat, ale jemu ano, lebo on je Margien sef a je o hodne doveryhodnejsi.

Neviem ci Richiemu neficali losy a potreboval cestne zarobit inym sposobom, ale samozrejme ze som nebol nadseny z napadu zverit cislo mojej kreditky hentomu typkovi ktoreho vobec nepoznam ale kedze mi furt nechcel dat cislo nasej poistky, tak sme nejako tapali co dalej. Nakoniec sme nasli obalku ktoru nam v DCAPe dali a na nej boli telefonne cisla do incyh pobociek a tak som skusil zavolat na inu New Yorksku pobocku, odkial ma hned chceli prepohit spat na tu "nasu" v Queense a ked som spustil, ze nech ma tam neprepajaju, ze s nimi som uz hovoril a ze mi nejako nechcu dat cislo poistky, na co chlapik vytusil nejaku pofidernost, opytal sa ma, ze s kym som tam hovoril, ze ci to bola girl (Margie asi znama :-) ) a ze nech nestresujem, ze mi to zisti, 3 minuty som pocuval v sluchatku korporatnu hudbu a potom mi povedal bez hocijakych cavikov cislo poistky. Som zvedavy, ci Margie a Richie dostanu interny audit od centraly :-)

S cislom poistky sme sa hned mohli prihlasit na stranku a zaplatit to poistne (fakt neviem co ten kreten Richie vymyslal, ze je to bohovsky zlozite, henta dvojka Margie a Richie tu budu nejaky Bonnie a Clyde z Queensu) a konecne sme s meskanim vyrazili do narodneho parku Big Bend.

Uz prichod do Big Bendu bol uzasny a o ceste ktora prechadzala parkom ani nehovoriac - z nekonecnych texaskych rovin sa zacali dvihat hory tak ako si ich predstavujeme - stolove hory, suche nahorne plosiny, proste krasa. Dosli sme do kempu a vybrali sa na vecer mkrnut Rio Grande, na uplny juh na hranice USA a Mexika.

Rio Grande uz zazilo asi lepsie casy, Grande v jeho mene je teda dost nadhodnotene, tato momentalne extra velka rieka je mensia ako Hron, skor bacorinka ako nejaka legenda.

Inac velmi pekne vyhlady, popri rieke vsetko krasne zelene.

BREAKING THE LAW VO VELKOM STYLE !!! Na nestrazenom mieste som sa prebrodil cez Rio Grande (ano, na tomto miesto bola voda po kolena, v najhlbsom mieste tesne pod gule) cim som nelegalne vstupil do Mexika. V Mexiku som pobudol asi 2 minuty a potom som sa vybral cez Rio Grande spat, skor ako mi do hlavy vpali gulku nejaky americky alebo mexicky pohraniciar. Saddie bol z tohto mojho inteligentneho napadu pravom mierne rozladeny, ale tak, o com budem hovorit vnucatam - ze dedo bol v uzasnych galeriach, alebo ze dedo nelegalne prekrocil amricko-mexicke hranice ked sa tajne prebrodil cez Rio Grande ?

Po ceste od Rio Grande do kempu sme este videli javelinu (nieco ako dive prasa), nestihli sme veceru (jedina restika v okoli zavrela 5 minut pred nasim prichodom) co Saddieho dostalo do kolien, lebo on chce furt len zrat (jeho metabolizmus je ohodne rychlejsi ako moj a hlavne ja mam slusne zasoby z ktorych mozem cerpat) a tak sme si na veceru dali pivo a cookies.

Aby sme este posilnili nasu desivu voodoo kliatbu tak sme ritualne obetovali melon (ktory sa ukazal byt uz nahnity (za jeden den v aute!, to je z toho, ze je tu vsade vyse 30 stupnov takze v aute je tak 80) a tak sa nedal zrat). Pred autom nam prebehol skunk a rozhodli sme sa zakoncit den pozeranim nejakeho filmu. Zvolili sme Erasure Head od majstra Davida Lyncha: Saddie to vydrzal asi 30 minut a potom sa na to vyprdol (nema kulturu ten chalan :-) ), ja som toto majstrovske dielo dopozeral az do konca a hned mam novy nahlad na zivot. (S: ach tie prasky.. kde ja ti tie prasky vezmem ...)

Bohuzial, pozeranie Erasure Head sa ukazala ako velka chyba, lebo ten moj retardovany spolucestujuci si za tych 30 minut co to sledoval stihol osvojit zvuk placucej chupacabry (ti z vas co to videli chapu, ti co nevideli nepochopia) a teraz ma furt terorizuje ked aspon 20 krat denne zacne napodobnovat chupacabru. No uz, uz len 3 mesiace :-)

Big Bend - Emory Peak

dnes je nas druhy plno hiking day.. nabalime setko co nam mozno bude cez den treba.. vyzbrojeni jak na sibir tak na pust a mesiac a jupiter davame ranajky v Chisos Mountains Lodge.. all u can eat bufet sa v tomto pripade ukaze ako dobry start na celodenne slapanie po kopcoch.. vyrazame.. plan je jasny (nemuze projit za zadnou cenu.. diverzant na motorce s brasnou) je to loop o drzke 24 kilometrov s jednou dead end odbockou na najvyssi peak v celom narodnom parku 2370 metrov s celkovym dennym pevysenim asi 800 metrov.. zaujimave body by mali byt vyhliadky hlavne z toho Emory Peaku na cely park a potom na najjuznejsom bode trasy South Rim co je vyhliadka smerom na juh z vrchu stolovej hory na setko to pod nou.. Pinnacles Trail, Emory Peak Trail, Boot Canyon Trail, Soutwest Rim a Laguna Meadow Trail spat do Chisos Basin.

nebudem nudit popisom cesty alebo tym ako Elvis brzdil (ale nakoniec slusne daval ked hrozilo ze nas zastihne dazd na poslednych dvoch milach) alebo podobnymi.. nechame hovorit foto za seba a pridame len par postrehov..

Elvis is getting ready for the day.. zasoby bereme so sebof na celu zimu:-)

vystup zacina pozvolna

cely den stretavame setku moznu haved.. Posudte sami..

Southwest Rim

Saddie zasluzene vecer odpociva po tom pekle co dal za den..

Marfa - Aliens da first..

prsi.

tolko k planom dat dnes nejaky dalsi mensi hike. prsi tak drsne ze cely zagoratexeny len vybieham z auta 3 metre po bear resistant krabicu a berem zradlo a tak co tam mame a nosim Elvisovi zabyvakovanemu v aute. vyzera to tak ze dnez bude cely den asi v Big Bend prsat tak dame ranajky v miestnom krmitku a padame smer marfa cez zvysok parku, par ghost towns, presidio a nekonecne rovne cesty cez prazdny priestor.

Ghost towns..

presidio je inac dost vychytafka na obed.. mexicke super zradlo a amigo co runnuje tu restiku aj sam od seba vedel ze slovensko a ze bud sme czeko alebo slovak.. necakane celkom.. Elvis dava mexican platnu :-) ja som zvolil queso enchilado syrove mnam v paradajkovom dacom s mexican ryzou a samozrejme beans.. very good amigos? a my ze very good.. len mu to trvalo tajtrlikovi asi pol hodinu.. inac fajne.. presidio je inac super dura ale to sme si uz na juhu texasu zvykli ze setky bodky kruzky ci machule na mape su v skutocnosti strasne dury.. je to az neeticky neamericke lebo ziadny free market a konkurencny boj sa tu nekona.. jeden kadernik a jeden taxidermista a hotovo ziadny vyber ceny netlaci dole... smitec.. nakonic sak na slovenskej dedine to nie je ine .. len je to trochu desiluzia americka.. aspon nam sa zda..

marfa.. i laaaaaik.. umelecka komuna v strede nicoho.. setko to tu vlastne rozkrutil donald judd.. minimal art sochar maliar jeden s prvych.. nakupil ranch a pozemky a soon rest followed.. teraz ma marfa 2121 obyvatelov (podla tabulky dedinnej) a z toho odhadom viac ako polovicu umelcov tu tvoriacich a raz tolko temporary.. kopec small galleries.. friendly people.. dosli sme ale moc neskoro na hlavnu atrakciu co ma sem vlastne tahala a to prezret ateliery a vystavy pod zastitou juddovej foundation.. lebo truhlici (sme sa dozvedeli az scera o stvrtej ked sme dosli na mieste) robia len guided tours a o druhej je posledna poobednajsia (guided tours preto ze mat kluce od setkych ate je nemozne tak su dohodnuti s tvoriacimi ze vtedy tam budu a budu mat otvorene.. okrem toho setko tu je drsne minimal a konceptual takze vyklad je celkom handy) takze sme pozreli ostatne galleries a nasli motel kde bola sprcha ktoru sme po scerajsku viac ako nutne potrebovali.. akoze vazne.. a sli hladat mimozemstanov..

to je tu dalsi taky interesting point ze svetialka niekde nad pustou asi tak 8 miles east of town.. no sedeli sme tam asi tak 2-3 hodiny a o desiatej sme prdli na alienof a sli na pivo:-) ne akoze bola to celkom fun vedla nas sedeli nejaky vedci z univerzity vybaveny jak nasa kaze.. dalekohlady a periskopy a compy a mikrovlnky a vysielacky a spektometre a mikrofony a vobec uz len ten vrtulnik s tymi svetlami po boku od spielberga im chybal asi ho hosi zabudli na zakladni ci ho maju prenajaty az na zajtrajsiu noc (aby bolo jasne hnet sme vyzistili ze su origo vedci a ze tam sedia uz stvrtu noc a hovno videli zatial a ze planuju to hovno pozorovat pekelne aj dalej).. anyway my s Elvisom sme z toho mali great fun.. aj sme ich aspi po dvoch hodinach chceli odmenit ze nech aspon nieco spooky vidia .. Elvis v batman maske by prebehol napriec ich kamero-dalekohlado-spektometrom.. ale asi by bol len machula lebo zaosterene mali asi tak 5 mil do puste.. tak sme na nich prdli a radsej volali domuuuu s prstom do oblohy ako E.T. our friend..

Aliens nechodia

nasli sme po prdeli dobry podnik (nakoniec v piatok vecer jediny tu otvoreny) taku lounge run by artists for the artists.. marcel soferoval (bolo to na druhej strane marfy co znamena tuna non walkable distance a marfa je dura bez busof ci cabs) tak ja som to zachranoval alkoholicky.. miestny muchacho aj s chikou ma naucili pit mexicke pivo.. teste sa seci dostal som darom od nich satansky nastroj a setkych vas s nim znicim!!! vola sa to BEER SALT (moja speci je aj s LEMON FLAVOUR) .. aby bolo jasne oni si do piva drbnu kus citronu a namazu nim aj okraje pohara a na to nasypu tonu soli a tak to piju.. uz vidim ako sa trasete obete moje.. viva la mechico!!! setci budete krochkat blahom ked vas posoliiim!!!

Marfa - Chinati Foundation / Batman Headquarters

O desiatej sme v Chinati Foundation (www.chinati.org) nastupeni na prvu z dvoch guided toours dnesnych. Taka 20 rocna 30 kilova dievcinocka nas prevadza dost rozlahlymi pozemkami nadacie a prechadzame viacerymi pavilonmi. Donald Judd kupil tychto 340 akrov v '79 a odvtedy rekonstruuju existujuce budovy a pristavuju dalsie podla potreby. expozicia je na 90% stala a ked je nieco nove do stalej tak pristavia pavilon.. doobeda sme dali Ilya Kabakov (emigrovany rus.. konceptualista cisty.. old school.. vystavoval seba sama.. stylom komunistickych muzei.. kusok kriedy ktorou v druhej ludovej kreslil spoluziakovi po aktofke.. vystrizok z novin ako boli v tej istej triede na skolskom vylete v kyjeve na vypchate zvery pozerat a podobne.. parada nostalgy great fun), Donald Judd (vystavuje tu "100 untitled works in mill aluminum" .. je to velmi posobive a zaujimave.. minimal art.. ale v tom velkom pocte a variaciach je to ohromne silne.. ), John Chamerlain (zosrotovane auta do obrovskych plastik.. hmm).

Donald Judd (100 untitled works in mill aluminum)

No one fucks with Belzebub Himself.. He is eeevil.. (Elvis meets John Chamerlain)

Even screaming won't help if he comes for YOU!!!

Potom sme dali pauzu. Obed. Nakup zasob. A tak..

O druhej bola ta poobednajsia session. Zase nas prevadzala druha kocka rovnako 30 kil ale bola o daco vyssia:-) zvlastne co tieto miestne umelkyne so sebou robia. Dan Flavin (optic art.. Uzasne.. Oproti normalnej galerii to tu uplne naplno vynikne lebo je jeden priestor a tam je naistalovana jedna vec a dost.. nic nerusi.. priestor je prisposobeny konkretnemu dielu a zase naopak.. ), John Wesley (malby.. trochu to nehralo s ostatnymi minimal a konceptual ale inac zaujimave), Inglfur Arnarrson (biely minimal), Roni Horn (tak tentob ol super.. medene kuzele a valce volne pohodene v starej rozpadavajucej sa budove.. big time) a este Carl Andre (basne, texty, uvahy.. grafika tlace.. old school)

Elvis v ocareni Dana Flavina

John Wesley

Roni Horn

Takto osvieteni sme ficali pozret este poslednu moju vysnivanu vec tuto v okoli .. Prada Marfa.. Po ceste smer El Paso co bol nas dnesny target.. Prada Marfa je istalacia v strede nicoho popri ceste .. Michael Elmgreen and Ingar Dragset tu slusne nalozili. je to urcite najosamelejsi butik na svete (kupodivu nejako chybali aj otvaracie hodiny):-)

Prada Marfa.. Nakupujeme topanky.

Prepiname na Elvisa:

Sinieme si to smer Guadalupe Mountains, okolo ktorych vsak iba prefrcime (vratime sa) a ideme dalej ku Carlsbad Caverns kde sa chystame dat druhu sancu netopierom. V Austine ma sice uplne nasrali, ale som priraveny dat im druhu sancu (Saddie sa domnieva, ze som netopiermi posadnuty). Malo by ich tam byt vyse 250 000 a mali by vecer vylietat z jaskyne aby isli lovit chrobaky. Prva vet rangera bola o tom, ze tento rok tam este moc netopierov nie je, ze este neprileteli z Mexika a ze nevedia kde presne teraz su (v duchu som si povedal, ze v Austine urcite nie!) ale ze tak nejake budu. Takze cakam dalsi netopiery prepadak a som pripraveny do jaskyne umiestnit 100kg TNT a 50kg C4 a poslat vsetkych netopierov do vecnych jaskyn.

Nakoniec bolo netopierov tak okolo 30 000 (skusil som si sledovat kolko ich asi tak vyletuvalo za 10 sekund z jaskyne a ako dlho to trvalo a z tohto som urobil tento naozaj fundovany odhad), trvalo to vyse hodinu a vobec to nebolo zle. Akurat, ze noralne by ich bolo o hodne viac, ale keby ten ranger nepovedal, ze noralne ich tam lieta cele tornado tak by som ani netusil, ze to malo vyzerat inak. Takze netopierom odpustam, boli vcelku dobri chalani.

Bohuzial bolo zakazane fotit a filmovat (ako sme sa dozvedeli, tak fotaky a kamery vydavaju ultrazvuk ktory netopierov rusi) a tak sa nam podarilo odfotit iba jedineho netopiera, ale isto uznate, ze ide o kapitalny kusok:

Ideme spat na odpocivadlo, Saddiemu sa sniva o stvorcoch a novych topankach z Prady, mne o batmanovi a chupacabre... :-)

Guadalupe Mountains National Park

Winnetou !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Guadalupe Mountains je miesto, kde povodne sidlili Mescalero Apachi, takze nikto iny ako Winnetou a Inchuchuna !

Cakal nas vystup na najvyssi vrch v Texase - Guadalupe Peak - ktory ma 2667m (cize o 12m vyssi ako Gerlach), prevysenie nieco malo cez 1km, slnko pali co sa da, ale sme dost vysoko takze nie je az taky pekelny hitz.

Krasna tura, skvele vyhlady po ceste, fantasticky vyhlad z hora. Ej veru, nemali zly revir ten Winnetou a Old Shatterhand...

S: naozaj slusna tura dnes.. Na Gerlachu som este nebol ale uz mam natrenovane teraz takze sem s tym kopcekom:-) btw dnes sa ziadna haved nekonala co bolo celkom nezvyk oproti smoky alebo big bend.. len na vrchu kopca uplne bolo neuveritelne vela malych musiek extremne doternych.. Elvis by mohol vypravat ako lezu po jeho big time zltozelenom mikrovlakno tricku:-) ale malo to aj svetlu stranku lebo to tam fici celkom.. tj. si sadnete na uplny top a okolo vas kazdu chvilu ze zhzhhh a brzzzz.. lastovicky strmhlaf chytaju tie musky zo vzduchu ale fakt ze sa neseru a lietali nam 20 cm okolo hlaf.. normalne ze som sa musel ftakovi uhnut to co je? to sme tu este na tripe nemali:-)

Dost bolo kecof radsej davame zopar obrazkov:

El Paso. Motel. Vybrali sme sa 'do mesta' ze sa najeme a ze si posedime v nejakom bare.. No sklamalo na celkom toto 'velkomesto' na mexickej hranici. Draha restika a inac nikde nic a back to motel krokom autom v dopravnej fakt ze zapche o 11 vecer.. Asi sme skor mali opacit ten dvojmilionovy Ciuidad Juarez pred ktorym nas seci vystrihali (kupodivu okrem Lonely Planet) ze nas tam zarezu.. no aspon by bola nejaka action a nie taky skapaty pes ako sme nasli tuna..

El Paso, eeeeeh !

El Paso vecer je fakt ze vopruz (minimalne teda v nedelu [zatial sa nam akosi nedari byt mestach na piatokove a sobotnajsie vecery]) ale tak rano sme mu este isli dat druhu sancu a sli sme mrknut "downtown". "Downtown" je nieco ako murovana Mileticka. Jeden smejdovy obchod na druhom, ceny prevazne NIZSIE ako na Mileticke, kupit sa dat vsetko. Akoze vcelku fun veci tam mali a dokonca sa nam podarilo kupit jednu skvelu zalezitost, ktoru ale zatial neprezradime aby ste mali nejake prekvapko ked spravime videjko.

Uplnym vitazom bola jedna zalozna, ktora nas zaujala napisom "Chupacabra inside" a akoze verte ze ju mali. Hned pri vchode sa dali kupit nacisticke zastavky s Hitlerom a ine nacisticke relikvie (je to vobec v USA legalne?) - ocividne islo o originalne vecicky, rozne druhy chupacabier ale uplne najlepsim obchodnym artikolm boli rakva a ludskou kostrou (cenu nepoznam) a nejaka mexicka, egyptska ci mayska mumia za 15 000 USD !!!! Deti moje, toto ja volam volny trh. Chces kupit mrtveho cloveka ? No problema, potrebujes iba dinero...

Mumiu sme nakoniec predsa len nekupili a padame smer sever, ale dotiahli sme to iba kusok do Las Cruces kde sme to zapichli.

Nove Mexiko

Aby bolo jasne, Las Cruces je uz New Mexico, takze sme dali zbohom Texasu a vstupujeme do dalsieho westernoveho statu, kde nas cakaju mimozenstania a indiani (a chupacabry).

Po Las Cruzes (kde sme iba spali a dopisovali nase resty) zaradujeme tretiu kozmicku a letime do Roswellu ale kedze letime po okresnej ceste tak letime este 2 zastavky - White Sands a Lincoln.

Najprv sme sa zastavili vo White Sands Missile Range - mieste kde amici otestovali prvu atomovu bombu. Mala cast tohto missile range je pristupna verejnosti, je to asi 100 mil odtial kde vybuchla ta prva jadrovka a v tej pristupnej casti je muzeum a "vystavka" rakiet ktore dobri ludia vymysleli aby zniesli zo sveta roznych zlych ludi. Slusne pekelna expozicia...

Druha cast White Sands bola White Sands National Monument kde je asi 500km2 krasnych pieskovo-sadrovych dun. Nasa prva prava pust v USA, krasne miesto, dali sme aj trochu "konceptualneho umenia" ale toto video bude striktne privatne, takze si musite pockat na nas navrat...

Lincoln by mala byt nejake slusne zachovana westernova dedinka, ktorej najznamejsim rodakom nie je nikto iny ako stary dobry Billy the Kid, ktory tu svojho casu zabranoval populacnej explozii (bol to urcite jeden z prvych enviromentalistov) :-)

Bohuzial dorazili sme dost neskoro, vsetko v Lincolne uz bolo zavrene, tak sme aspon mrkli hlavnu ulicku (naozaj pomerne slusne zachovanu, ale bola to naozaj malicka diera, takze do kolien nas to nedostalo) a kedze chupacabra Saddie uz potrebovala nakrmit tak sme spravili miernu obchadzku do najblizsieho otvoreneho krmitka (chupacabra Saddie uz bola tak vyhladovana, ze dokonca zozrala pizzu s olivami, ktore nema rada). Za riadiaci pult kozmickeho plavidla Gabe I. si sada Elvis a opat letime na Roswell.

Do Roswellu sme doleteli tesne po zotmeni, slahli sa na motel, pokecali 10 minut s vysluzilym veteranom a hippiekom povodne zo San Francisca vyrazili do Roswellu na zatah.

ROSWELL JE DIVNY !!! Fakt sme tomu neverlili, ale priamo v downtowne sme stravili vyse hodiny chodenim hore dole a za celu tu dobu sme neuvideli na ulici ani jedneho ziveho cloveka. Jeden jediny zijuci kus homo sapiens ktory bol na ulici bol nejaky miestny fetak na dochodku, ale jeho urcenim ako homo sapiens sme si neboli uplne isti.

Potom co sme za 1,5 hodiny nenasli ani jeden otvoreny podnik, obchod, pumpu alebo cokolvek a nestretil ani jedneho cloveka ktoreho by sme sa mohli opytat, ze kde co ako. Nakoniec sme po ceste naspat do motela nasli jednu otvorenu pumpu, kde nam chlapik prezradil, ze EXISTUJE jeden otvoreny bar v Roswelli a ako sme nakoniec zistili, bol asi 30 metrov od nasho motela. V bare aj s nami 4 zakaznici, dali sme pivo, mavli nad Roswellom rukou a isli spat.

Za tych 30 metrov ktore nas delili od motela sa zrazu nieco stalo...

Svetla... zvlastne svetla na oblohe... mihali sa hore dole... Zrazu nas nieco strasne osvietilo a... a... a viac si nepametame... Z baru sme odisli o 23:00, na hotel sme sa dostali okolo 23:45, co sa stalo za tych 45 minut nevieme...

Saddie si na krku nasiel malu ranku, ja mam malu ranku na lavej ruke pod laktom, a nieco ma tam svrbi, akoby mala hrcka alebo co...

Nevieme, nechapeme, nieco... nieco...

Roswell

Je nas 5.

Elvis, Saddie, Gabe, Mandy a... AL IEAN !!!

Zaciname si skladat puzzle toho co sa vcera v noci stalo. Tie nezname bytosti zanechali jednu za Zemi, nevieme ci na to aby na nas dohliadala, strazila nas, alebo nas na nestrazenom miesta zabila. Nevieme, pretoze jedine co nam AL IEAN povedal bolo "WE CAME TO MAKE CONTACT WITH YOU" a ukazal nam svoje ID (odtial vieme jeho meno). S: konkretne ma 2 ID.. mame jeho universal driving license a zistili sme ze je surfer lebo ma aj surfer's license.. divne? ano ale pravdive.. what the fuck do we know? zistujeme pomaly ze nie sme sami na zemi a vobec.. hovno vieme pani a damy.. taky je zivot a hlavne vesmir je velky.. btw tie prasky pre Elvisa uz mam:-) (tests positive)

Pre informacie sme rychlo isli do International UFO Museum and Research Institute, kde sme sa dozvedeli tajny priebeh udalosti zo 4.7.1947, kedy nad Roswellom havarovalo UFO a okrem zistenia pravdy, pravdy, nic len cistej pravdy o roku 1947 sme zistili, ze je viacero druhov mimozemskych bytosti, ktore s ludstvom (rozumej Americanmi) nadviazali kontakt, z toho jedna tato skupina je na nerozoznamie od cloveka, ale kazdopadne, zistili sme, ze AL patri do rasy (ach, ten rasizmus je intergalakticky problem!) "green man". Konkretne je asi 5 druhov ako napr manta a bigfoot (chubaca) atd..

V UFO Museum / Research Institute sme nakoniec aj pochopili preco sme vcera nestretli na ulici ani jedneho cloveka a preco boli vsetci iba v autach - pochopili sme to z bumper-stickeru, ktory hlasal: "Buckle-up. It makes it more difficult for the aliens to suck you out of your car !". A je to jasne. Neboli sme v aute, neboli sme priputani a tak nas vtiahli (zrazu aj chapeme co myslela ta cernoska od Po' Monkeyho ked hovorila...you know, fuckin' and suckin' all night long...)

Tak v tejto zostave odlietame z Roswellu do Santa Fe.

Santa Fe

Vcera vecer sme sa ubytovali v takom celkom milom hosteliku a sli mrknut legendarne Santa Fe.

Myslel som, ze Santa Fe bude take pustne mestecko s vyprahnutymi spanielskymi misiami, ale tato predstava (zivena asi filmami) sa ukazala ako dost nespravna, pretoze Santa Fe lezi riadne vysoko v horach a je to vlastne dost kosa. Nad Santa Fe su kopce vyse 4000m vysoke a asi o 800 vyskovych metrov vyssie ako je Santa Fe sa drzi plynula snehova pokryvka. Dnes rano sme tu dokonca mali krupobytie. Akoze pred 2 dnami na pusti a teraz krupobytie - vcelku fajn.

Santa Fe je posadnute pseudo-adobe architekturou. Adobe boli tie stare indianske hlinene domy ktore stali v pueblach a cele Santa Fe je postavene v tomto style, aj ked samozrejme domy su nove ale z vonka sa to hra na jedno velke pueblo.



Dnes sme pozreli najstrarsi kostol v USA a najstarsi dom v USA. Teda neviem ci do domov ratali iba domy postavene belochmi lebo tipujem, ze v mnohych pueblach stoja domy o hodne starsie ako tieto, ale tak co uz. Kazdopadne ak by sme zobrali hypotezu ze domom je iba nieco co bolo postavene kolonizatormi, tak aj tak je to vtipne, ze v USA vedia povedat ktory je najstarsi. Aj keby to nebola uplne pravda a niekde by stalo este 10 domov o ktorych nevedia tak aj tak je to zvlastne, lebo dost by ma zaujimalo ktory je najstrasi dom v Europe alebo aspon jeden z 10 najstarsich. Hold to je ten rozdiel medzi USA a Europou - historia tu ma 516 rokov.



Santa Fe je dalsia kolonia umelcov, aj ked tentokrat ide o umelcov aj "umelcov" na jednej jedinej ulici je 93 galerii v ktorych sa da vidiet vcelku slusne umenie aj vcelku slusne gyce, proste sa tu usadza kazdy kto vie chytit do ruky stetec a citi sa byt umelcom.

Ale zabudnite na umenie, podaril sa nam tu nakup snov. To co sme nezohnali v Texase sa nam konecne podarilo zohnat v Novom Mexiku - KRAVSKA LEBKA !

Sme hrdymi majitelmi kravskej lebky s rohami za 35$ ktora by mala casom poputovat na nasu prednu kapotu. Dalsi nas sen sa splnil. Sme dojati



Vecer sme isli mrknut mieste bary, skoro v kazdom hrala nejaka ziva hudba ale povacsinou fakt zla (z jednom hrali jazz ktory by nebol zly az do momentu kedy "spevak" nedlozil trubka (na ktorej mu do celkom islo) a nezacal "spievat", v druhom hrali mexicky reagge-rock (FAKT ZLEEEEEEEE!) a v tretom nejaka skupinka (asi Dzurindova) vyhravala vsetko mozne ale vrcholnym dielom bolo, ked sprzinili Sympathy for Devil takym strasnym sposobom, ze nase (E&S) "hu-huuuu" v style homosexualnej lokomotivy to jedine vylepsovalo. Miestne pivo a dlhaaaaaaaaa tura "domov" na hostel.



Taos & Abuiqui

Vyrazame do puebiel smerom na Taos kde ma byt najzachovalejsie terasovite pueblo v celom USA a odtial cez dieru menom Abiqui kde ma stat nejake uzasna stavba od nejakeho Saddieho idolu.

Taos je sice turisticka atrakcia so vsetkym vsudy (masy ludi, rady na listky) ale aj tak velmi krasne miesto. Nielen pueblo ale aj vyhlad za nim su naozaj pekne. Autenticky pocit samozrejme nikde, ale velkostou ma to vcelku prekvapilo a okrem dvier (povodne sa vchadzalo do domcov ce diery na streche) sa to vraj moc nezmenilo od dob kedy do tychto koncin dorazil Hernado de Soto hladajicu sedem miest Ciboly.







Pofotili sme, kupili sme indiansky chleba, najedli sa v nejakej indianskej restike a jedeme za dalsou davkou architektury.

Skratim to: dojdeme do Abuqui, ziadny "Turbulence house" nevidime, Saddie zacina zistovat u domacich, nikto to nepozna, zistujeme v moteli, chlapik z motela urci, ze jediny kto to moze vediet je miesty hlavny ranger, cakama 30 minut na jeho telefonat, hlavny ranger to konecne vie, po 1 hodine zistovania vieme kam mame iste, ideme tam a tam je.. HOVNO. Dom tam niekde je aj ho vidime asi tak z 1km, ale blizsie sa dostat neda, lebo vsetko je to oplotene. Majitelia domcu ocividne netuzuli aby nim nan niekto cumel, takze patranie po "Turbulence house" nedopadlo najlepsie. S: Elvis rad huci do veci ktorym nerozumie:-) tazke umenie ci konceptualne zalezitosti mu robia problem chalaniskovi:-) neee.. pohoda sak.. Ked som videl ze ideme celkom pobliz jedneho fakt slusneho rodinneho domu od Stevena Holla tak som proste nemohol odolat. Skoda ze to nevyslo ako malo a ze sme to titanove cudo nakoniec len letmo mohli vzhliadnut.. snad inde budeme mat viac stastia.. game on!

Pokracujeme na Albuquerque ktore vyzera ako typicke americke "mesto" - rozrastene na stovky kilometrov storcovych, jedna velikanska dedina bez jedinej vyskovej budovy.

Jo prave ma napadlo, ze sme zabudli spomenut, ze v Santa Fe sme sa prvy krat pripojili na Route 66 a teraz na ceste smerom do Alburquerque sme sa na nu napojili znova. Ubytovali sme sa v fakt ZLOM moteli (ktory tvrdi ze bol postaveny v 1937 a plne tomu verime, rekonstrukciou urcite nepresiel od ciac kedy v nom v 50's rokoch spali stratene existencie putujuce po Route 66). Ale tak co chcete za 40$ ?

Kedze je vikend tak ideme pozrite mesto, zase jedna pekelne dlha tura do centra (prekliate americke mesta) dali sme si 3 pifka s vyhladom na adolescentne barmanky, 3 hry biliardu a spat do diery.

Inac Albuquerque nas prekvapilo, lebo prvykrat sme niekde v USA videli po ulici vecer pobehovat pipky oblecene v sietke, total-minisukniach a vselijakych podivnostiach, vsetky stali v rade na diskoteku - trochu to tu pripominalo Amsterdan a nie Nove Mexiko :-)

Nove Mexiko / Arizona

Kedze jedno pueblo nikdy nestaci isli sme si pozrieto "Acoma Sky City" co je pueblo na vrchu "mesy", cize po nasom stolovej hory, aj ked mesy so trochu sirsie ako+A4 to co si predstavite pod terminom "stolova hora". Ideme cez krasnu sceneriu (zo Santa Fe sme uz hodne zostupili dolu, takze zase sme v pustiach a pekelnom teple) a v Acome sme si zaplatili prehliadku tohoto mestecka, kedze inak sa tam neda dostat. Indiani nas riadne vyzmykali, lebo za fotografovanie je riadne prirazka.





Ukazalo sa, ze nejde ani tak o povodne pueblo ale skor o stale zivu dedinku. Stoja tu skor novsie domy aj ked so zakladmi povodnych domcov a ludia tu stale ziju na vrchu stolovej hory, bez vody a elektriny (aj ked uz si dotiahli hore peknu asfaltku). Udajne to je najstrasie kontinualne obyvane miesto v Severnej Amerike ( o tento titul sa vsak uchadza aj jedna Hopi dedina v USA, takze mozne ze mu patri az druha priecka), kazdpoadne ludia tu ziju nepretrzite od cca. 1150 AD. Hmmm, u nas na Slovensku to tak je asi v kazdej druhej dedine ale nevadi :-)







Indiani ma krivo obvinili, ze som sprznil ich tradicie ked som fotil vnutri v misii (co bolo prisne zakazane), ale nic take som nespravil ale aj tak ma ti curaci chceli skalpovat alebo neviem co, ale nakoniec sa uspokojili s tym, ze som vymazal nejake fotky na ktorych aj tak nic nebolo a uz vobec neboli z misie, ale tak co uz, ked im tak malo staci ku stastiu. Neviem ci na mna indiani teraz nevykopu vojnovu sekeru a nebudu ma prenasledovat az kym ma nautlcu tomahawkom ale ak ano tak zomriem ako mucenik, lebo som NEVINNY !!!!!



Zastavili sme sa pri "Inscription Rock" co je velky kus pieskovca do ktoreho si vyryl nieco kazdy kto isiel okolo - od indianskych petroglyfov, cez spanielskych konkistadorov az po prvych osadnickoch putujucich do Californie.





Prekracujeme hranice Arizony (domoviny Limonadoveho Joea) a spime v moteli popri inerstate highway 40 (tiez byvala Route 66). Chupacabra sa nejak neciti dobre, ten chlad v Santa Fe ju asi dostal mrcinu jednu..

Denny naklad:

map

Winslow / Flagstaff

Povodny plan bol dnes dorazit do Grand Canyonu ale stav Chupacabry sa zhorsuje a stazuje sa na silnu bolest krku a dozaduje sa 5 T (ticho, teplo, tisenie bolesti, tekutiny, transport).

"Standing on a corner in Winslow Arizona, such a fine sight so see. It's a girl my lord in a flat-bed Ford slowin' down to take a look at me.." - druha sloha pesnicky "Take It Easy" ktoru preslavili Eagles a zlozil moj milocik Jackson Browne. Asi nikto tu pesnicku nepoznate po nazve, mozno niektori z vas by ju sponznali keby ju poculi, ale kazdopadne po "Hotel California" to je druhy najvacsi hit Eaglea s tu v USA je hodne znamy.

Mestecko Winslow je typicka diera na Route 66 ktora zaspalo pre 40 rokmi a teraz si uvedomila, ze vlastne je to dnes uz zaujimave a spojilo to s pesnickou a teraz normalne ze laka turistov na to nic. Na rohu ulice postavili malu "svatynu" tej pesnicke, kde som sa samozrejme odfotil, pretoze je som teda velky fanda Eagles.



V obchodiky su suvernirmi hned oproti tej "svatyni" sa nas manzelsky par (majitelia toho obchodu) sa ma opytali ze odial som, ja ze so Slovenska a oni, ze to si ma musia odfotit do svojho video-albumu, ktory premietali na TV v obchode (preklikavali sa tam rozny ludia, ktory do Winslowu dosli za rovnakym ucelom ako ja - urobit si stupidne foto v tomto zapadakove vsetkych zapadakovov. Potom dosiel Saddie a tak si nas odfotili obidvoch aj s tabulkou na ktoru sme napisalo Slovensko a boli z toho taki nateseni, ze maju fotku takych vzdialenych cestovaletov, ze zenska sa dusovala, ze to na video-album prida este dnes. Takze budeme zive exponaty na Route 66. CO VIAC SA DA OD ZIVOTA ZIADAT ?!?! Budeme zit vecne (alebo aspon kym obchod neskrachuje) na Route 66.

Potom som este chvilu kecal s majitelmi vsimli si nase tricko (mal som na sebe to "DO US") a to sa im tak pacilo, ze si hned odfotili aj to tricko, boli uplne uneseni z nasej cesty, odfotili si ma este aj pri tej "svatyni" ked mi tam robil fotku Saddie, poobdivovali nas mini-van a potom nas napadlo, ze im dame jednu nasu naleplku s motivom "DO US" ale samozrejme ze nie len tak zadarmo ale sme ju vymenili kus-za-kus za nalepku Route 66 ktoru sme hned capli na auto.

Zvysok dna bol uz iba cesta do Flagstaffu kde sme do odstavili s nadejou ze Saddie to rana neumrie a coskoro bude v dostatocnej forme na to aby zdolal Grand Canyon.

Zatial co Saddie sa venoval 5T ja som isiel mrknut Flagstaff a je to vcelku prijemne Route 66 mestecko, tiez tak prijemne prispane, taka americana ako ma byt.

Velky nakup vsetkeho mozneho ako priprava na Grand Canyone a to by bolo asi tak vsetko..

S: Elvis zase raz prehana ako zdy ked ide o to ako do chudaka Bafika naladovat co najviac chemie. Asi pre to ze sam do seba kazde rano supe tony selicoho toxickeho a vytesuje sa aky bude zdravy (ze obcas daco ma tu nespomenie:-)) anyway ja ficim na jablku banane a pomaranci radsej.. co sa jemu samozrejme zda ako priliz low tek a nespolahlive .. co sa tyka mojho hrdla asi to bude nejake hlupe prechladnutie alebo co ale mam pocit ze budem coskoro ok.. mrzute je vlastne len to nacasovanie leo teraz ma prist jeden z fyzicky najnarocnejsich trekov nasej cesty.. pekelne teplo, pekelne sucho, pekelne prevysenie, ruksaky na chrbat a hlavne na mape to vyzera aj slusne dlhy vyslap.. we'll see..

Denny naklad:

1ks Grand Canyon

Dojati jak ked kravu dojite.. Vazne..

map

Grand Canyon - South Rim

A je to tady. Putnici doputovali do Grand Canyonu.

Rovina, rovina, rovina a zrazu sa pred autom otvori DIERA. Co diera, dierisko ! Prvy pohlad na Grand Canyon je uzasny. Vsetci sme to videli 100 krat vo filmoch ci internete, ale vidiet to na zivo vas dostane do kolien, je to nieco uplne ine ako skripleny dvojrozmerny pikcur na obrazovke.

Rozmery do vsetkych stran su obrie a farby pasov jednotlivych geologickych vrstiev nadherne.







Chvilu sme si len tak zasli nad tou krasou a potom sa vybrali do Backcountry Officeu, kde sa vydavaju povolenia na spanie v kempoch vnutri v kanone, kedze mame v umysle dat turu napriec Grand Canyonom - z jedneho okraja na druhy. Saddie sice z tohto napadu nie je uplne nadseny, lebo ked prejdete z jednej strany na druhu (vzdusnou cestou cca 16km) tak naspat sa dostanete iba shuttle busom za 80$, kedze najkratsia cesta pre neokridlene automobily z jedneho okraja na druhy trva 5 hodin a meria okolo 350km. Ja som vsak bol neoblomny, lebo chcel som si vo svojom zivote odfajknut, (S: ano doslovne takto mi to pripadalo.. egotrippin' na druhu.. hlavne ked uvazim co setko s tym bolo spojene teda inac povedane, sa zdalo byt spojene.. nakoniec ale..) ze som presiel pesi napriec Grand Canyonom a tak teda ideme do officu zhanat tie povolenia aby sme mohli spat v kempoch vnutri v Grand Canyone (inde sa tam spat neda), kedze prejst napriec za 1 den by zvladol iba Superman, Batman a Irman (S: Elvis zabuda na Chucka co to da 2 krat za den).

V Backcoutry office sme sa dozvedeli, ze to enem nebude take lahke, lebo na to aby sme spravili prechod z juzneho okraja (South Rim) na severny okraj (North Rim) potrebujeme povolenia na 2 noci - jedno na kemp dole pri Colorade a jedno na kemp medzi Coloradom a vrcholom North Rimu. Presne o tieto povolenia som pred pol rokom ziadal (najskor ako sa dalo) ale kedze okrem mna ziadalo niekolko stoviek az tisicov ludi a povolenia sa losuju tak som "nevyhral" a povedali mi, ze ked dojdeme osobne, tak ak pockame take 2 dni v poradovniku na niekolko volnych miest ktore nie su rezervovatelne a zlosovatelne tak by sme to mali dostat, nuz ale teraz sme sa dozvedeli, ze Backcountry Office na South Rime nevydava povolenia na ten kemp medzi Coloradom a North Rimom a tak nam mozu dat povolenie iba na kemp pri Colorade.

Po dlhej porade s rangerom a rozmyslanim co teraz z toho uvarime sme s rozhodli, ze otocime smer a pojdeme z North Rimu na South Rim. Toto zdanlivo nezmyslene otocenie trasy nahodou ma svoj zmysel, lebo North Rim je od Colorada vyssie polozeny aj dalej ako South Rim, takze sa to pokusime prejst namiesto s dvoma prespaniami dole iba s jednym, pretoze pojdeme mensie prevysenie smerom hore a dlhsiu vzdialenost dolu kopcom. Takze sme sa rozhodli pockat do zajtra na South Rime, kedze zajtra rano by sme mohli prejst poradovnikom a ziskat 1 miesto na prespania pri Colorade.

Tost ubytovali sme sa v kempe a prvy krat sme rozlozili nas novy stan ktory sme kupili v Taose a isli na mesniu turku popri okraji kanonu, odkial mate celu dobu neuveritlene vyhlady do tej pekelnej (alebo bozskej?... S: Irman tu proste daval..) diery pod vami. Sledovanie zapadu slnka na Grand Canyonom je ako osobne stretnutie s Gagarinom (alebo jeho bratom?) - proste splneny detsky sen.

Ludia to sa neda popisat, to treba vidiet. Vsetci odkladajte do prasiatka a povinne do Grand Canyonu, nebudete lutovat !!! (S: hovori sa ze kto zavaha nezere.. Ale vazne odporucam v tomto pripade nevahat.. Je to supa ako by povedal moj bracho.. Ze?)













Denny naklad:

215 mil "okolo" Grand Canyonu

84 srniek videnych, 0 zrazenych (tesne!)

map

Okolo Grand Canyonu, klapka 1

V noci mrzlo, Saddie spal v aute a ja v stane. ZIMAAAAAAAAAAA !!!!!

Aby bolo jasne, v noci hore na okrajoch kanonu mrzlo a dole pri Colorade bude podla predpovede 100F, t.j. okolo 40'C. Z mraznicky do mikrovlnky.

Vybrali sme sa do officu v radostnom ocakavani narodenia sa naseho povelenia na prespanie v Bright Angel Campground pri Colorade ale bohuzial som potratril. Potratil som niekde nas papier na ktorom bolo na ciselko z poradovnika. Ano, som proste sikovnicek ! (S: pani a dami a toto tu mam stale.. naozaj.. teraz nezartujem.. toto ja tu mam stale.. sediviem.. chlpy a vlasy mi padaju ak si ich prave netrham.. no jednoducho je to fun.. celkom by ma zaujimalo ako Elvis dava doma ci v robote.. predstavujem si ho ako mojohoo 80+ rocneho deda co ma kluce na spagatiku priviazane o dzinsy.. no offence to my dedo.. ale Elvis je proste sef.. big time)

Takze nam neostalo nic ine ako so stiahnutymi ritkami naklusat do officu a prehlasit, ze onoho casu sme mali povolenie cislo 12 ale niekde sme ho stratili a ze vsak uvidia, ze s cislom 12 nikto nepride, lebo to bolo nase cislo a niekam zmizlo.

Nas smutny pribeh sme porozpravali rangerom a oni, ze teda hej, ze ked sa neprihlasi nikto s cislom 12 tak to daju nam. (S: ze nas.. Smutne na tom je naozaj to ze je nas tento pribeh.. Ach jaj.. Nuz co uz ked ho mame seci tak radi ze?:-))

Cisla 1 - 10 dostali svoje povolenky, vsetci tam boli, potom zahlasili cisla 11 a 12, 11 sa neozvala, 12 tiez nie (aby bolo jasne, my sme naozaj mali cislo 12) tak sme naklusali do okienka, ranger este raz skusil este raz preverit, ci nahadou nemaju na severe volno a ci by sme nedostali povolenie na 2 noci, ale nic z toho nebolo a tak sme zacali vybavovat formalitky. No a v tom prislo prekvapko, k vedlajsiemu okienku zrazu dofrcal niekto s cislom 12 (ked vyhlasovali 12tku tak sa zabudli) a nielen ze mali 12tku, oni mali NAS papier. Tak nas to fakt nastvalo, pretoze sme si boli isti ze nam ten papierik ukradli (mozno ked sme boli na veceri) az neskor sme pochopili co sa pravdepodobne stalo - my sme v tom office boli 2 krat a ked sme tam boli druhy krat tak tam asi sikulacik (ja) ten listok nechal a nejaky ranger ho potom dal aj hentym druhym.

Nastastie, veci uz boli v pohybe a ked ti dvaja prifrcali, tak ten nas ranger sa uz nezaujimal o to, ze s cislom 12 niekto dosiel, takze sme dostali nase miesto v Bright Angel Campground. Kedze vydridussky shuttle bus bol na dnes uz plny (chodi az jeden denne) tak sme sa rozhodli ist na North Rim autom, nechat ho tam, prejst napriec na South Rim a shuttle busom sa odviezt spat na North Rim a odtial potom pokracovat do Utahu do zvysnych narodnych parkov.

Ako je Napisane, tak aj urobili: vyse 5 hodin (s prestavkami na vsetkych moznych vyhliadkach kvoli "neoblomnemu"..) autom "okolo" Grand Canyonu. Arizonska scenaria nas dostava este viac do kolien, toto je cerveny skalnaty svet aky sme si predstavovali a aky sme od americkeho juhozapadu ocakavali, vsetko tu krici zeravou cervenou farbou.







Na North Rime miname popri ceste jedno stado srniek za druhym a ako bonus snehove polia, takze je jasne, ze v noci bude zase raz prijemne. Ideme spat skoro, zajtra musime vyrazit okolo 6 rano, aby sme to stihli. Caka nas 24km horizontalne a okolo 1800m vertikalne, rano bude tak 1'C na obed okolo 40'C, na chrbte voda, spacaky, stan, jedlo na 2 dni a oblecenie ktore pokryje teplotne rozpatie 40 stupnov.

Denny naklad:

We came here to worship! (popevok dementnej nabozenskej skupinky, ktora nam svojim velebenim "skraslovala" zazitok este na South Rime a teraz je to nase motto) :-)

Creationism rules in this country..

map

North Rim - Colorado

Kraaaaaaaaaaaaaaaaasa !

Bola to vcelku riadna makacka, ale prvy den - zostup ku Coloradu mame za sebou. Slapali sme od 6:00 do 11:00, potom sme hodili do 15:00 oddych pri Ribbon Falls (aby sme preckali najhorsie teplo) a o 17:30 sme dorazili ku Coloradu. Aby bolo jasne, najhlbisia cast Grand Canyonu je taka hlboka a uzka, ze z hora (z okrajov kanonu) nie je Colorado vobec vidno, takze rieku uvidite az ked k nej pridete.

Zostup z North Rimu:







Ribbon Falls:









Da sa povedat, ze cesta cez Grand Canyon je 4 rozmerna, pretoze cestujete nielen klasickymi 3 rozmermi (a Grand Canyon je naozaj velkolepy po vsetkych osiach x, y, z) ale aj casom. Sutre na dne maju mat okolo 1,8 milardy rokov. Kazdy vyskovy meter ktory sme klesali, znamena v priemere zostup o 1 milion rokov.

Pri tomto meritku su casy starych Egyptanov v hlbke 0,5 cm. Ludska historia tak ako ju pozname predstavuje smiesneho pol centimetra pri zostupe 1,8km a to sa to Grand Canyon zatial prepracoval ani nie do polovice pociatku zeme. Ani nie po pol hodine sme boli v casoch dinosaurov. Cas zachyteny v kamenoch ktore nas obklopovali prekracoval ake kolvek ponatie casu, ktore je nas mozog schopny pochopit...

S: citili sme sa trochu ako vo filme cesta do praveku .. A hlavne na konci pri colorade ked sme kazdi drzali v ruke kusok 1,8 miliardy stareho sutra (vyzera celkom ako briblica.. tmave .. vrstvovite.. nesieme vzorky.. lado moze skumat.. nas sef geolog) som si spomenul na toho maleho cucaka co drzal trilobita.. Cela ta cesta dnes to bol ako sen.. Ale mozno len trochu halucinujeme kvoli teplu a suchu tutola:-) ranger to opisoval ako ze stojite v bezhybne v tieni dole a vidite ako sa na vas vytvara vrstva vlastnych soli.. how nice.. i laaaik.. je to tu celkom huste ale fakt to stoji za to..

Jedna praveka prisera:



Colorado (aby bolo jasne, tie skaly co je vidno, to su iba posledne skaly pri rieke, ktore su vysoke asi 1/10 celkovej hlbky Grand Canyonu)





Miestny hygienik nam kontroluje stav potravin (vevericky su tu neuveritelne doterne a "odvazne", uz som jednu musel vyhanat aj z vnutra ruksaku):



Denny naklad:

38 km

46019 krokov (according to Elvis's pedarastmeter [familiarna prezyvka nasho "pedometra")

1380m prevysenie nahor

4litre vody na osobu

35+ stupnof celzia (miestami 45+)

map

Colorado - South Rim

Zatial co minulu noc sme mrzli v aute hore na North Rime, tak tuto noc sme od tepla nevedli zaspat.

Tentokrat sme vystartovali trochu neskor, okolo 8:00 a zacali stupat (dnes to ma byt a okolo 12:00 sme boli pri Indian Gardens (dalsi kemp), kde sme opat preckali najhorsi hitz a potom sme okolo 15:00 vyrazili na zaverecny vystup na South Rim.

Mission accomplished. WE DID IT !!!!!!!!!!!!!!!

Start od rieky:



Pomsta prichadza ! (veduci skupinky pseudo-turistov na muliciach bol veru drsny serif):



Za takyto vyhlad si v San Fransicu alebo Amsterdame musite zaplatit, tu su cowboyske pozadia v cene zajazdu :-)



Idzeme hore:











Je ti zima malicka ? To asi tazko ty stary chren, vsak je tu 48'C !!!



Koniec filmu...



Denny naklad:

Mormons are hiding.. probably

map

Okolo Grand Canyonu, klapka 2

Vcera sme to zalomili v kempe na South Rime, rano sa poflakali a cumeli na kondorov.

Inac maly uryvok z informacnej knizky o kondoroch na South Rime:

Identifikacne znaky kondora kalifornskeho: rozpetie kridel az 3m, cervena hlava, cierne kridla zdola s bielymi pasikmi, biele stvorce s identifikacnym cislom

Takze keby ste nahodou videli kondora BEZ identifikacneho cisla, tak to urcite kondor nebol !!! :-)



Cislo 87 zije !!!



Vevericka hlada potravu, ale mala by si davat pozor aby sa nestala pamlskom pre cislo 87...



O 13:30 sme sa nalodili na shuttle bus aby sme druhy krat absolvovali 5 hodinovu cestu zo South Rimu na North Rim.



Este sme pozreli posledne vyhlady na Grand Canyon z North Rimu (ukazali sme Grand Canyon aj Alovi) a vypadli do Utahu. Daleko sme sa uz nedostali, zapichli sme to v Kanabe, prvom meste v Utahu.





Stastna rodinka. Zlava: Elvis, Al, Saddie



Utah hned na prvy krat prijemne prekvapil. V moteli od nas pri ubytovani ani nechceli ID, rovnako nechceli ID ani v restike ked sme si dali pivo (a to zatial ID chceli uplne vsade a zrovna v Utahu nie!) v prvom moteli robil recepcenho ocividne stary hipik, ktory urcite pamata (teda, ak si pamata vobec nieco) Woodstock a casnicka v tej restike kde od nas nechceli ID pri objednavke piva vyzerala, ze vyhulila dnes uz celu zahradu. Okrem nej tam robili 2 rusky na Work & Travel, recepcenho v druhom moteli robil nejaky pristahovalec z New Yorku, no, je to tu proste metropola tento Kanab s 2000 obyvatelmi.

Denny naklad:

Mormons not spotted.. Really..

0 Mormon, iba 1 kluce od auta, 150 suhvezdi

map

Juzny Utah

Putovanie Utahom sa zacina, akurat, ze sa zacina bez mojich klucov od auta. Mr. Sikovnicek opat zauradoval a zatial sa mi nepodarilo zistit, kam som si pocas tury napriec Grand Canyonom "bezpecne ulozil" svoje kluce od auta. (S: zacinam tie prasky pre Elvisa brat radsej ja.. life seems so much more beautiful now..)

Prva zastavka je Lake Powell a.k.a. Glenn Canyon, obrovska zaplavena plocha (vlastne kanon) ktora za svoju existenicu vdaci priehrade o 5 metrov nizsej ako Hoover Dam.





Kratky vyletik pustou na vyhliadkove miesto ktore sa nachadza v kazdej knihe fotografii z USA - Horseshoe Bend.





Nutno povedat, ze tu pecie ako v pekle, takze aj tato kratka prechadzka nas skoro zabila a cez "metropoly" ako Mexican Hat so zastavkou pri jednom skalnom pueble frcime ku Monument Valley. Kedze sme tam dosli uz dost neskoro, tak sme sa nedostali do indianskej rezervacie (Monument Valley nie je narodny park, ale oblast spravovana Navahmi) a chvilu sme rozmyslali, ze co dalej, ci pockame tu a rano pojdeme pozriet sceneriu Monument Valley zblizka alebo sa uspokojime s pohladom cesty a pojdeme dalej, nuz a nakoniec sme to potiahli trochu dalej, asi 20 mil a zakotvili na mieste s uzasnym vyhladom na ikonograficke skaly Utahu. Okrem scenerie su fantasticke aj hviezdy. Absolutny nedostatok civilizacie na juhozapade sposobuje, ze vsade je prirodzena cierno-cierna tma a uzasne jasne hviezdy aj s mliecnou drahou a vsetkym co k tomu patri. Saddie dost zerie suhvezdia, takze furt mi podava informacie kde je ake suhvezdie a ake je tu super lebo to na Slovensku nie je vidno a podobne, takze som tu jak na hodinach astronomie :-) (S: nic si nevazi tento zadubenec.. perly sviniam..)





Denny naklad:

map

Utah - Arches

Zobudili sme sa na jedom z najkrfajsich miest na akych som sa kedy zobudil.. Aky patos.. Haha.. Ale trefne fakt ze hej.. Z okna auta vidim foto z obalu nasej mapy.. Ked sme pred pol rokom tu mapu kupili (1 exemplar som dostal tusim od ambriho so zuzkou k narodeninam.. ano ambri presne ta mapa a tam je taky roadmovie picture) sme si hovorili toto by sme radi niekedy videli raz.. a bolo nam jasne ze najst miesto v obrovskej amerike z ktoreho bola nejaka foto robena je nemozna misia.. ja som dokonca cakal ze photoshop tam tiez mal svoje prsty ale sak posudte sami..

Elvis predvadza nasu relikviu co doputovala back home a spocinula v naruci utahskej puste odkial prisla

Tato zem je nepopisatelna vlastne.. Nieco medzi westernom, pustou, roadrunnerom, grand canyonom a preriou asi.. A zo setkeho to ma daco.. Stolove hory sa bojim nam zacinaju pomaly zovsednovat ked ich vidime na kazdom kroku ale utah sa v tomto smere nevzdava a ponuka nam stale nove a nove tvary a typy.. mexican hat napr je suter plosky ako tanier a balansujuci na tenkom valci stojacom.. takato komozicia pripomina mexicana s klobukom co je tu miestny famous suter ale as said je ich tu moc a moc vela a jeden je len jeden..

Pokracujeme cez Moab, co je miestna metropola (najvacsia diera v juznom Utahu ma 4000 obyvatelov.. Niekde poschovavanych .. He he..), Arches National Park. Neuveritelne miesto. Tak tu sa priroda fakt ze vyhrala. Aj ked miestne nazvy hovoria skor o inych akteroch.. Garden Of Eden, Devils Garden a Valley Of Gods.. No anyway dotycni sa tu hold dobre vyhrali.. Konstatujeme s Elvisom ze nic krajsie sme este nevideli (mimo kategorie zenskych a grand canyon) a hlavne sme sa zhodli ze je to fotograficky fenomenalne miesto.. Co znamena asi tolko ze je tu priam nemozne urobit zlu foto.. Presli sme to velmi narychlo a z vacsej casti autom za 1 den ale dalo by sa tu kludne tyzdne pobudnut a skumat nespocetne formacie pri roznom svetle.. Park je asi 30*12 kilometrof velky a je tu tisice Archov vraj.. Co su kamenne obluky.. Normalne ze tony sutra v lufte a stojis pod nimi a nic.. Ako preklad kamenny az na to ze vyzeraju ako klenute konstrukcie a normalne by som si privsadil ze vo vnutri je ocel vystuz a odlahceny beton.. a tudle (vraj:-)).. Check it out

Balanced Rock

North Window

Delicate Arch

Aj Indiana Jones and the Last Crusade bol toceny v tomto narodnom parku len neviem nejako vyhutat ktory obluk to bol co tam na kona skakal a padol na rit.. (kto zisti dajte mi vediet potom dam foto aj toho:-))

dnesok zavrsujeme pri pive.. Utah ma oficko prohibiciu.. Tak co urobia podnikavi mormoni? Piju doma v sukromi.. Ok ale ako na tom zarobit a uspokojit dopyt po krcme?.. Easy.. Prehlasim krcmu za doma.. Tj pridete ku mne do krcmy a keby daco tak ste moji znami a pijeme si tu v klude kamosi v sukromi.. ok takze vlastne ide o private club a seci sme clenovia.. OK a co to znamena v praxi? Prideme do friendly tavern hned za rohom a zaplatime "clenske" 4 dolare a kupime si miestny Salt Lake Ale po 3,5 dolara a sme vybaveni:-) Elvis sa oficko stal clenom tohto klubu (v dalsom mam slubene zase ja:-)) a ja som companion jeho a setko je v suchu so zakonom.. A ze tmavi nasi su odrbavaci a hen ho bohabojnych mormonof:-) cheers..

Denny naklad:

vyprava sa rozrastla .. O dalsieho plnohodnotneho clena

Elvis & Saddie

Mandy

Gabe & Skully

Odometer: 6500 miles

map

Moab - Canyonlands

dnes doobeda sme velmi uzitocni.. Elvis napisal 3 dni a ja som zatial big time majstroval.. MacGyver by bol na mna hrdy ty vole.. Skully is ALIVE!!



Gabe sa tesi ze ma kocku a ze je krasny.. Kochame sa a sme dojati..







okrem toho som bol prat.. Zase mame kopec cisteho pradla len sa stale pytam ze co s nim? Lebo sak neni to ako setko zaspinit ani.. Ale sak dobre Elvis fnuka ze smrdi a ze nacim nieco s tym urobit.. Ja vravim ze umy sa vole to je efektivnejsie a on ze ne prat prat prat.. no dobre... sme vonavi teraz.. mozme ist kocky balit:-) (just kidding.. Evis je v tom ako zdy nevinne.. zmurk.. zatial davam za neho ruku do ohna klaudia..:-) ... auuu do riti popalil som sa...) .. Anyway dolezite spravy su ze Tarzan dorazil a konecne sme sa s nim zvitali (zatial aspon po telefone dufame ze casom aj RL) a tymto by sme ho chceli oficialne uvitat (ako background tripu.. the grey eminence) v krajine skunkomrdov, tily tequilly, chucka noriisa a the real texas walker rangera.. WELCOME! God Bless Ya MY BOY!! right now!!

Po obede (Chinese all u can eat bufet) je na programe Dead Horse Point State Park a Canyonlands National Park.. Krochkame blahom a vela fotime.. Ziadny namahavy hike sa nekona.. Skor si uzivame vyhlady a short tracks.. Enjoy the pictures if u can..







Mesa Arch





Na vecer to zapichavame zase raz v backcountry niekde mimo civilizacie.. Tentokrat si vyberame kopcek s vyhladom.. Nadhera.. Takto pani a damy si to predstavujem.. Otvoreny kufor, natahnuty a vyvaleny v aute, pivo v ruke, slane srandy na zakusnutie a vyhlad na zapadajuce slnko za stolovymi horami a pusnou pustatinou.. kto chce viac? kto potrebuje viac? .. who wants to live forever? who dares to love forever? .. who is forever anyway?..





Denny naklad:

Utah Rules! 3*motel = 0 ID

Utah Rules More! 3*pivo = 0 ID

Utah Rules Even More! NO MORMON spotted so far..

Utah Rules Ultimately! Willing Rusian Underage Girls everywhere..

Odometer: 6800 miles

map

Canyonlands - Capitol Reef

Budenie na tom mieste na kopceku bolo fajn aj ked mam staznost lebo slnko vychadzalo uplne inede ako som pekne scera nastavil auto na zapad s vyhladom.. How comes? (E: Dnes ma prosim pekne zobudili zavijajuce kojoty, ktore museli byt tak 40m od stanu [dobre, ze mi nenalozili pred stan].. to uz je jake klise a jaka pecka !?)

Najjuznejsi bod Canyonlands je Grand Overview Point.. Naozaj slusny prehlad..



je tu celkom problem s nakladanim (E: pre ludi, nie pre kojoty).. Zachody so splachovacom not present.. A co ma taky pavuk chudak robit potom? Tak asi takto..



Odtial sa vydavame na short hike na dalsi vybezok rimu.. Nech uz mame tie vyhlady kompletne ved..



Poobede nasleduje presun do Capitol Reef National Park co znamena zase nejake tie kilometre.. Prichadzame uz neskoro na hike co mame vuhliadnuty (dame ho zajtra ak bude pocasie .. vyzera ze bude prsat zajtra), takze len scenic drives nam ostavaju a very nice je Sunset Point kde si ten zapad zase vychutnavame..









Ja si to vuchutnavam po svojom (salut for Tarzan)





Dnesne spanie je v campe.. V noci dost fuka.. Vraj.. Teda Elvis tvrdil ze mu skoro stan unieslo.. Aj s nim.. No aky nonsense.. To by skor mna aj s Gabeom prevratilo a odfuklo pol kilaku ako by pohlo stan nalozeny Elvisom o milimeter.. Ne? anyway dobre sa mi v Gabeovi spinkalo:-)

Denny naklad:

Odometer: 7000 miles

map

Capitol Reef - Bryce Canyon

Dnes davame 4 hodinovy hike po Capitol Reef. Navajo Knobs. Slubuju 360 stupnof slusny vyhlad na konci na tych knoflikoch tak ideme do toho napriek podmracnemu pocasiu a obcasnemu riadnemu vetru. Nabalime sa na dazd a sme v pohode. Teplota je tym padom super na turistiku a aspon na nas neprazi slnko ako po ine dni hikovania doteraz:-) Elvis voli pomalsie tempo takze sa nakoniec stretavame az na tych knoflikoch kde vo vetre natahnuty polehujem a kocham seba sa a cakam na sefina.. anyway daval slusne ne ze by ne.. Inac trasa je uzasna lebo nie je tu ziadny forced turisticky chodnik ale free to choose lubovolna trasa po plochych skalach (petrified sand dunes ako sa neskor dozvedame) cervenych dost uzasnych pre nasinca.. je to zase nieco celkom ine ako sme doteraz mali moznost vidiet.. vyhlady po ceste su vynikajuce (foto snad napovedia..) a klukati sa to po vrstevniciach cez kanonoidne zarezy.. as said slusny hike a hlavne ten padnosankoidny koniec je ako vysluzka po dni v cinskej kuchyni:-) PS: celkom fun bolo ze sme tam boli uplne sami cely cas a mohli sme po sebe hucat napriec kanonmi este aj s ozvenou.. Ozvena bola az taka oneskorena ze som mohol bliakat Karpinu.. Fico Meciar Slota (co bolo zrozumitelne pocut v ozvene) a Elvis z druhej strany mohol plynulo dokoncovat:-)





chodniky tu nie su znacene farbou alebo sipkami ale takymito pyramidkami.. A vraj nemame robit dalsie.. Hehe.. Evil!!!!



lietadla..







Sikovny chalanisko:-)



Po turistike prichadza pomerne rychly (nie je to daleko) presun do Bryce Canyonu.. Celkom zima tu je a vyzera zla predpoved aj na dalsi den co je dost nemile.. Asi budeme muset niekde pobliz zabit den v zlom pocasi (zatial sa nam take este nestalo ale po 50 dnoch raz bad weather je celkom vyhra myslim) tak sa utaborime v miestnom low budget moteli a ideme na veceru.. nic moc pizza.. bla bla.. zajtra sa uvidi ci dame Bryce alebo skor pod duchnou zakapeme..

Denny naklad:

Hoodoo nie je Voodoo

map

Bryce Canyon

No vyzera to celkom kosne a pod mrakom dnes rano. Akoze neprsi ale v noci nasnezilo na okolitych kopcoch ocividne. Napriek tomu pobalime rano veci a vydavame sa do Brycu s tym ze pri najhorsom budeme mokri ale na turu sa ide. Volime Navajo Loop Trail v kombinacii s Peekaboo Loop s tym ze ak bude zle da sa odtial rychlo vratit. Neuveritelne sa stava skutocnostou a po pol hodinke zacina svietit slnko co prechadza do prazenia jak hovado (ako sme doteraz zvyknuti takze setko po starom) a mozme cely Figure 8 v klude davat.

ta najzaujimavesia cast Brycu je celkom mala.. Su to vlastne take dve male kotliny (po miestnom Amphitheatre) a zaciatok setkych tur je z vrchneho kraja tohto kotla. Takze pre zaciatok vidno kam sa pojde, nasleduje pomerne rychly zostup a potom klukatenie medzi HooDoos. tazko sa to opisuje ale hodoos su pieskovcove vysoke tenke mini utvary ktore su pre tuto oblast jedinecne. to je vlastne to co sem seci chodia pozerat.

Hoodoos..







aj nas big time gangsta rapper cumi jak z gumy



tvary a tiene nas dostavaju .. Turistika je to uplne easy.. Ziadne sportove vykony sa nedostavaju.. Ma to asi 3 hodiny cele.. Takze miernym tempom browsujeme a hlavne hodne fotime..









po turistike nasleduje presun do najblizsieho campu. Rozhodli sme sa totiz ostat este dalsi den nakolko sa nam velmo pacilo. Elvis chysta stan a ja si valam sunky.. Nase bezne menu.. Na vecer sa chystame niekam do restiky kde budu mat big time telkovizor kde si bude moc jeho velicenstvo Saddie pozret dalsi zapas Lakers vs. Caltics.. uz sa mi z tej zelenej pomaly sce grcat.. GO LAKERS GO!!! tento inac taky easy task sa ukazuje ako riadny rebus.. v okoli 20 mil sa nenachadza ziadny pozadovany setup a fakt ze musime ist az do riadny prdeli kym najdeme nieco.. nieco je low budget fast food chain american style.. kde maju dva vypnute stare telkace a na nase naliehanie spusti taky fracek (ne nebudem zly boli velmi ochotni to sa musi nechat) moj vytuzeny priamy prenos.. krockam sedim cumim a Elvis peni ze aka starta casu .. zereme miestne sracky k tomu.. aka uzasna je ta amerika:-) .. no comment lakers nakoniec prehraju.. vela kriku pre nic.. a este aj sme sa riadne previezli teda.. anyway ideme do campu zalahnut ..

Denny naklad:

Viac hoodoo !

Sme z Zione (a pritom nie sme v Matrixe ani v Biblii)..

Stary hipik a konecne slusna davka socializacie s pofidernymi existenciami

map

Bryce Canyon

Tak dnes to pre zmenu vobec kosne nevyzera. Vonku sviti slunecko takze zimnu vystroj nechavame v aute a vyrazame na este jednu turu ktora sa vola Fairyland Loop.

Taka prijemna 4 hodinova prechadzka, nic narocne, opat krasne pohlady na dielo vody a erozie ktore tu spodili tutu tazko uveritelnu sceneriu. Pravda je taka, ze ten vcerajsi hike bol asi zaujimavejsi, bolo tam vidiet viac hoodoos ale ani Fairlyland Loop nebol zly, ved viac hoodoo nemoze nikdy uskodit (narozdiel od viac voodooo.. co mi pripomina, ze sme uz dlho nezakliali Lada, budeme musiet nieco opat spachat aby sme upevnili nasu strasnu kliatbu..)





Na podvecer opustame uzasny Bryce a ideme do Zionu.

Prichod do Zionu ma spravne grady, je to vlastne taky mensi Grand Canyon, tiez je to tu vymlete do hlbky asi 1 kilometer ale nie je to take siroke a take zerodovane a tentokrat vedie na dno kanonu cesta, ktora teda bola fakt ze skvela (kapanek som si vycibril svoje soferkse schopnosti) a boli z nej uzasne vyhlady na tento prierez monolitickymi skalami. Cele to tu vzniklo, ked nejaku echtovne staru pust (Navajo Desert) ktora vznikla eroziou Apalacov (vraj boli svojho casu vyssie ako dnesne Himalaje a dnes maju iba okolo 2200m, takze matrosu odtial odvialo asi dost) zalialo potom more a mineraly vo vode spolu s tlakom vody ten piesok scementovali dokopy. No a potom prisla Virgin River ktora sa tu zarezala (a este sa zarezava) a spravila z tych skamenelych pieskovych dun najvyssie pieskovcove monolity na svete.





Prisli sme dost neskoro a oba kempy boli plne (co nam oznamila taka fasistka-zaciatocnicka rangerka, ktora na vsetky otazky odpovedala iba "That is correct !" .. vlastne pozname uz tuto rodinku .. ten loptosko v SouthRimLodge bol urcite jej podareny synacik) ale rozhodli sme sa, ze skusime stastie a vybrali sme sa do jedneho z tych kempov, ze nas mozno niekto prituli. Ide o to, ze vo vsetkych kempoch to funguje tak, ze na jednom campsite moze spat 1 - 10 ludi a parkovat 1-2 vozidla. Samozrejme na vacsine campsiteov spia vzdy iba 2 ludia a maju len jedno auto, tak sme chceli vyskusat ci sa k niekomu nenavtirame. Pri niecom takom by sice bol trochu problem s formlularmi ktore sa pri plateni kempu vyplnaju (tam sa uvadza ze kolko ludi tam bude spat a kolko aut, SPZ a tak..) ale tak uvidme, kde je vola, tam je cesta ako hovori isty slovenksy cyklista pofidernej povesti.

No este sme iba prisli ku vstupu do kempu a zrazu sa k nasmu autu priblizil taky "typek", asi 45 rokov, uz sedive vlasy, ocividne ho pritahli nase nalepky na aute a Skully, takze dosiel cely vysmiaty, ze ake super auto a ze ked on bol mladsi tak mal tiez auto polepene nalepkami a ze on je stary hipik a tak. Pytal sa, ze ci ideme spat do kempu, ze tu ma gitaru, pivo a travu a ze urcite by si s nami rad sadol a tak. No a tak sme nevahali a opytali sa, ci by sme sa nahodou nemohli pripozvat na jeho campsite a on ze v pohode, len to musi skonzultovat s jeho "spolubyvajucou" (ta mala asi o 10 rokova a 50 kil viac ako on, a nepodarlio sa nam uplne pochopit aky medzi nimi bol vztah.. S: Elvis sa zle vyjadril.. chcel povedat ze sme to radsej nechceli vediet a tym padom ani nahodou nepatrali) ale ona to odobrila a tak sme o par minut parkovali pri jeho stane s tym, ze budeme spat v aute. Oni sa dalsi den chystali ist na ine miesto v kempe (uz to mali s niekym dohodnute) takze nam povedali ze dalsie dni tam potom mozme zostat.

Takze nas plan vysiel lepsie ako sme cakali, ani sa nemuseli bludit po kempe a pytat sa, tento stary hipik nas "pritulil".

Ochvilu sme uz chlastali pivo, podal nam jedneho miniaturneho jointa ktoreho mal (bol tak pre chut, aj mentolova stolverka by bola silnejsim narkotikom :-) ) vytiahol gitaru a zacal hrat a nieco na to som vytiahol gitaru aj ja a asi po pol hodinovom ladeni som ho zacal na gitate doprevadzat. Teda, vacsinu pesniciek co hral som ani nepoznal, takze to bolo take doprevadzanie-prznenie, lebo som musel hodne imporvizovat, ale bolo to rozhodne super, konecne som svoju nashvillsku gitarku vyuzil.

Bol to fakt velmi prijemny vecer, pohrali sme, popili sme, pokecali sme... akoze bol to junkie ako z velkej knihy, junkie s velkym J ale bola to fakt sranda.

Skully sa nam vyfintila, obliekli sme ju do Americkej zastavy



Denny naklad:

Priprava na Zion Narrows v plnom prude.

map

Zion

Rano sme si privstali aby sme si isli poziadat o povolenie na turu cez Zion Narrows, lebo ak chcete prejst tuto turu kompletne zhora dolu tak potrebujete permit.

Rangerka ktora nam permit davala nam povedala nejake zakladne info, ze voda bude mat 12'C, ze je to riadna makacka, ale ze prejsti to za 1 den sa to da a prezit tiez, dokonca, ze ani zapal pluc nie je samozrejmym dosledkom, tak sme sa rozhodli, ze ideme do toho.

S permitom na zajtra sa vydavame do mestecka hned na okraji narodneho parku aby sme sa podla odporucania rangerky vybavili na cestu.

Zaplatili sme si shuttle bus na zaciatok tej tury (co by mala byt asi hodina cesty autobusom), topanky a neoprenove ponozky na canyoneering a riadnu drevenu palicu.

Ja som si po obede isiel mrknut este nejake malicke tury (nic dramaticke som vsak nevidel, respektive som uz riadne rozmaznany z tych skvelych veci ktore sme doteraz videli), Saddie zvoli opdpocinok v aute ale nakoniec sa aj on niekde prebehol, stretli sme sa spat v kempe. Jeff (ten hipik) sa uz prestahoval na ine miesto (chceli miesto s tienom) takze mi sme rozlozili stan a vecer sme dali dalsiu rundu piva, gitary a pokecu.







Zase jeden prijemny vecer, ale tentokrat sme isli spat skoro, lebo zajtra 6:30 musime byt naklusani pri shuttle buse.

Na stan som si nedal hornu vrstvu (vacsinou ked takto spime v kempoch tak Saddie spi v aute a ja v stane, kedze takto mame obaja viac miesta a Saddie je usetreny mojho chrapania a nacistickej polohy ruky pri spani) takze som mal uzasny vyhlad na hviezdy.

Elvis ma pravdu je to o priestore na spanie .. lebo jeho fosounsky pozdraf celu noc to je peklo.. akoze facka do tvare alebo prsty do oka za to som si tu nepriplatil.. ale ma to aj dalsi dovod tato separacia a to su biologicke zbrane hromadneho nicenia.. vacsinou som agresor ja ale obcas aj taky mierumilovny statik ako je Elvis vie narobit riadne divy a to potom sa radsej zavrem do auta a necham vyhynut setko zive outside.. okrem toho rano vstavam podstatne skor a v aute by som ho asi zobudil nechtiac.. takto sa nam moze vyspinkat do ruzovucka co aj s chutou robi musim povedat:-)

Denny naklad:

25 kilakof

setko po vode (The Virgin River)

voda 12 stupnof celzia:-)

slnecno 35+ ale v kanone skor tien a zimsie

(thanx & greetings to Kika.. u know why)

map

Zion - The Narrows

dnes je ten krasny den kdyz nam byl zaveden .. Nenene.. Dnes je ten slavny den ked ideme dat The Narrows.. Zion National Park by mal byt naj naj naj hiking destinacia siroko daleko.. Je tu velmi vela tras a velmi roznych obtiaznosti.. The Narrows kompletne by mali byt z tych najtazsich.. a o co ide?

The Narrows je vlastne roklinka.. Uzky kanon vytvoreny riekou (The Virgin River) ktora vsak nevyschla a fici nadalej a vlastne dava stale dalej hlbsiu a hlbsiu dieru.. To znamena ze tu vlastne nejde o turisticky chodnik v pravom slova zmysle ale rieka je smer aj cesta:-) (kto zazil slovensky raj ma pribliznu predstavu o com hovorim).. cesta celym tym kanonom ma 25 kilometrov a je z 80% vo vode ktora je fakt ze studena:-) nevedeli sme ake hlboke to bude a hlavne aky silny prud bude davat ta Virgin River.. seci nas vacsinou len strasili ake peklo to je a ze budeme muset plavat a tak.. nie celkom prijemna predstava balansovat ruksak nad hlavou a pri tom plavat v perejkach nejakej kosnej silnej horskej rieky .. asi tak 90% percent navstevnikov voli v tomto pripade mensie zlo a kratsiu trasu a to proti prudu 3-4 mile a spat.. kedze sme drsoni a k tomu jesitni tvrdohlavovia davame trasu pre THE FEW, THE PROUD, THE MARINES!!! celych 25 kilomerov v smere toku rieky big time estimated cas 11,5 hodiny 'plavania' :-) samozrejme ze to nie je celkom bez problemof a to napr ze sa najprf musime dostat 20-30 mil od campu na zaciatok toho potocika.. :-)

je tu niekolko firiem co ponukaju odvoz k zaciatku .. Tak volime jednu (Zion Adventure Company) a spolu s odvozom si poziciavame neoprenove topanky origo na canyoneering a brutalne drevene bakulky kazdy jednu ako od Krakonosa:-) (dostali sme hint ze bez bakuli do vodnych prudof nelez!) .. skoro rano stavame.. ano aj Elvis sa vytrmaca akosi.. o pol siedmej sme nastupeni pred firmickou odkial nas veze jeden starous nevedno kam.. celkom drsna cesta je to .. slusne peklo hned na zaciatok.. kocka za nami si najprf pyta velky pohar na kavu od sefina vodica (on ze ci aj kavu by rada.. na co ona ze thanx nie radsej len pohar) a potom sa radsej presuva na predne sedadlo a otvara si okienko .. len pre pripad ze by to nezvladala:-) .. bavime sa s Elvisom ze by sme radi keby bola potom neskor pred nami po prude rieky nech neplavame v jej grcke:-))) anyway vodic to niekam zatahne do prdele a potom sa ospravedlnuje ze to kufril dade a ze mame spozdeni.. co nas nesmiene tesi nakolko mame stale pocit ze to nebudeme stihat a po tme v perejkach v kanone bude slusne peklo:-) .. nakoniec vyrazame zo startu hikeu asi o hodinu neskor ako sme mali (teoreticky) asi o pol deviatej..

Ja po prvych metroch zhodnotujem situaciu ako vhodnu na fullac neo, Elvis este vaha a nakoniec v nom vitazi ego a dava 'len' plavky a lycru (E: teda okrem mojho "neoblomneho" ega, zavazila aj estetika [keby ste videlu tu chupacabru Saddieho v neoprene tak by ste sa pochcali] a to ze ma nelakalo sa prazit v neoprene pokial nebudeme v hlbokej vode).. Takto vyzbrojeny zaciname.. Bakule vpred!!!

Od zaciatku sa k nam pridava jeden chalanisko z madarska (Tamas) [E: to sme tu museli stretnut zrovna MADARA ???? Toto sme chceli, my SLOVACI, toto ??? :-) ) .. Povodne do toho siel sam ale hned mu je jasne ze sam by to bola nuda a hlavne vidi sancu na riadnu show ked ja natahujem neopren a Elvis duma a chysta seba do urputneho boja:-) takze dalej pokracujeme v trojici..

Voda je viac nez studena.. Ale tie neoprenove topanky zatial drzia (E: teda tie moje nie, Saddie asi urobil lepsiu kupu) a je nam celkom teplo a fajn.. O skalach a kanone ani stopy .. Zaciatok je ako horsky potocik na luke:-) ake nevinne to vyzera.. Po 3 milach ale zostupujeme hlbsie medzi brehy a zacina sa to zuzovat.. voda prehlbovat a hlavne nabera na sile.. uz to miestami ustat je narocne .. a zaciname mat radi nase 'Krakonosofky' ktore sa ukazuju ako velmi spravna volba.. da sa tak celkom ucinne zapret proti prudu v tazsich situaciach ktore sa skor stavaju pravidelnostou ako by ubudali a hlavne su mega-super uzitocne ako slepecke palicky, ked je voda hlboka a nie je vidno na dno, aby sme zistil, ze kde je najschodnejsia cesta :-)





Putujeme dalej .. Nase tempo stale klesa (E: tentokrat som v tom nevinne).. Nakolko je teren coraz komplikovanejsi a 'Virgin' River uz vobec nie je taka virgin ako sa zdala na zaciatku.. Svina priblala asi tak 2-3 nasobne (nejake pritoky a tak) a zacina byt riadna suka.. Miestami je to po pas a aj hlbsie.. obaja sa aj obcas okupeme ked sa smykneme alebo nas prud strhne ale ruksaky ako tak drzia (vnutri mame setko v trojnasobnych sakloch aby fotaky a tak nepomreli).. inac sme uplne mokri.. ale nevadi zatial.. a hlavne Elvis sa ukazuje ako riadny Aquaman a naplno si to uziva dokonca dava aj v miestach kde my s Tamasom v klude nachadzame cestu mimo vody ON bojuje v strede prudu pricom vydava pekelne zvuky a grimasy pripadne to koreni svojou vyberanou slovnou zasobou samozrejme len v dobrom chce nasho madarskeho brata daco uzitocne priucit.. (E: no sak som si to sem dosiel rozdat s tou Virgin, tak predsa nestiahnem chvost a neutecem, neee ? Gulky ako oriesky ale cesta vedie stredom rieky tak idem "po ceste" za kazdych okolnosti [teda, nie za VSETKYCH, ale skoro vsetkych :-)], takze som si enem aj zaplaval omylom dvakrat ale ved voda je moj zivel, takze si uzivam time of my life))

v tychto usekoch je to uz hlboky kanon .. Vyska stien okolo 100 metrov (a stupaju) a su dost blizko pri sebe miestami 4-5 metrov a dokonca aj len na upazenie.. V takom pripade je ale voda slusne peklo.. A samozrejme tu uz tecie riecka v plnej sirke co znamena hladat najplytsie alebo najschodnejsie miesta v prude.. no slubovali nam peklo a celkom zatial ze to dava.. bavime sa jako male deti:-)







prichadzame k vodopadu.. Asi tak 5 metrov pad dole hmmm.. Nevyzera to pre homo sapiens.. Hladame cestu dokola co sa ukazuje ako schodne riesenie..







v tomto duchu davame este 5-7 hodin:-) .. Co sa tyka kanonu a scenerie okolo nas (koli ktorej to vlastne robime) tak z toho sme v tazkych uzasoch.. Sankopadne formacie.. Lepsie ako bolo slubovane to akoze na beton.. A fakt ze miestni slubovali vela.. Foto snad napovedia..

taketo siroke



taketo vysoke



taketo uzke (foto smer hore)







prave uhly jak sa patri..





ku koncu sme riadne utahani a stale nevieme kolko este je pred nami.. Mame sice mapu ale v tom kanone sa obtiazne naviguje a vydavatel sa moc nepotrapil s mierkou ani presnostou:-) takze posledne3-4 mile je to celkom boj s unavou, egom, rozbitymi nohami, chladom, mokrom, prudom, hlbkou, casom a vobec:-) (aby bolo jasne od rana sa tu nikde neda odbehnut mimo do lesika ze odovzdame nejake tie ziviny prirode.. if u know what i mean) (E: zatial co do takej 16:00 som sa po tichu Saddiemu smial, ze zvolil ten neopren, lebo ta ladova voda bola v tom teple vlastne vcelku osviezujuca a on sa tam paril v neoprene, tak teraz som mu po tichu zavidel, lebo zacial co ja som sa klepal a bradavky som mal stuhnute jak Demi Moore v Showgirls a nevedel sa dockat konca tejto pute, tak chalanisko si uzival ako take teplucko a sucho)







Niekedy medzi 19:00-20:00 sa dostavame na koniec!!! Sme unaveni, mokri, rozbiti ale vyteseni ako male deti zo Santu.. Bol to asi najvacsi zaberak turisticky ale fakt sa oplatilo..

kompletka.. vitazna:-) (u mna vystroj.. bakulka)



posledny usek je do kopca asi mila.. K shuttle busu co nas odvezie spat k firmicke (prenajomnej) kde mame Gabea zaparkovaneho a konecne sa vyzliekame z nasej celodennej mokrej 'koze' :-).. Ulava .. Fakt ze hej.. Nieco zjeme a po zasluzenom pifku zalamujeme v campe.. sme proste DOBRIII!!! BOBRII!!!

Denny naklad:

Pristavame na skalach sta jasni anjeli

map

Zion - Angel's Landing...
...to Las Vegas

No, dnesny stav nasich krehkych fyzickych schranok nie je po vcerajsku najlepsi ale okolo 12:00 (najlepsi cas na turu v tychto klimatickych podmienkach [narozdiel od Bryce Canyonu je to tu o hodne nizsie, takze opat sme spat v oblastiach, kde je na obed vyse 30'C]) vyrazame na dalsiu miestnu chutovku - Angel's Landing.

Sem idzeme:



Je to taka nie prilis dlha tura (mala trvat 4-5 hodin, nakoniec sme ju aj so vsetkymi prestavkami a posedavanim na vrchole dali za 3,5 hodiny) s prevysenim 400m na menej ako 4km smerom hore, ale co je na tom cele zaujimave je, ze tie horne casti tury sa idu po useku ktory spaja vrcholy dvoch utesovych skal a toto pojitko je miestami siroke 1 meter a na kazdu stranu je priepast tych 400 metrov. Veru nie je to pre sracov ktori maju strach z vysok ako sme ja a Saddie. Takze ideme prekonavat fobie a vyrazame.

Tadeto idzeme:











Ja s mojim "prirucnym ruksakom na bruchu" som samozrejme isiel pomalsie, takze so Saddiem sme sa stretli az hore.

Saddie vyvrcholil:



Elvis vyvrcholil:



Vyhlady - nasa odmena:





Tomuto sa hovori, ze niekto nema pevnu podu pod nohami:



Ta vrchna cast bola naozaj hodne zaujimava. Fyzicky nie az tak narocne (davali to aj niektore 10 rocne deti aj niektori starousi) ale pohlad do tych pekelnych dier na oboch stranach bol fakt "zaujimavy", najme ked sa pritom clovek musel drzat retazi (hej, tusite sprave, su to take americke Rohace). Uspesne sme teda pristali hore na Angel's Landing, cesta dolu bola samozrejme este neprijemnejsia a davame adios Zionu a vyrazame do... do... kam asi tak... hmm... no predsa do LAS VEGAS !!!

Sialene opustena Nevadska dialnica (tymto sa docasne konci nas pobyt v state Mormonov, ale nebojte sa, este sa sem vratime na ceste spat), lemovana siluetami hor ktore v zltom svetle zapadajuceho slnka vyzerali iba ako dvojrozmerne divadelne kulisy. Zatial co sme tahali Nevdskou pustou osvetlovaci vypli svetlo a zrazu sa z tej tmy vynorilo Las Vegas. Miliony svetiel po celom horizonte, zaplava svetiel zhodenych do puste, miliony kilowatov plynuchich cez wolframove vlakna vykurujuce pust a medzi tymi vsetkymi svetielkam sa jasne rysujue najjasnejsie z najjasnejsich - svetla a neony kasin.

Coskoro sme v strede svetla a padime si to cez legendarny Las Vegas Boulevard a.k.a. "The Strip" a padime si to do naseho hotela. Ano hotela.

Prvy krat od kedy sme v USA budeme spat v hoteli a nie v aute, kempe, hosteli alebo moteli. Ale nie v nejakom hoteli. V hoteli s velkym H a nielen H :-)

Este v tom mestecku pri Zione sme si na internete zacali hladat ubytko vo Vegas a najlacnejsi hotel aky sme nasli bol Hooters.

ANO HOOTERS !

Nie nemylite sa priaznivci restauracii Hooters, je to pravda, tato legenda dobreho stravovania roznasaneho bujnymi casnickami sa okrem restauracii rozhodla potesit zakanikov aj v hotelierstve. Budeme byvat za priemerne 36$ na den, co je menej ako sme zaplatili za ktorykolvek motel, pretoze sice za hotel vo Vegas zaplatite strsane malo ale kazdy hotel je zaroven kasinom, takze manazment ocakava, ze vsetky zvysne peniaze aj tak odovzdata v rulete, black jacku, pokri a nahadzete do jednorukych banditov.

Takze ubytovavame sa v Hooters a aby sme uviedli veci na poriadok, nie je to ziadny bordel ale noramlny hotel, akurat, ze jeho zamestnankyne pracuju v tradicnych Hooters uniformach a vyrazame to tu trochu omrknut aj ked je neskoro.

Za chvilu ideme okolo Bellagio, Caesar's Palace, Mirage.

Vsetky tie kasina z filmov su zrazu pred nami, len nikde nevidime Dannyho jedenastku.

Gycovost Las Vegas je neobsiahnutelna slovami, nic umelejsie na svete ani nemoze existovat, presne podla ocakavania, Las Vegas dodava to co slubi, sme "nadseni" :-)

Vecer (resp. v noci, kedze uz bolo hodne neskoro v noci) sme to len rychlo omrkli a zalahli, zajtra nas caka plna davka, tak sa treba setrit...

Denny naklad:

Hooooooters.. Same sovicky:-)

Elvis: $10 odovzdanych kasinu

Saddie: $30 odovzdanych kasinu + $10 na Lakers podpora sportu

Las Vegas

Takze po scerajsom miernom omrknuti hracieho planu sa hlavni hraci pustaju do hlbin tejto hry pre dospelych zvanej 'The Sin City'.

Aby bolo jasne Las Vegas je dnes uz relativne velke mesto (my sme urcite aspon 3 tyzdne nevideli vacsie) a hlavne nie je pravda ze cele by bolo len na 'Stripe'. Na druhej strane este stale plati ze tam sa 'TO' odohrava najviac. Ale podme pekne jedno po druhom.. Rozlozene je pravouhlo ako kazde americke mesto neobmedzene vonkajsimi prirodnymi faktormi co je ale usmevne v tomto pripade lebo hovorit ze tu okolie neobmedzuje civilizaciu v rozkvete je humorne z toho hladiska ze sade naokolo je pust, pekelne teplo a hlavne velmi sucho. Ale myslel som to tak ze do setkych smerov je to rovnaka plocha pust.. Vsimli sme si vsak taku malu anomaliu a sice ze Strip ma zatacku.. ano mate pravdu je to pre nas europanov uplna blbost ale tu je to nieco velmi zvlastne (je to sposobene povodnou cestou co prichadzala do Las Vegas 'sikmo' zo severovychodu) a zaujimave hned aj ako je to po 'vegasky' vyuzite.. setky pozemky na Stripe su samozrejme pekelne drahe a preto su tam len casina a hotely a cim ich je tam viac tym tazsie zaujmu navstevnika.. Vo Vegas totiz plati stare americke pravidlo 'kto krici najviac vyhrava' asi najviac.. to znamena ze kazde casino musi prehlusit svoje okolie niecim vynimocnym aby nas zaujalo a donutilo svoje bubaky utratit prave tam.. samozrejme ze dosledkom tohoto pravidla je ze cela ta ulica krici farbou, svetlom, zvukom, velkostou, napismi a big time zarucenymi ponukami (vacsinou na vyhru) a vobec.. hmm a teraz si predstavte rovnu ulicu... 4 prudy aut rovina a nekonecna cesta.. po stranach su casina a 'hucia a hucia' .. najkludnejsi bod tak vlastne je v ubezniku tej cesty co sa javi v nekonecne .. a po starnach setko casom splyva lebo prvy sa snazi prekryt druheho a ten toho za nim a tak dalej.. tym padom 'reklamna plocha' na bokoch straca trochu zmysel a je treba hladat nove moznosti.. a tu prichadza na scenu nasa mala zatacka:-) chytraci z tymu Donalda Trumpa to big time poriesili.. kupili relativne lacny pozemok 3 bloky od Stripu a postavili na nom vyskovy hotel s pozlatenou fasadou a napisom trump.. normalne by sa clovek cudoval ze preco vrazil ten chujko take prachy do hotelua casina 'mimo' Strip ale ked sa postavite na hociktore miesto na Stripe a obzrete sa poriadne tak jedine co vzdy uvidite bude Donaldova Vezicka s velkym V ci velkym TRUMP.. chytrak ju prave tak umiestnil na zatacke ze trci zdy do ubezniku cesty:-) (aby bolo jasne ta zatacka nie je zlom v bode ale celkom obluk nie velky ale dostatocny aby predlzenie tych stran malo priesecnik na lacnejsej pode:-)) .. no ja tleskam pani a damy.. je to sef vela vody namutil celkom lacno.. a to ze sa tu mutit vodu snazi kazdy a za pekelne prachy to vam Elvis urcite rad rozpovie:-)



Urobime to takto.. Zoznam casin (najzvucnejsie mena) a kratky popis ako sa snazia.. Totiz aby bolo jasne setky casina su vo svojej podstate uplne rovnake.. A vlastne to ani inak nemoze byt lebo setky maju ten isty ciel a to je dotiahnut cloviecika s penazenkou dnu a vyplut ho s prazdnou penazenkou von.. to je cela strategia a roky skusenosti priviedli managment casin k tomu ze najvacsi zisk je vtedy ked co najvacsie mnozstvo ludi sedi v kasine co mozno najdlhsiu dobu.. a ako to dosiahnut? tak v prvom rade treba tych ludkov dostat do Vegas.. reklamou.. alebo lacnym hotelovym poplatkom za izbu (vid HOOOOOTERS).. alebo bajkami o tom ako pekelne kto tam kedy vyhral a najlepsie tuto mysty drzat na urovni ze casto a vela ludi vyhrava.. pripadne hladat vynimocne reklamne tahaky ako vystava oldtimerov alebo motoriek alebo obrazov z hermitage.. alebo velke show ako muzikaly a biele tigre vs. dvaja obstarozni magovia.. (co sa moze kludne volat tigre zeru rachotiny) a podobne.. ked uz su vo Vegas tak ich treba dotiahnut prave do 'nasho' casina.. a to bud paradnymi kuponmi svojich hotelovych hosti pripadne priestorovou konstrukciou hotelocasina je nemozne vyhnut sa casinu ak som v hotelovej izbe a chcem ist hociakym smerom pripadne ak som hocikde a chcem ist do hotelovej izby.. pre setkych ostatnych bude casino 'hucat' smerom von ako len vladze a lakat setkych nuter.. dalsim bodom programu je udrzat hraca co najdlhsie hrat.. vo vnutri nie je absolutne ziadny kontakt s vonkajsim svetom (casino je svet sam pre seba) a tak hraci prestavaju mat pojem o case a to je len dobre lebo namaju pozerat na hodinky alebo na pokrocilu dobu pomocou slnka ci ruchu ulice ale maju hrat vole ne?! .. dalej mudre hlavy zistili ze s alkoholom v krvi ludkovia hraju viac, dlhsie a hlavne o hodne horsie a preto je alkohol pre hrajuce penazenky samozrejme zadarmo.. ano dobre pocujete.. (chytraci ako my to samozrejme zase naopak zneuzivaju a po centiku hadzu bubaky hodiny do stupidnych masin a hosteska (HOOTERSKA) nosi jedno pifko za druhym ci jeden cocktaill za druhym.. hrame stale rovnako zle takze to je pohoda:-)) .. oni uz davno zistili ze co utratia za alkohol sa im 1000 nasobne vrati:-).. ok tych pravidiel je este o hodne viac ale zatial takto.. ideme na zoznam..

Elvis in:

New York, New York

Exterier: Polka Manhattanu v mierke asi 1:3, aj s Empire State Buildingom, Chrysler Buildingom, Sochou Slobody a jednou dvojickou (v Europe by to bola normalne ze mrakodrapova stvrt par excelance a tu je to len hlupa napodobnenina, kedze v tych "mrakodrapoch" su vsetko hotelove izby).

Interier: Fakt to tu vyzera ako New York niekde v Greenwich Village.



MGM Grand

Exterier: Velke hovado, typicky hotel vo velkych letnych rezortoch, obtiahnuty nevskusnymi zelenymi pasmi

Interier: STRASNE nevkusna napodobnenina dzungle



Paris

Exterier: Parizska opera, parizske palace, balon a samozrejme Eiffelovka (zase v mierke asi 1:3, co znamena, ze je vlastne fakt dost velka)

Interier: Nevieme, neboli sme, ale okolie je "ozdobene" akoze-francuzskymi restauraciami

Bellagio (jaka legenda, co?)

Exterier: Pomerne strohy (na Vegasky styl) nie az tak strasne gycovy ako ostatne a samozrejme "bazenik" o rozlohe 100x100 metrov so synchronizovanymi fontanami (a tie chrlia vodu dobrych 50m nahor)

Interier: Prada, Gucci, Versace, Dolce & Gabbana, Luis Vuitton a podobne lacne obchodiky. Akoze sa to cele ma hrat na Toskansko, Milano alebo co, vsade su tu baldachyny.



Caesar's Palace

Exterier: Mix vsetkeho rimskeho a greckeho, fontana di Trevi v mierke 1:2, koloseum v mierke 1:4

Interier: Rimske fontany a ulice, stropy namalovane na oblohu, takze to budi pocit, ze clovek je vonku, vselijake rimsko-grecke gycoviny najhorsieho zrna



Mirage (dalsia megalegenda)

Exterier: Jednoduchy typu "hotel", umela sopka (momentalne v oprave takze nevybychuje..)

Interier: Akoze dzungla alebo co

Luxor

Exterier: Sklenena pyramida (ako ta v Louvri) ale velkosti skoro ako skutocna pyramida, obelisk a sfinga

Interier: Egyptske sochy a ine egyptskosti (podla ocakavania)



Wynn

Exterier: stylish minimal az sa to sem vobec nehodi.. Ale je aj najnovsi a najdrahsi vraj a vobec naj naj naj ..

Interier: high tech v gyci skovany.. Rovnako rustikalne ako inde ale citit z toho extra snobarnu a novotu.. Masserati obchod a Ferrari Lounge hovoria za seba



Mandalay Bay

Exterier: Hotel v tvare hviedzy ala Mercedes

Interier: Indicko - aziatsky



Treasure Island

Exterier: Zase taky "hotel"

Interier:Velmi "vkusne" piratske motivy

Venetian

Exterier: Komplet Benatky - Ponte Rialto (aj s eskalatorom!), veza na namesti San Marco, gondoly

Interier: Komplet Benatky - kanaly, gondoly a cele benatske ulice, stropy opat namalovane na oblohu. Mna osobne toto kasino dostalo najviac, oni tu fakt zreprodukovali polku Benatok a vdaka oblohovym stropom a celym uliaciam vybudovanym vo vnutri to naozaj posobi ako keby bol clovek vonku na ulici.. Neuveritelne coho su tito megalomani v Las Vegas schopni







Flamingo

Exterier: Same neony

Interier: Same neony



Sahara

Exterier: Nic moc

Interier: nic moc, akoze-arabske motivy

Circus Circus

Exterier: Velky cirkus (samozrejme ze murovany a nie siator)

Interier: Nevieme, neboli sme

Excalibur

Exterier: Disneylandacky hrad, najvacsie peklo

Interier: Ani sme moc nepozarli, takze vlastne neviem, urcite nejake stredoveke somariny



Hard Rock

Exterier: Normalny hotel

Interier: So Saddiem sme sa zhodli, ze ide mozno o najvkusnejsi zo vsetkych, nie je to prilis divoke a drzi to jeden jednoduchy styl - rockova hudba. Harley Davidsony, vystavene gitary a saty znamych hudobnikov a podobne



Gamblovanie sme zacali v New York, New York.

Kedze finalova seria NBA uz je v plnom prude (a Saddie je na basketbale uplne zavisly.. S: haha.. To je ake zavadzanie:-) go kobe go!!!) tak sme mali asi 1 hodinu do zaciatku zapasu.

Ja som nakupil za $60 Saddie za $30 a sadli za ruletu s najnizsim povinnym limitom na jednu hru - 5$.

Saddie mal velke stastie (a to nemyslim ironicky ale vazne, ako to este rozvediem neskor) a svojich 30 dolacov prehral de facto okamzite. Funguje to tak, ze minimalna stavka je 5$ na cisla (da sa to rozhodit medzi viacero cisiel, minimum na jedno cislo je 1$) ked si chce niekto vsadit aj mimo cisiel (cize napr. na farbu, parne-neparne, stlpec a pod.) tak na tieto veci je opat minimalna stavka 5$ na jednu vec. Saddie teda 6 krat vsadil na 5 cisiel, ani raz netrafil a mal vystarane. (S: podotykam ze to bolo cele uplne manipulovane az pokazene lebo sak nie je mozne aby 6 krat po sebe nepadla 18tka ne?:-))

Narozdiel od Saddieho ja som hral vzdy na 5 cisiel a zaroven 5$ na farbu a zacalo mi to riadne sypat. Hned na prvy pokus som trafil jedno cislo a gulalo sa ku mne 36$ dolarov (samozrejme, hra sa so zetonmi nie priamo s peniazmi .. S: to je velmi dobry postreh.. lebo kym sa clovek rozhodne ist dat zamenit par vyhratych zetonof to ich zase vsadi a skor prehra ze ty nas gambler big time..). Darilo sa mi dost haluzne, moje "stastne cislo" 11 (na ktore som vzdy vsadil) padlo dokonca 2 krat po sebe, takze som v priebehu 1 minuty vyhral 72$ a celkovo som trafil asi 5 cisiel. Samozrejme, ze ale prachy isli aj prec, predsa len, tych hier som hral asi 30, cize 25 hier na cislach nevyhral nic a farba sa darila striedavo (kto by to cakal, ze?), takze sice som v najlepsom momente mal asi tak 130$ (cize som bol v pluse 70$), tak som nakoniec skoncil s 50$, cize 10$ v minuse. Co za cca. hodinu hry nebol az taky zly vysledok, lebo za 10$ som si dobre zahral a dostal som pivo zadarmo (Saddie svoje prasule prehral tak rychlo, ze mu nikto na chlast ani nic nedoniesol).

Ked zacal zapas tak sme isli pozerat (Saddie si este stavil 10$ na vyrhu Lakers o 10 viac bodov.. S: v Las Vegas sa da vsadit na setko fakt.. aj na spodare Kobeho ci zubnu kefku Paula pierca.. anyway ked uz gamble tak aj s trochou vzrusa ne? tak som prvy krat v zivote dal prachy na sport:-)) ale kedze ja pozeranie sportu moc nezerem, tak som isiel mrknut ine kasina, obchody a co to pofotit a vratil som sa az na poslednu stvrtinu. L.A. sice vyhralo ale iba o 8 bodov, takze Saddie nezarobil a vydali sme sa na velku obhliadku inych kasin. V niektorych sme nakrmili automaty (tie cloveka vyjdu fakt lacno, lebo da sa hrat aj za 1 cent jedna hra, samozrejme, ze clovek nic nevyhra ale "pobavi" sa za lacno) a potom..

Verzia pre Vladislava Ch. ktory sa neustale stazuje, ze je to nuda:

Vybrali sme sa do podniku "Sapphire", co je najvacsi striptizovy podnik v USA, zaplatili vstupne $30, dali si zopar piv za $11 za kus, cumeli na tycovy striptiz a neskor sme si zaplatili sukromne "tanceky", takze Saddie vyplieskal jednu cernosku a jednu japonku (S: aj podkolienky mala jak ma byt.. zdravim tymto bracha aj petrika), ja som si zaspasoval s thajkou a kozatou blondinou. Bice, retaze, puta, latex, vsetko ako ma byt, Saddie spominal nieco o hojdacke, kozenych maskach, gimpovi a "ceste kolem sveta". Potom sme si na hotelovu izbu zavolali transsexuala Davida (cislo na neho sme mali z reklamnych porno casopisov, ktore sa daju zobrat na ulici) a presne ako sluboval v reklame, ukazal nam svoj "awesome 10 incher". Nakoniec sme este zavolali 2 lesbicky Andreau a Leu (cislo sme mali z kartieciek, ktore su vsade na ulici po 18:00 rozdavaju davy mexicanov (a mexicaniek).. karta znamena 86 dolarof zlava aby bolo jasne:-)) a dokoncili sme paradny vecer.

Verzia pre vsetkych ostatnych:

Unaveni po obhliadke vsetkych moznych kasin sme isli spat.

Denny naklad:

Elvis: $150 odovzdanych kasinu

1 SKVELA Las Vegaska show

TV aku doma nemaju ani Mojsejovci

Znova Las Vegas

Zatial co ja som dospaval, tak Saddie vyrazil na obhliadku zopar architektonickych zalezitosti a "StarTrek Experience".

S: bol som v origo Star Treku.. Teda aspon v tak origo ako sa len da.. Co vam budem hovorit no sen proste.. (petrik, bracho a ambri pochopia urcite.. Staci ked poviem ze som bol v Quarks na galaktickom drinku).. Pictures speek to us.. LLAP..







a pre ambriho



Ked som sa zotavil, tak som sa vydal do bazena hotela/kasina Hard Rock, kde mali byt v bazene podvodne repraky, ale nakoniec sa podvodna hudba nekonala, lebo tak natacali nejaku stupidnost ala MTV Grind (ak niekto okrem Ivana tusi o com hovorim). Takze vsetky mieste sedemnastky v bikinach sa trepali pred kameru, na povel vrieskali a tvarili sa, ze sa bohovsky bavia, vacsina z nich nezabudla hadzat polohy aby riadne ukazali co maju v bikinach, nic imbecilnejsie som jakziv nevidel. Ale bazen to nebol spatny, niektore casti boli urobene ako mala plaz s pieskovym vstupom a dnom a bolo tam dokonca aj "swim-up casino". To uz je aka krasa :-) Doplavate si k sedadielku v bazene a rovno v bazene mozete mastis black jacka.





mlzime mlzime denne aspon chvilku..



So Saddiem sme sa stretli pri bazene, trochu mrkol na tu uzasnu scenu natacania tej debilnej "letnej relacie" a vydali sme sa na dokoncenie nasej pute po kasinach (ten popis kasin napisany vo vcerajsom dni zahrna aj tie dnesne) a ked sme uz videli vsetkych 150 milionov hracich automatov (inac hracie automaty zaberaju vzdy najvacsiu cast kasina) tak som si chcel ist zahrat vo velkom style do nejakeho legendarneho kasina a tak sme vyrazili do Mirage.







Sadol som za ruletu, zamenil $100 a uz to so mnou islo dolu kopcom. Cisla nepadali, farba nevychadzala, zetony sa minali. Na kratko ma zachranilo, ze padlo cislo 2 na ktore som mal vsadene, ale vzapati ma uplne dodrbali nuly. Vsimnite si to mnozne cislo - nuly, nie nula. Miestne rulety maju totizto 2 nuly. Smejdi Las Vegassky, kasino asi malo vyhravalo, tak si to trochu poistili, takze su 2 nuly a obidve su zelene. Ja som si vzdy vsadzal aj 1 dolar spolocne na obe nuly (vyhra 18:1) ale 3 krat som zabudol a z toho 2 krat tie debilne nuly padli, takze moje vysoke stavky na farbu islo pekne do pecka.

Takze za takych 45 minut mi zostalo na stole poslednych $25 (medzi tym som vsak od kasina dostal nejake to pivo ako adekvatne vyjadrenie vdaky za moj sponzoring akcionarov kasina) a co uz mi zostalo ine, vsadil sm celych zvysnych $25 na cervenu. A konecne padla. Mam $50 a zase som vo svojom zivle. O 10 minut mam zase len $25, vsetko ide na cervenu a... pada. $50 dolarov, 10 minut, $25 dolarov, cervena a... ZNOVU PADA. Za poslednych 12 hier padla cervena iba 3 krat a to vzdy, ked som mal na nej stavenych $25. 10 minut, uz mam zase len tych poslednych $25 dolarov a citim, ze je cas na zmenu "strategie" :) a vsadzam na ciernu, lebo v posledych 4 hrach padla 4 krat cervena. Takze $25 dolarov na ciernu a pada... CERVENA ! Kua ! Ja som vedel, ze som ju nemal zradit moju lasku cervenu !!!

OK, ruleta nevysla, idem na black jack. Vsak to je jednoduche, proste nase "oko", urcite si aspon chvilu zahrat a neprehram vela, stavka na jednu hru je $10. Zamienam $50 dolarov a do piatich minut odchadzam zo stola a moje zetony su bezpecne ulozene vo vyhernej priehradke kasina. Toto bola bleskurychla oberacka. Mozno by bolo byvalo lepsie, keby som si najprv nastudoval pravidla :-)

Som holy jak ciganske dieta v Letanovskom Mlyne, na mizine, chudak, odpisana existencia.

Oprety o Saddieho rameno odchadzam z kasina ako zlomeny clovek. Bohuzial, deti nepojdu na univerzitu, tatko prave prehral cely college fund :-(



Co ine moze v Las Vegas rozveselit cloveka ktory prisiel o vsetko viac ako sporo odene zeny, a tak so Saddiem vyrazame na show Sirens of the Treasure Island, co ma byt "stekliva" (hmm, oni to nazvali tusim "spiced-up") show. Teda Las Vegas je plne vselijakych show od kuzelnikov az po top-less kabarety, kazdy hotel/kasino ma svoju, ale vacsinou su riadne drahe, ale tato Sirens of Treasure Island ma byt pristupna verejnosti zadarmo, tak si hovorime, ze to mrknete, hlavne ak to ma byt teda take "steklive"...

Prve predstavenie sme zmeskali o 3 minuty a tak sa ideme flakat a kupit si nieco na pitie o jeden a pol hodiny ma zacat dalsie prekvapenie. Pri nasej puti za lacnym obchodom v nealko napojmi (akoze v Las Vegas je vsetko neuveritelne drahe, takze najst nejaky priblbly supermarket alebo aspon minimarket je fakt Odyssea) sme sa dostali nejako dalej ako sme chceli a tak sme potom museli v tom 40'C teple (aj ked uz bolo okolo 20:30) 10 minut utekat (doslovne) po Stripe aby sme stihli to druhe predstavenie a po tomto sialnenom sportovom vykone sme zistili, ze uz je plno a tak nam zostava cumiet iba cez plot z ulice.

No tak sme sa nasrdeni vystverali na plot a mrkli si tu show. No, show Nazvime to skor P***VINA ! Sorry za vyraz, ale ziadny iny termin nie je aplikovatelny :-) (S: od tohoto slovnika sa neda nez hlboko distancovat.. Fuj fuj zla forma.. Az na to ze s obsahom sa neda nez suhlasit.. zase raz viem kde som premanil 15 minut svojho zivota:-))

Akoze zhodli sme sa, ze vacsiu chujovinu sme v zivote nevideli, malo to asi 15 minut, zopar zenskych a chlapkov (vsetci obleceni podotykam) sa tam natriasalo, no bolo to take "steklive" ako porno s Helenou Ruzickovou a Karlom Gottom, akoze mega sprostost, highlightom boli iba "specialne efekty", akoze dvakrat tam nieco vybuchlo a "potopili" jednu piratsku lod a potom chlapik ktory skocil hlavicku do vody z 20 metrov. NO NEKUP TO !!!! :-) Preklinali sme svoj zivot, ze sme kvoli tomuto 10 minut bezali.

Po tomto umeleckom zazitku ideme do downtownu, presnejsie povedane na Fremont Street, ktora je nielko mil od Stripu a ktora by mala byt historickym centrom Las Vegas, skor ako megalomanske kasiono/hotely typu Bellagio a Mirage urobili centrom The Strip.

Fremont Street je premostena ulica a ten 200 metrov dlhy strop je poktyty televiznou obrazovkou. Ano citate spravne, nad hlavami vam v dlzke celej ulice bezi najvacsia televizia na svete. Kazdu hodinu tam pustaju asi 10 minutove mechceche (my sme videli nejaky mix pesniciek Queenu, doplneny kuskami klipov a vselijakych surrealistickych a podivne namiesanych obrazov). Pod touto "strechou" je ulica plna old-school kasin s asi najvacsou koncentraciou neonovych a ziarovkovych svetiel na svete. Opat Las Vegas v plnej krase. Na ulici boli rozni performeri, od ex-graffitakov ktori sa teraz zivia ako "sprejeri-umelci", trubkara, pianistu a inych typkov (vsetci z nich boli ale velmi dobri v tom co robili, Saddie tam cumel najama na graffitakov a ja na toho pianistu).











Rozhodli sme sa, ze stacilo mesta a ze sa vratime na matersku podu - do Hooters - kde aspon zuzitkujeme 100 dolarovy kupon na hracie automaty (ktory sme dostali od Hooters ako bonus k izbe). Kedze $100 kupon sa dal vyuzit iba na specialnych automatoch, ktore za jednu hru brali $2 a aby clovek vyhral nejaku financnu vyhru tak by musel trafit kombinaciu ktora sa vyskytuje s pravidelnostou z-mrtvych-vstania Jezisa Krista, tak do 10 minut sme "vybaveni". Kedze sme sa rozhodli, ze si uzijeme este aj normalnych jednorukych banditov, tak si sadame za jedno centove automaty (aj tak ja chudak uz na viac nemam) a asi hodinu sme tam tahali za paku a stlacali gombiky, obidvaja sme si uzili velke vyhry (najviac sme boli v pluse 1 a stvrt dolara) :) ale aj tak sa to ukazala ako nasa najlepsia investicia, lebo v Hooters nelenili, takze kazdych 5 minut sa dosla casnicka opytat, ze co checme pit (ano, aj v Hooters boli drinky pre gamblerov zadarmo) a tak som za $3 investovane do automatov dostal 3 tequilly sunrise a Saddie nejake piva, takze konecne isla nejaka hodnota smerom od kasina k nam a nie opacne :)



Ugamblovany k smrti sa ideme naposledy ulozit do hotelovej izby a ja celu noc tisko placem do vankusa nad premarnenim bohatstvom, myslim na to, ze budem musiet predat oblicku aby som tu mal za co tie dalsie 2 mesiace zit, oddavam sa smutku a samote zruinovaneho chudaka...

S: Matematik vo mne sa smeje ale gambler v Elvisovi place.. Ze aky svet to zijeme?

Denny naklad:

Elvis: Poslednych $10 dolarov odovzdanych kasinu

Uz znovu 2 kluce od auta

Odchod zo Sin City, utekame smerom do puste

Rano sme si zbalili nase haraburdy a chystame sa vyrazit.

Ja, ako spravny gambler-zavislak, som si este pri odchode stavil $10 na cervenu, pretoze som citil, za stastie je na moje strane. (To stasticko .. to je to co chalaniskovi chyba.. teda okrem zdraveho rozumu..) HOVNO BOLO NA MOJEJ STRANE, zase som prehral. Z mojich poslednych 8 stavok na farbu som ani raz netrafil, napisem staznost Pascalovi, ze ta jeho teoria pravdepodonosti stoji za velke hovno !

Poslednych 24 hodin sa mi veru nedarilo. Akoby povedali bratia Cesti "jenom to stesticko nam chybelo" alebo ako by povedal Jozko Golonka "viac srdiecka do toho bolo treba dat". Tak ja teda neviem ci to bolo stestickom alebo srdieckom (tym, ze mam vypatlany mozog to predsa urcite byt nemoze!) :-) ale z Las Vegas odchadzam osklbany jak slepcia - co je ale vlastne velmi dobre, pretoze takto mam ten najskutocnejsi Las Vegasky zazitok, mozem povedat, ze som ZAZIL Las Vegas - ale kazdopadne, cakaju ma tyzdne o suchych rozkoch a vode...









Pri odchode z tohto sialeneho kolotoca vybodavaneho na ludskej vasni, tuzbe po pochybnej slobode a tuzby po stasti sa este zastavujeme pri "Welcome to fabulous Las Vegas" signe a padame smer Udolie Smrti. Presli sme az niekam blizko Californsko-Nevadskej hranici, tam sme to zapichli v nasom oblubenom Motel 6 a vecer sme nasli skvely bar. Takychto barov sme bohuzial videli zatial velmi malo, je to v USA asi vymierajuci druh, ale toto bol presne taky bar aky si vsetci predstavujeme pod riadnou dierou na zapade USA. 1 bar do tvaru U (kazda usecka mala tak 5 metrov), vsetci miestny tam sedia dokola, prvy krat vidime v USA aj miestnych notorikov (taki ti slovenski notorici, co niekde na Dobrej Vode, na Orave, alebo v Pupe na Popradskej stanici sedia sami s pri prazdom pohari od piva alebo rumu tu skoro vobec nie su), davame si 2 piva a koncime.

Inac aby bolo jasne, na kazdom mieste sa snazime si davat nejake miestne pivo. Co sa tyka piva, tak USA je zatial prijemne prekvapenie.

Ak bola vasa predstava o americkom pive postavena na Bud / Bud Light, Miller Lite a Coors Light, tak verte tomu, ze ste mimo. Tato trojica piv si sice na americkom trhu jasne najpredavanejsie a maju ich v kazdom bare, ale zaroven tato vykastrovana pseudo-pivova brecka ktoru ponuka Bud, Coors a Miller fakt nie je reprezentativna ukazka americkeho pivovarskeho priemyslu. "Miestne piva" - niektore su vyslovene iba to co tu volaju "microbreweries", cize ich kupite iba v meste kde sa varia a mozno 10 mil od neho, niektore sa v skutocnosti predavaju aj v niekolkych statoch pripadne s trochou snahy aj po celom USA - su nahodou chutovo velmi zaujimave. Akoze nie je to nase pivo, chutia inak, ale rozhodne to nie su tie svetlo-zelene vodove zbrndy ako Bud, Miller a Coors. Rozsah roznych chuti je viac ako uctihodny, varia vsetky mozne druhy piva, rozmanitost sa da porovnat jedine s belgickymi pivami a mnoho z nich vobec nie su zle. Mali sme uz urcite vyse 50 roznych znaciek piva a medzi nimi boli piva sladke, horke (dokonca horkejsie ako nase), cervene, zlatisne, skoro biele, kvasinkove, psenicne, jahodove (ANO AJ JAHODOVE - a to bola akoze najvacsia odpornost vsetkych cias), pili me pivo s limetou a solou, s pomarancom, citronom. Jednym slovom, tento vylet je zaroven velkym pivno-poznavacim zajazdom po USA a ak niekto budete v USA, tak ak budete mat moznost, tak urcite vyskusajte nejake lokalne piva, mozno to nebude dozivotna laska ako s Pilsner Urquell, ale moze to byt zaujivavy romanik, taky vzrusujuci one-night-stand.

Inac co na tyka nazvov piva, tak suverenne najoriginalnejsie nazvy su v Utahu. Ponukame nielko nazvov (u niektorych uvadzam aj reklamne motto):

Polygamy Porter (Na etikete je taky pseudo-barokovy obraz idilickeho mladika so 6 zenami a nadpisy: Why have just one ? Bring some home for wives !)

Evolution Ale (Charles Darwin approved. It took 8 days to create this beer).

Zion Virgin, Zion Canyon, Zion Bitterlife

Full Suspension (ano, tipujete spravne, na obale je proste bicykel s plnym odpruzenim - no predaval by niekto na slovensku pivo s takymto motivom ?)

Chasing Tail (na obale je pes !!!!!!!!!!!!!!, este "lepsie" ako odpruzeny bicykel)

PS: Okrem toho ze som vo Vegas prehral aj straru belu, som predsa len aj nieco "ziskal" - objavil som svoj strateny kluc od auta, takze opat mame 2 kluce.

Denny naklad:

Sme v Californii !!!!!!!!!!!!!!!!!!! Dokazali sme to !

50'C

CALIFORNIA !!!! Death Valley

Sme nesmrtelni. Zijeme a to sme pri tom v Udoli Smrti.

Rano sme prekrocili Californsku hranicu (ale ti imbecili ani nemaju znacku, ze "Welcome to California", jedine podla coho sa to da zistit bolo to, ze na druhej strane cesty bolo "Welcom to Nevada") a sme v zemi zaslubenej.



Saddiemu z tepla asi drblo v lebeni (http://www.vimeo.com/videos/search:saddie%20baphomet)





Teda, tato zem zaslubena je solidne peklo, lebo to prve cim nas California vita je Deatch Valley, -86m pod urovnou mora, jedno z najteplejsich a najsuchsich miest na planete (a najnizsie polozene miesto na zapadnej pologuli). Rano, kym bolo iba prijemnyc 35'C sme si dali pol hodinovu vychadzku po piesocnych dunach a potom, ked bolo nie-uz-tak-prijemnych 50'C tak na odporucanie rangerov vynechavame akekolvek tury a venujeme sa americkemu turizmu - v klimatizovanom aute sa odvezieme na nejaky vyhliadkovy bod, tam vylezeme z auto, doplazime sa pesi maximalne 5 minut od auta, omrkneme a prchame spat do auta, ktore je samozrejme za tych 5 minut vyhriate na 100'C.





tak hlboko a tak teplo





tam kde Saddie ukazuje je tabulka na tych skalach vzadu co ukazuje morsku vysku



Saddie sa vytesoval najma na "Zabriskie Point", pretoze okrem toho, ze tam bol fenomenalny vyhlad sa tam natacal (a aj sa tak volal) nejaky Antonioniho film. Nepoznam, nevidel som, ale zevraj tam na tomto mieste pobehuju nejaky nahaci, tak si to mozno pozriem :)









sade sama sol





Elvis skusa slanost a kvalitu



Solne plochy (trochu som tu pooblizoval zem), najnizsie miesto USA, Devil's Golf Course. Pri kratkych odchodoch z auta sa vobec nepotime, lebo vzduch je tu taky suchy, ze pot sa okamzite vyparuje skor ako by mohol pokryt pokozku.

Gabe v Udol iSmrti...



Mohave



Kedze pusti nikdy nie je dost, vyrazame do Mohavskej puste, prechadzame cez skvele scenerie okraslene zapadajucim slnkom a zapichneme to pri Kelso Sand Dunes. Akoze Mohavska pust je uplna rit vsetkych riti, najvacsia diera a my ideme spat rovno v jej strede a cuduj sa svetu, je tu telefonny signal. Sice na juhozapade nebol signal ani v mestach a v Texase este mobil asi ani neobjavili, ale v Californii je signal aj v strede puste. Hmm, Arnie sa tu o to stara...

Aby som to objasnil, Mohavska pust nie je pieskova pust (ziadna pust v USA nie je pieskova), takze napriec nou ide normalna okresna cesta a z nej sme zatocili po polnej ceste az k tym dunam, ktore su jedinym pieskovym miestom Mohavskej puste.

Mesiac svieti a nadherne to tu vsetko osvetluje, rozkaldam stan, davame nejake flaskove piva (vychladene na prijemnych 30'C, takze su naozaj osviezujuce) a vytesujeme sa zo samoty. Sme zvedavy kedy tu postavia New Las Vegas :-)

Denny naklad:

Najvyssia duna v Mohavskej pusti

Vsade sami Fini !

Vsade sami marinaci !

Mojave Desert / Joshua Tree

Asi o 7:00 (och, ako strasne som sa musel premahat aby som vstal) kym este nie je vonku peklo pekluce sa vydavame na 2 hodinovu turu na najvyssiu dunu. Srandovna aj ked hodne vycerpavajuca tura (stupanie po piesku da vcelku zabrat).









Ked sme konecne vystupili na najvyssiu dunu, tak nas tam cakalo prekvapenie: Asi 500 okridlenych mravcov (ci ki das to bol) z toho 250 samiciek a 250 samcekov a vsetci sa oddavali divokemu neviazenemu gruppen-sexu. To nech mi niekto vysvetli, preco si chodia mravce zasulozit zrovna na najvyssiu dunu v Mohavskej pusti. Nikde inde (ani po ceste sme ich nevideli) a tu hore je to jedna velka uchylna sexualna scena hodna Piera Paola Passolinho. OK, vsak nech si uzivaju, for me no problem, ale ked tie mravce uvideli nase klobuky (resp. Saddieho klobuk a moju siltovku) tak sa zrazu rozhodli, ze TO je to prave orechove a ochvilu na mne a Saddiem sulozi 500 mravcov.



Now we feel fucked ! :-)

Ta California je fakt divne miesto, sex vsade. Za toto sme si veru nepriplatili, aby si z nas mravce na pusti robili hodinovy motel.

S: male Mravceky luuubi boh oc su len zvieratkaaa, a kedze male mravceky luuubi boh tak lubi tiez aj mna.. On luuuubi ma On luuubima On velmi luuubi ma.. Aj mravceky sa luuubia moc:-)

Cestu dole volime po najstrmsom mieste duny (hore sme isli tak bokom, lebo vyslapat pieskovu dunu v uhle 45 stupnov by bolo nemozne). Na tento ucel sme si zobrali plastove sacky, ze sa dolu zvezieme ako na na snehu, ale bohuzial, sacok nie je na piesok to prave, takze ziadne sankovanie sa nekona, len sa tak suchceme po riti dolu, s tym, ze sa musime posuvat nohami (asi ako keby sme isli na saniach po rovine). Kazdopadne je to ale velka sranda, lebo ten piesok ktory davame do pohyby a ktory sa ruti po dune dolu vydava velmi srandovy zvuk (nieco medzi hromom, startujucim lietadlom a prdom).

Do tretice pust - Joshua Tree National Park.

Ubytovali sme sa Moteli 6 aj s bazenom (aaaaa, California..) v mestecku Twenty Nine Palms, ktore stoji hned vedla najvacsej marinackej zakladne na svete - Twenty Nine Palms US Marine Corps Base - a ako sme sa neskor dozvedeli, cele toto mestecko existuje iba vdaka tomu, ze je tu vyse 20 000 marinakov, ktori sa potrebuju niekde strihat, tetovat a chlastat. (a zeny zabudol Elvis pripomenut.. zenske su tu koli nim..)

Ked sa vonku opat ochladilo na prijemnych 35'C tak vyrazame do parku, je to asi 45 minut cesty dost hore kopcom. Podla ocakavani, vsade je to samy Joshua Tree, po latinsky Yucca, takze vsade je tu samy Jukka a my sa citime ako vo Finsku (tymto pozdravujem mojho spoluziaka Jukku z cias ked som Erazmoval v Lisabone a ktory sa 4 mesiace povedal asi 20 viet, z coho 16 bolo "one more beer, please").

Joshua Tree je znamy ako skvele miesto na bouldering, cize stveranie po mensich sutroch, ktore sa robi bez lana, do vysky max 3 metre a je skor o technike lezenia ako o nejakych vyskovych vystupoch. Nachadzame zopar vhodnych kandidatov na lozenie, obuvame lezky a hrame sa na opice.







Je to tu inac velmi scenicke, vsade sami Jukka a porozhadzovane obrvoske hromady sutrov. Velmi zvlastne to posobi..









Vecer sa vraciame do mestecka, ideme rozno na veceru, vedla nas sedi taky parik mozno 21 rocnych, chalanisko vyzera taky normalny chalan, samozrejme, ze z neho vykluje marinak (fakt to nebola ziadna vazba, ani hlavu nemal vyholenu) a ochvilu sa dozvieme, ze uz bol chalan v Iraku a teraz coskoro ide do Afganistanu. Chalan fakt mohol byt tak o 5, 6 rokov mladsi ako my a uz ma za sebou Irak, ako sme sa dalej dozvedeli, jeho priatelka (ta ktora tam s nim bola) je tehotna, no proste sedime si tam my cestovalia a rozmyslame o tom, ze veci mozu v zivote vypalit vselijako.

Pred krcmou a pred motelom vidime particky jasnych "The Few, The Proud, The Marines", krky ziadne, vlasy ziadne, bicepsy jak nase stehna, vcelku unaveni z rannej tury a vecerneho lezenia padame spat.

Denny naklad:

odometer 8 200 mil, 13 200km:

Dosiahli sme Tichy Ocean.

San Diego

Najkratsia cestna vzdialenost z NY do San Diega je cca. 2 800 mil, cize asi 4 500km. My sme to zvladli za 13 200km. Hmmm, tusim sme si urobili zopar "zachadzok".

Kazdopadne, nasa expedicia slavnostne dosiahla Tichy Ocean. Tesime sa jak male deti z novej hracky, uplne ze sme vyteseni, ked prechadzame cez vrchol kopcov a pred nami sa otvori vyhlad na Pacifik.

Po ceste sme sa este stavili na obed v Palm Springs okolo ktoreho stoji najzaujimavejsia elektraren aku som kedy videl - desiatky kilometrov stvorcovych pokrytych tisickami veterenych mlynov. Je to tu nejake veterne pasmo a tak to chalani z Californie vyuzili vo velkom. Posobi to takmer apokalypticky, vsade kam sa pozriete nekonecne veterene mlyny. (S: Arnie nie je ako fico a co slubi aj dodrzi or he will terminate u.. takze california asi bude zelena ako al gore..)

Mala ukazka mlyncekov:



Preco sa to vola Palm Springs?



Pacifik sme dosiahli na jednom z predmesti San Diega - La Jolla. Saddie rychlo bezal do krcmy pozerat basket (dalsi zapas finalovej serie) ja som isiel pozriet prvy zapad slnka nad Pacifikom. Teda, ja osone som uz Pacifik videl - bol som na Havaji, takze som bol rovno v strede Pacifiku - ale z tejto strany som ho este nevidel. Sledoval som neuvzeritelne gycovy zapad slnka na ruzovej oblohe prerezanej siluetami paliem, oblohou si to sinu letky pelikanov (alebo kormoranov?) ktori su na nerozoznanie od pterodaktylov (tych som uz videl v zivote plno, takze viem ako vyzeraju :) ) skoro som sa rozplakal, to vam hovorim.

Ked L.A. nejakou nahodou vyhralo (v serii prehravali 3:1, teraz je to 3:2) tak sme isli ocean mrknut este aj so Saddiem, aj ked uz bola samozrejme tma a potom sme vyrazili smer centrum San Diego do hotela (bohuzila, ziadne ine ubytko nebolo k zohnaniu, takze sme skoncili v hoteli z tazkych $100 na noc (s laskou spominame na Hooters, kde sme byvali za $35). Vecer sme dali miestne barovo-restauracne centrum Gaslamp District - velmi prijemne.

Niet pochyb o tom, ze sme v Californii: Vsade same pipky s umelymi kozami. Tucna zenska ani jedna, vsade same dokonale tela (ked sa nezadarilo prirode, tak nejaky plasticky chirurg v Californii vzdy rad dokonci dielo), minisukne, blondinky ala Paris Hilton (urcite vsetko studentky kvantovej fyziky (S: ten povrchny Elvis.. to si tieto krasavice urcite nezasluzia aby sme ich takto povrchne hodnotili ne?)), fesaci v oblekoch, nahodene postarsie damy. Spomienka na Queens a Margie v teplakoch nam pride komicka, sotva by ste hladali medzi tymuto dvoma miestami nieco podobne okrem jazyka.

Denny naklad:

Plaz, slnko, ocean a tak..

San Diego

Ocean vola a my vyrazame do jednoho z primorskych (alebo mam povedat pri-oceanskych?) mesteciek ktore spadaju pod San Diego (cele je to tu zrastene to aglomeracie ktorej hranice sa nedaju urcit) - do Pacific Beach.

Nebude to Pamela alebo Erika ?



Dlha pieskova plaz, vezicky pre plavcikov (Mitcha sme zatial nevideli), dlhe molo, opalujuce sa blondinky s umelym vsetkym - California ako ma byt. Akoze plaz nie je nejaka krasna, je aj dost zaprasene riasami, ale vo vode je tu kopec surferov a tak sa oddavame pozorovaniu surfovania v Californii.

Kedze plan je nielen na surferov cumiet, ale aj sa medzi nich zaradit, tak sa vydavame do surf obchodov aby sme si zadovazili fosne. Saddieho predpoklad, ze nikde na svete (mozno s vynimkou Australie) to nemoze byt lacnejsie a ze tu budu surfy fakt lacne sa neukazal ako uplne spravny: nove long boardy (nieco pre mna) sa pohybuju v cenach od $850 dolarov vyssie, shortboardy (nieco pre Saddieho) sa pohybuju v cenovej relacii $500 vyssie. Presli sme viacero obchodov a zacina byt jasne, ze z oazy lacnych surfov nic moc nebude, ale dufame v zazrak.. (S: pre upresnenie.. longboardy tu dostat aj za 700 ale co je podstatne ono to tu je v prepocte na eurosky lacnejsie ako v europe ako v anglicku ci francuzku o tom prr.. ale cakal som nejaky podstatnejsi cenovy rozdiel k dobru ako sto dolcof alebo co.. anyway fosnu si tu kupim lebo velky Saddie luuubi fosnicky hoc su len drahe a kedzde ich luuubi moc aj si nejaku zadovazi..)

Pri obhliadke obchodov sme zistili, ze do mody prisli karovane plavky. Takze drahi priatelia v Europe, ak chcete predbehnut dobu, tak si rychlo zadovazte karovane plavky, pretoze za niekolko tyzdnov aj mesiacov to urcite pride z USA aj do Europy.

Cestou na plaz sme isli okolo autoservisu pre Ford a kedze chudak Gabe si uz po 13 200km ziada prehliadku (cavity search, deep & hard) tak sme rozhodnuti ho tu zajtra priniest. Dohodneme sa s mexicanom (citaj mehikanom) Juliom (citaj Hulio), ze zajtra rano sme tu jak na koni.

Poslusne hlasim, ze za cely den sme neurobili nic zasluzne, len sme sa flakali po plazi a plazovych obchodoch a vecer sa opat umiestnili do Gaslamp Districtu.

Denny naklad:

Let's go surfin now, everybody's learning how, come on and safari with me (surfin safari, yeah surfin safari, ) - Beach Boys

San Diego

Ocean vola znova a tak vyrazame do dalsieho z primorskym (alebo mam povedat pri-oceanskych?) mesteciek ktore spadaju pod San Diego - do Ocean Beach, s tym, ze sa najrpv staviame v tom Ford autoservise.

Gabea sme odovdzali do ruk skusenych a spolahlivych mexickych automechanikov a hodinu a pol cakame na vysledok operacie. Zadanie doktorom je: vymenit olej a preverit vseobecny stav. Doktori su vcelku lacni, pytaju za vsetko spolu iba $45, co je (ako tvrdi Saddie) za vymenu oleja a nastavenie malickosti a preverenia brzdovych kotucof a podobne hodne v pohode (S: asi sem budem vozit aj moje auto na udrzbu:-)).

Po hodine a niecom ma Gabe nove tekutiny (pradie ako maciatko) a skontrolovane vnutornosti. Podla spolahlivych mexickych automechanikov, je Gabe v neposkvrnenom stave, brzdy brzdia, stierace stieraju, trubka trubi.. Jedinym nalezom je nasa prasklina na prednom skle (ktora zacala svoje zhubne posobenie niekde v New Orleans a odvtedu sa rozrastla na dorbych 30cm, ale za posledne 3 tyzdne uz nenarastla ani o milimeter tak dufame, ze jej expanzia bola raz a navzdy ukoncena (S: ta nasa prasklina je vlastne modelom vesmiru rozpinajuceho seba sa a kedze ukoncila svoje rozpinanie tak sme vlastne dokazali ze vesmir sa zacne asi zmrstovat.. toto nie je len tak nejaky vylet pani a damy tuto sa vedecky pracuje totiz..) a tak sa dozvedame, ze vymena predneho skla nas vyjde priblizne na $500 ale ze nech si to nechame vymenit az na konci cesty, ze zatial do nie je take zle aby sa to muselo menit hned teraz a ked nam do okna vleti dalsi suter tak by sme to potom museli menit znova - takze mexicki majstri potvrdili nas zamer a padame smer plaz.

Hned pri vstupe do Ocean Beach vidime dasli surf shop a zda sa, ze tam maju aj second-hand surfy (ja som uz pochopil, ze inak to nepojde, lebo $850 za surf veru nedam) a k mojej velkej radosti tam maju second hand surf za $99. Je to taky surf pre zaciatocnikov (vsak presne to som), presne taky aky poziciavaju v pozicovniach, ma penovy vrch, vyzera nie prilis sexy ale za $99 je to skvely deal. Kocka predavacka povodne spekulovala, ze by som si mal kupit mozno vacsi surf (ako politicky zhodnotila moj pivny mozol: "You're kind of big" :-) ) takze mi odporuca jeden taky tanker, ale nakoniec som sa rozhodol, ze budem sekac a kupim si ten mensi (tj ma asi 2,5m aby bolo jasne ze co znamena "mensi") lebo aj tak je lacnejsi. A MAM SURF ! Saddie ma zatial velky prd, zacina riesit dilemu ci si bude moct dovolit kupit novy surf alebo bude tiez odkazany na second hand. Narozdiel odo mna Saddie si chce surf doviezt domov na Slovensko, takze pre neho ma rozhodne vacsi zmysel investovat viac a do niecoho lepsieho ako pre mna. (Pozn. redakcie: pre tych neznalych temy, Saddie uz surfovat ako tak vie, dokonca jeden surf mu uz v obyvacke na Smolenickej aj visi.. (S: Elvis rad zvelicuje.. nemyslim ze to viem a dokonca ani nemyslim ze to ako tak viem.. pravda je ze surfovanie ma velmi bavi lebo male surfiky luby Velky Saddie hoc su drahe on luubi id on luubi ich on luuuubi ich velmi moc moc .. a btw toto bude fosnicka cislo 4 a nie 2.. ale to je ina a nie moc nice story takze to na inokedy..) )

Coskoro sme na plazi a ja beriem svoj novy modry surf so sebou. Voda je tu v Californii dost studena (teda cakal som, ze bude fakt teplejsia, do toho sa v plavkach vliezt neda) a tak obliekam neopren, dostavam instrukcie od Majstra Saddieho a vyrazam do vln, zatial co on po chvile vyraza opat browsovat surf shopy.

Prve dve hodiny si tu uzivam asi ako v pracke - furt sa tocim vo vlnach, na dosku som sa samozrejme ani nepostavil, nie to ze by som na nej snad vydrzal co i len stotinu sekundy. Po tom co ma zomlela asi tisica vlna (inac chodenie so surfom proti vlnam, aby sa clovek dostal do vody kde sa da surfovat je teda riadna makacka deti) sa dostavam do stadiu, ze sa mi podarilo par krat vyskocit na dosku ale s tym, ze som rovno kydol do vody, lebo som neudrzal rovnovahu ani 1 sekundu.

O mnoho vln a neuspesnych pokusov neskor:

A JE TO TADY ! PRVY USPECH. Podarilo sa mi postavit sa na surf, udrzat sa na nom asi 5 sekund a zviest sa vlne. Pani a dami, je to FANSTASTICKE ! Ten pocit vozenia sa na vlne je proste bozsky. Som nateseny ako male dieta, s mojim modrym surfom som hodne spokojny, (sme kamoskovia na zivot a na smrt.. velmi sa luuubime.. luubime.. hoc sme len biely a modry..) ak sa mi uz prvy den podarilo sa aspon raz odviezt, tak je jasne, ze bude v mojich silach si aspon ako tak zasurfovat a som rad, ze som nekupil to vacsie hebedo, (S: po surfersky mega-vorvan) ktore by sa ani nezmestilo do auta.

Uspech s vozenim sa na vlne sa mi podarilo zopakovat este raz, potom sa vratil Saddie a vyrazame spat do mesta.

Saddie sa ustajnuje v Irish Pube kde ide pozerat dalsi zapas NBA finalovej serie. Ja za nim prichadzam neskor a stav L.A. Lakers je kriticky. Chalani v zltofialovom prehravaju o 20 bodov este pred polcasom, vyzera to s nimi uz chabo, ked to dnes prehraju tak je finito. Saddieho napad ist pozerat basket L.A. - Boston zrovna do Irish Pubu sa neukazal byt velmi vhodny pre fanusika L.A., lebo samozrejme, ze krcma bola plna Irov a teda fanusikov Celtics.

No, L.A. dostalo strasny vyprask (prehrali o 39 bodov), Saddie upada do hlbokej depresie, sezona skoncila, oslavavuju zeleni.

Saddieho smutok ideme uz tradicne zapit do okoliteho Gaslamp Districtu (som zabudol spomenut, ze v tom hotely sme boli len jeden den a potom sme sa presunuli do centra).

Denny naklad:

Arriva arriva, ajajajajaaaaj, MEHIKO !!!

Mexico

Nadisiel cas. Mexico.

Nase povodne plany o tom, ze do Mexika vyrazime na niekolko dni a obzrieme si Baja California sme zmenili na zaklade toho, ze a) by to chcelo nejake vybavovacky (v Mexiku tiez treba mat zakonne poistenie zodpovednosti, takze by sme to museli nejako vyskumat) b) sme z rozpravania inych pochopili, ze auto s newyorkskou poznavacou znackou a nasim designom a Skully by bolo pre mexickych policajtov pokladnickou na kolesach c) nemame zas az tolko casu nazvys, takze radsej si odpustime zopar dni v Mexiku a radsej pozrieme viac veci tu v USA d) od ludi z Californie sme sa dozvedeli, ze sever Baja Californie nema moc co ponuknut (juh je pekelne daleko, aby sme dosli az na juh by sme potrebovali dost vela dni), ze je to cele zastavane a nie su tam ziadne panenske plaze kvoli ktorym by sa tam oplatilo ist.

Na zaklade tohto sme teda upustili od napadu byt v Mexiku viac dni a ideme iba do Tijuany, hned tuto za hranicou.

O 12:00 vyraza z hostela organizova grupa vyletnikov to Tijuany aj s nejakym sprievodcom (Fred, taky dedo v havajskej koseli) ktory v Tijuane 6 rokov zil. Kedze vsetci nas opat strasia aka je Tijuana nebezpecna a aj tak nevieme ako sa tam dostat (autom tam nepojdeme, lebo za prve by sme potrebovali tu poistku, za druhe nam vsetci Californacania povedali, ze auto zaparkovane v Tijuane je auto navzdy stratene) a tak sa pridavame k nim.

Tijuana sa ukazala nie az tak blizko, isli sme takou elektrickou asi 45 minut a vystupili pred hranicnym priechodom. HRANICNYM PRIECHODOM s velkym H a P.

Fred tvrdi, ze ide o najvacsi hranicny priechod na svete, pre auta je tu 24 pruhov. Smerom do Mexika cakaju asi 3 auta, smerom do USA caka asi 3000 aut, zapcha jak svina. Je jasne ktorym smerom to tu prudi :-)



Nasa posledna sanca rozmysliet si to:



Prechod do Mexika je skvely zazitok. Cakali ste, ze ak pojdete z USA do Mexika tak bude nejaka kontrola ? Ze vam prezru batozinu, ze co z USA vyvazate ? Ze vam pozru pas, ci ste vobec v USA boli legalne ? Ci skontroluju vase meno na zozname hladanych osob ci nahodou nie ste masovy vrah, ktory uteka z USA do Mexika ako v gycovom romane ? Tak cakajte dalej. Medzi USA a Mexikom je TURNIKET. Uplne vazne ludia, je to jeden blby turniket, cez ktory prejdete, nikto nic nekontroluje a zrazu ste v Mexiku. To, ze zlocinci z USA utekaju do Mexika nie je ziadne filmove klise, to je urcite tak, pretoze pri vstupe do Mexika nikoho nic nezaujima, hlavne ze si tu a nejake dolace z teba potecu.

Prechadzame Tijuanou aj s organizovanou grupou (ukazuje sa to ako velmi nestastny napad, lebo z tych 12 ludi sa niektori vybrani clenovia (najma dve Svedky oblecene ako keby isli na skusku do high-end porno filmu a nie do Mexika) sa zastavuju pri kazdej kravine a kupuju vsetky mozne cetky (este horsie ako ja, a to uz je to povedat :) (S: ejha aka seba kritika.. ale musim povedat ze svedky su fakt horsie ako Elvis aj ked Elvis vie slusne davat v suveniroch .. pani a damy on asi ich luuubi moc:-)) ).

Tijuana sa ukazuje by uplne o nicom, je to druhe El Paso - jedna obrovska Mileticka, kde predavaju neuveritelne blbosti. Nie je tu nic zaujimave, teda okrem jedla, lebo na obed sme mali take nachos, ktore vsetky predosle nachos co sme kedy jedli strcili do vrecka. Kazdy kto prichadza zo severu, je tu chodiaci zdroj penazi, kazdy obchodnik tu otravuje, vola kazdeho do svojho obchodu kde predava vsetky sprostosti ktore nikto nepotrebuje - hodne mi to pripomina Egypt. Akurat, ze Mexicaniu su o nieco menej doterni ako Egyptania, ale aj tak je to solidne peklo otravnosti. (S: ze su makksi ako Egypt?.. hmm tak to mi malo pomoze lebo mne sa zdaju byt neuveritelni pekelnici teda.. sak to je uplne na magoru jak som zrazu kazdeho frendo a jak to ze si nejdem pozret prave jeho obchod vole.. este ma podreze ze som neutratil dolac aj u neho.. pomeeee preeec!!! utekajme kym nas nezozeruuu!!! strach a hroza)

Saddie chce odtialto zmiznut co najskor, ja si ale chcem prejst trochu Tijuany aj bez tej uzasnej skupinky s ktorou sme sem dosli, tak sme sa od nich odpojili, presli sme si Avenida de Revolucion, nakupil som zopar "hodnotnych" suvenirov, dal si Coronu s tequillou. Inac vobec to tu neposobi tak pekelne jak vsetci vraveli, podla mna sa to nelisi od El Pasa, aj ked pravda je, ze mozno po zotmeni je to ine, ale presne podla mojho ocakavania, to americke strasenie ake peklo to tu je je podla mna uplne neadekvatne. To este chalani neboli vo Vranove Nad Toplou, to by neprve videli :-)

Inac obchodnym artiklom cislo jedna su v Tijuane lieky. Da sa tu totiz kupit vsetko a bez receptu a o dost lacnejsie ako v USA, takze asi je tu velky biznis, lebo lekarni je tu viac ako vsetkeho ineho dokopy, ale sme si uplne isti, ze vsetky tieto lieky su zarucene originalne a najvyssej kvality :) a ze z tunajsej viagry je naozaj ze zazitok:-)

Drogy a alkohol:





Samozrejme, ze navrat do USA uz nebol cez turniket. Pekne sme si vystali asi 15 minutovu radu kym si nas dali do poriadku. My sme so vstupom nemali ziadny problem - pozreli pas, pozreli viza a mohli sme ist ale dobri boli dvaja typci hned pred nami. Jeden sa pokusal do USA dostat s nejakym preukazom z kniznice a kreditnou kartou VISA, na co mu colnik povedal, ze "We don't accept VISA, we are government" :) Chudak chlapik asi pocul, ze na vstup do USA potrebuje viza a trochu si to pomylil s kreditnou kartou VISA :) No a druhy chlapik, cakajuci rovno pred nami sa namiesto do USA prepracoval do zeliezok. Ja som tuto show nejakym zazrakom zmeskal, lebo som sa bavil na chlapikovi s VISA kartou ale Saddie hovoril, ze chlapika skontrolovali, nasadili mu zeliezka a uz chalaniska niekam viedli. Takze hranica ako ma byt..

Smer USA:



Saddie vecer uz zostal na hosteli, ja som isiel opat mrknut nejake podniky, nasiel som dva podniky hned vedla hostelu so zivou hudbou, vcelku sa dala, tak som si trochu popocuval a vypil a nic zaujimave sa nestalo.

Denny naklad:

Prichadzame na PCH

2 surfy

PCH (Pacific Coastal Highway)

Po prijemnom oddychu v San Diegu vyrazame na sever. Po niekolkych milach sa zacina Pacific Cost Highway, t.j. Highway 1, alebo ako tu mieste familiarne oslovuju, proste "PCH". Po tejto ceste planujeme prejsti 1500mil az do Seattle. Hmm, to bude asi najdlhsi usek na jednej ceste aky sa nam v zivote podari.

Este pred odchodom sa ideme mrknut do miesteho muzea sucasneho umenia kde je vystava Maya Lin (to je ta co postavila Wall of D.C. o ktorom sme sa rozpisovali vo Washingtone a Saddieho must-see), takze po dlhej dobe trochu kulturneho obrodenia, potom kratka zastavka v Balboa Parku (nieco ako Central Park zapratany muzeami) a zbohom San Diego.



V jednom z primorskych mesteciek nachadzame OBROVSKY obchod so surfami a Saddie sa vydava na finalny lov (boj), kedze je jasne ze ziadny cenovy zazrak sa konat nebude a tu maju aspon obrovsky vyber. Po dokladnom studiu asi 20 surfov si nakoniec vybera svoju zbran, surf typu "fish", ktory je teda iny typ ako ten surf ktory ma doma a zaroven by mal mat pre neho dobre vlastnosti. Ja si kupujem "leash", cize take putko, ktorym sa surf priputa o nohu aby ho vlna neodniesla na breh ked vas to zomele (ten surf som kupil aj s leash, ale to bolo take stare, takze som si chcel kupit aj nove, ktore si potom zoberem domov ako suvenir (S: no comment)).





Obidvaja sme teda vybaveni a vyrazame na sever po HW1 (PCH)

Zaciname minat "bezstrarostne californske mestecka", cize primorske mestecka kde ziju vsetci zazobani. Vilky s vyhladom na more, autopark ako na anglickom kralovskom dvore, umelo "dokonale" tela.. Ideme cez Laguna Beach, kde sa plazi pri zapade slnka griluju nejaki teenageri - american dream comes true.



Jedine lacnejsie ubytko nachadzame v moteli kusok dalej od pobrezia, na veceru si davame 2 kila pukancov a tesime sa na zajtra na surfovanie.

Denny naklad:

Surf City USA

Jesus a Padre davaju.

Huntington Beach / Newport Beach

Dosli sme do Huntington Beach, co je Mekka surfovania v USA a preto ma prezyvku Surf City USA.



Saddie pred motelom navoskoval dosku a tak sme obaja pripraveni vydat sa do vln..

Ma to vsak jeden problem. Vlny su tu teda riadne velke. Ked sa lamu prvy krat tak su vysoke asi 2 metre a to je pre mna jasna samovrazda a pre Saddieho pokus o samovrazdu. Ked sa vlny lamu potom druhy krat, tak su sice nizsie ale furt maju obrovksu silu a lamu sa uz na relativne plytkom mieste, takze to tam cloveka riadne oplieska o dno.

Dalsi problem je, ze tato plaz nie je rozdelena na surfisticku a plavecku cast (tie predosle plaze boli), takze voda je plna ludi a jedine volne miesto na surfovanie je daleko od brehu kde su tie 2 metrove vlny.

Bojujem co sa da, vydavam sa proti vlnam zas a znova, a zas a znova ma to splachne skor ako si na dosku vobec lahnem. Je to uplny masaker vo vlnach. Raz prisla taka mega vlna ktoru sa mi sice podarilo prezit ale jej spatnu prud ma odniesol asi 10 metrov dalej od brehu a tam sa mi rovno nad hlavou zlomila jedna z tych paradnych velkych vln, takze som zazil pravu nefalsovanu pracku - vlna ma zmietla pod vodu a tocila ma vsetkymi smermi, takze som ani nemal sajnu ktorym smerom je hore, podrzala ma pod vodou tak 6 sekund, potom sa mi podarilo pichnut hlavu nad vodu, nadychnut sa a sup ma to opat pod vodu, tentokrat uz len na kratko a prezil som. Odteraz mam k vlnam fakt respekt ludia. Akoze toto bolo solidne peklo ked cloveka drzi vlna pod vodou a toci ho tam a nesie boh-vie-akym smerom. Akoze nebola to taka velka vlna aby ma utopila alebo drzala pod vodou 20 sekund to zas nie, ale na to aby mi dala riadnu lekciu rozhodne stacila. (S: na toto som vlastne cakal.. Elvis je hodne drzy ale ked ho ocean raz pekne uzemnil tak bude krotky jak baranok.. a to sceme lebo inac si daco uzenie nespratnik jeden.. takze uz som kludny a pani Strbakova mozte byt tiez..:-))

Ja som sa teda rozhodol ukoncit svoje trapenie a Saddie robi rovnake rozhodnutie. Musime najst plaz kde je menej ludi, aby sme mohli jazdit blizsie pri brehu kde su rozumnejsie vlny.

Vybrali sme sa na molo a dalsiu hodinu sme stravili pozorovanim surferov ktori to vedia. Pri mole boli najvacsie vlny, takze tam si to pravi surferi dost uzivali.









S: na mole bolo celkom fajn lebo podn nim ficala taka velmo pekna kocka s minimini plavkami a fakt ze davala.. Cokoladova mnamo.. Elvis ***** .. Co znamena ze jeho vobec nezaujala;-) inac sak vid foto.. Back to Elvis.





Aby ste mali predstavu, tak vsetky tieto plazove mestecka maju podobnu schemu - centrum zivota je pri mole (pier), ktore je vzdy riadne dlhe, zachadza do mora vyse 100 metrov. Najviac restik a obchodov je teda tam, kde zacina molo, to a potom sa rovna a siroka piesocna plaz rozprestiera ma kilometre oboma stranami.

Nasli sme si motel skoro na plazi (jediny volny a relativne lacny v sirokom okoli) v Newport Beach, co bolo asi 4 mile smerom spat na juh. Dosli sme tam, zlozili veci a vybrali sa na plaz, ktora sa zacinala asi 80 metrov od motela, ale kedze bola dost siroka, tak k moru to bolo takych 200 metrov. Motel bol inac uplne "super" - taka spravna osuntela diera, ziadny retazec, proste lokalna diera ako stvorena pre menej majetnych cestovatelov.

Na nasu velku radost bola plaz relativne prazda, s prijemnymi vlnami a vlastne aj velmi pekna - piesok lemovali "domceky" tych stastnych obyvatelov tejto planety, ktory nikdy ziadny problem mat nebudu. A palmy pani a damy.. Tu su vsade normalne krasne vysoke palmy..

Teenagerky pripravene "bojovat" zo zivotom uz nahodili pozu:



Prisiel cas pomenovat nasich dvoch novych clenov vypravy - nase surfy. Kedze Saddieho surf je ocividne "posvateny", lebo na spodnej strane sa nachadza mala krestanska rybicka, tak surf okamzite pomenoval menom Jesus. Ale pozor, nie DZIZUS, ale CHESUS. Pekne po mexicky, tak ako to tu ma byt.

Ked Saddie ma Chesusa, tak moj surf nemohol byt nic ine ako El Padre, s podtitulom Satanas.

Bol tak pomenovany na pocest hned viacerych veci - a) baseballovy klub v San Diegu sa volal San Diego Padres (aky genialny nazov teamu!!!) b) meno Satanas pochadzalo s nejakeho jehovistickeho letaciku ktory som splasil v Tijuane a v ktorom bolo po spanielsky obsazne vysvetlene, ze panom sveta nie je boh ale satan (co vysvetlovali tym, ze nikde v biblii sa nepise ze by bol boh panom sveta, ale ked satan pokusal Jezisa na hore tak mu ponukal cely svet a ked mu ho ponukal tak ho aj musi vlastnit a cele to bolo doplnene dalsimi myslienkami ohladom toho ako satan sposobuje vojny a ovlada nas a musime proti nemu bojovat a ja som bol vlastne prekvapeny ze ubohe zbytky mojej spanielciny stacili na to aby som to pochopil) c) vcera sme zhodou okolnosti na moteli pozerali Diablovho Advokata kde sa v legendarnej scene Keenu Reaves pyta Al Pacina ze kto je, Al Pacino hovori ze ma vela mien, Keenu hovori "Satan" a Al Pacino s usmevom - "Call me Dad"), takze vsetky tieto koncepty sa spojili v dokonalu harmoniu a moja doska dosla k menu El Padre Satanas, familiarne len Padre. (S: no ked toto nie su znamenia tak neviem.. co nam vlastne Daddy chce povedat?:-))

Saddie, ja, Jesus a Padre si to poriadne uzili, vlny boli prijatelne a tak si Saddie uspesne zasurfoval na svojej novej doske (vcelku mu to ide chalaniskovi, na to, ze na jeho doska fakt iba taka dosticka (najme v porovnani s tym mojim hebedom [hovorim o surfe!]) a mne sa zadarilo si opat normalne zasurfovat, cize sa odviezt na vlne.

Proste pecka, tak sme si tam surfovali zatial co zapadalo slnko a vytvorilo neuveritelne plazove scenerie zaliate oranzovym slnkom proti ktorym sa dvihali siluety veziciek pre plavcikov.

Jednu vec mozeme potvrdit - California vyzera naozaj tak ako ju pozname z filmov. Ten gyc vo filmoch nie je umely, to je skutocnost. Nevymysleli si to ti filmari betari jedni.. A sak preco aj nakoniec.. Kto by im uz uveril?

Zasneme nad zapadom slnka a unaveni ideme odlozit nasu nabozensku dvojku a vyrazame vecer do Huntington Beach.

Zapad slnka, neupraveny, nekorigovany, v povodnom zneni s titulkami:











Saddieho ocakavanie nejake surfovej kultury bohuzial nebolo naplnene, Huntington je dnes rovnaka snobarna ako vsetky ostatne plazove mestacke, plne drahych aut a silikonu. Holt, bohatstvo tejto lokality je take velke, ze to proste nemoze prezit ziadna ina subkultura, lebo drahe bary a podniky jednoduchu skupia vsetko.

Denny naklad:

Vlny, vlny, vlny

Newport Beach

Viete co sme dnes robili ?

SURFOVALI ?

A co este ?

NIC !

Aahhh, jaka paradicka. Rano sme sa vytrepali v naseho motela, presli 200 metov pesi k oceanu a surfovali.

S: musim tymto oficialne pochvalit nasho tulena ze mu to celkom ide na tom jeho vorvani.. (myslim tym samozrejme nasu dvojku Elvis rides Padre) .. Tesi ma ze sa bavi a nesedi znudeny na plazi kym sa ja snazim bojovat o holy zivot ale co ma tesi este viac je ze sa v jeho blizkosti nemusim bat zralokof.. if u know what i mean;-) a tymto zase pozdravujem pani Strbakovu:-)

Okolo obeda sme sa vratili na motel, potom na obed do centra Newportu (samozrejme, ze centrum znamena 3 ulice okolo mola) a dali mexicky obed. Casnicka (samozrejme ze umele kozy) sa nas opytala, ze odkial sme, my ze zo Slovenksa a ona ze "Oh really ? My boyfriend is from Slovakia". Vola sa Matus, takze asi bude fakt zo Slovenska, dokonca povedala, ze je z Bratislavy. Takze pani, nie je to nemozne. Nevieme ako sa to da, ale da so to. Mozte na narodit v Bratislave a skoncit v Californii pri plazi s kockou s pravymi umelymi kalifornskymi kozami. Bohuzial sa nam nepodarilo zistit co chlapik robi (ci ho zivy pornopriemysel, alebo sa tu Slovak moze uzivit aj s nohavicami hore), lebo pipenku uz koncila sichta, ale sme plny nadeje, ze zivot v Californii nemusi byt iba nemoznym snom.

Na podvecer sme opat vytiahli Jesusa a Padreho a opat sme brazdili vlny oceanu.

PRAZDINY LUDIA ! VSAK TOTO SU PRAAAAAAAAAZDNINY !!!

Elvis a Padre:



Dalsia davka Californskej idylky:







Vecer sme potom zbehli mkrnut hlavne stredisko svetoveho snobiznmu - Laguna Beach.

Kratke zhrnutie:

Porche, Porche, Mercedez, BWM, Ferrari, Porche, BMW, BMW, Corvette, Mercedes, Porche, Porche, Lamborghini, BNW

Pipka v minisukni a stekloch, dalsia, dalsia, dalsia a stovky dalsich

Typkovia v oblekoch a/alebo trendy obleceni.

Totalna snobarna, ideme do jedneho podniku na jeden drink a hura spat do naseho moteliku.

Denny naklad:

Santa Monica

Koniec Route 66

Neuspesna kratka spevacka kariera Elvisa

SUUUSHI (a Mushi)

L.A.

Rano sme vyrazili z nasho atmosferickeho motela a padime dalej po PCH.

Kusok za Huntington Beach miname znacku "L.A. County" a vchadzame teda do mesta anjelov. Samozrejme, ze ziadne mesto v europskom ponati to zatial nepripomina, prechadzame najprv kilometrami petrochemickych fabrik (v oceane je vidno niekolko ropnych vezi, takze chlapci tu tahaju cierne zlato - najvacsia pecka bolo, ze sme normalne videli domceky, ktore mali v zahrade taku tu malu ropnu vezu, to volame zivot: dom pri plazi v Californii a v zahrade ropa, co viac treba k zivotu?) a potom cez nekonecnu "dedinu". Na chvilu sme sa zastavili na Seal Beach, ktora je v porovnani s tymi predoslymi plazami o hodne ludovejsia: zrazu sami mexicania, dokonale tela nahradili obtlstnute tela, ale vlny ziadne, celkovo nic moc tak padame dalej na Santa Monicu, kde mame vybaveny hostel.

Hostel velmi prijemny, kusok od plaze. Mrkli sme world famous Santa Monica Pier (ano, spravne tusite, ze molo aj tu znaci centrum) plaz na ktorej je okrem piesku aj parkovisko 100x100m a miliarda ludi. Sceneria by bola velmi pekna, niekolko mil severne do mora padaju Santa Monica Mountains, takze vyhlad velmi pekny, ale je to uplne prebite masou ludi na plazach, parkoviskom a autostradou popri plazi a kolotocmi na Santa Monica Pier.



Dostavame sa na miesto kde konci Route 66, robime pamatnu fotku a vydavame sa do centra Santa Monicy. Sme dojati.



Vcelku prijemne, bezstarostne mestecko to je. Nevelka promenada, kopec restik a tak.

Konecne nadisiel Saddieho cas - sushi cas. Od kedy sme v Californii tak sme zacali vyhladavat sushi (este niekde v Texase ked slintal po sushi som mu slubil, ze v Californii s nim budem davat sushi, len nech s nim neotravuje niekde v Texase alebo Utahu, lebo tak to bude iba drahe a odporne), takze aj dnes davame na veceru sushi a ja sa nestazujem, je to vcelku dobre veru a aspon do svojho bachoru pustam nieco zdravsie.

Vecer sme zapichli v anglickej krcme, kde ale k dobremu pivu bolo zadarmo aj karaoke, takze nas obstastnili rozni miestni "umelci" z ktorych vynikal jeden dedo v tricku "I LOVE L.A." ktory prznil vsetky Saddieho oblubenosti a pritom hral na vzdusnej gitare jak dabel :) (S: usi mi vykrutilo az ma nespoznate.. ej ale by som mu krk radsej ja vykrutil..)

Po tretom pive ma Saddie nakecal, ze ja cas klesnut na uplne dno a zapojit sa do karaoke, lebo kde inde ma zmysel hulakat karaoke ak nie v L.A. meste kde kazdy talent caka na objavenie. Tak som teda suhlasil a spadol som do hlbin tragickej nekulturnosti a zabliakal nieco. Na Saddieho sklamenie to neboli ziadny Rolling Stones (Saddie sa tesil, ze si opat zakulaka v style teplej lokomotivy) ale zaspieval som ten song od Eagles ktory som spominal vo Wilsone, pretoze to je vlaste taka hymna na Route 66 a prislo mi, ze toto je ten spravny song na miesto kde Route 66 konci vstupom do Pacifiku a zaroven som si tuto pesnicku doma pustal kazdy den pred odchodom do USA. (S: ne ze by som musel Elvisa nejako moc spracovavat .. on vie kam patri a moralny suteren mu je ako gauc doma.. a ani huhuu nebolo:-(fnuk fnuk..)

Kupodivu nikto ma neoslovil s ponukou na nahranie albumu (a to som si myslel, ze to bude tutovka) :), potom to uz zavreli a zaradili sme teda spiatocku do hostela.

Denny naklad:

Stretavame Jamie Lee Curtis

Playboy Mansion

Beverly Hills 90210

Walk of Fame

L.A. - Beverly Hills a Hollywood

Den zaciname v Beverly Hills.

Vystupili sme z autobusu a prva vec co nas uputala bola pozicovna aut. Mohli ste si pozicat Ferrari, Rolls Royce, Porche, Bentley a ine ekonomicke zalezitosti. Nuz, vitajme v Beverly Hills.



Kusok od pozicovne (chceli sme si pozicat Lamborghini ale to nemali, tak sme im povedali, ze prdime na nich, ze o nejake priblble Ferrari alebo R&R nemame zaujem..) sme uvideli predajnu AT&T tak sme isli dobit kredit na telefony, kedze obidvaja sme mali kredit $0,0. (S: zase to zavadzanie verejnosti.. moj kredit bol 10 centof vole)

No a na semaforoch zrazu Saddie hovori: "Pozri kto stoji vedla teba. To je ta 'kocka' z najlepsieho striptizu vsetkych cias!". Mne to nejak nedoslo, vedla mna bola nejake postarsia dama padestiatnicka otocena ku mne chbtom takze som ju moc nevidel a az o chvilu mi doslo co Saddie hovori: Pred asi tyzdnom sme na moteli v TV pozerali kusok filnu True Lies, kde sa nachadza jedna genialna scena, ked Jamie Lee Curtis robi striptiz Arnoldovi Schwarzeneggerovi (S: our beloved mr. universe guvernator who will terminate you by will) a cela ta scena je bohovsky vtipna a zaroven fakt dobre urobena (kto videl vie o com hovorim, kto nevidel - treba vidiet!) a Saddie to vyhlasil za najlepsiu striptizovu scenu vsetkych cias (a osobne hovorim, ze sa s nim da suhlasit). Takze Saddie mi chcel nakecat, ze vedla nas stoji Jamie Lee Curtis, comu ja neverim, rychlo sa stavime o pivo a potom jej konecne vidim do tvare a zacinam tusit, ze som prehral pivo. Vyzera to uplne ako Jamie Lee Curtis, akurat, ze uz ma cez 50, sedive vlasy, uz to nie je to telo zo striptizovej sceny ale asi to bude fakt ona. (S: If it walks like a duck, if it quacks like a duck, i would call it a duck. quaaaquaaa.. pifko ide zase domof)

A kam asi tak ide ? Do AT&T. Saddie jej decentne otvoril dvere, ona podakovala a postavila sa do rady (cakali tam asi 3 ludia) a my do rady rovno za nu.

Cakali sme v rade v AT&T za Jamie Lee Curtis. Sme v Beverly Hills asi 5 miunt a hned mame ultimativny celebritny zazitok. Jamie celu dobu telefonovala, takze sa nevyskytla prilezitost na konverzaciu a nemohli sme jej povedat, ze sa nam fakt pacila ta striptizova scena kde nezne olizuje tyc :) a tak sme po slovensky rozoberali tuto haluznu situaciu a to, ze tato celebrita si normalne vyjde do obchodu kvoli mobilu, postavi sa do rady medzi ostatnych ludi a slusne tam caka na v rade. Nema ziadneho otroka ktory by to za nu vybavoval, ani sa nedozaduje okamziteho servisu. Posobila ako uplne normalna padesiatnicka. Bola to fakt haluz. To ze to bola skutocne Jamie Lee Curtis bolo potom jasne dokazane, ked sa jej zamestankyna AT&T pytala na meno a ona povedala "Jamie" a neskor, ked uz Jamie dosla na radu a isla riesit nejaky problem so svojim mobilom, to jedna zakaznicka nevyzdrzala a opytala sa jej ci je skutocne Jamie Lee Curtis, ona, ze ano, zakaznicka ze sa ju zboznuje ale tak neotravovala s ziadnym autogramom alebo fotkou, takze Jamie ze thanks.

Tak uz sme stretli celebritu. Uz sme nieco v zivote dokazali ;) kto je viac?



Potom nasledovala prehliadka viliek v Beverly Hills a ano, je to presne take ake si to predstavujete - jedno honosne (gycovejsie) sidlo na druhom. Nasavame snobizmus plnymi duskami.

Rodeo Drive a najdrahsie obchody na svete (opat sme si nic nekupili, lebo nemali znacky Abibas, ani Mike ani Hugo Miletic) a potom smer Hollywood. (S: absovovali sme aj Koolhaasovu Prada Epicenter LA co je jedna z mojich big time zalezitosti.. Butik Prady co navrhol 'boh' architektury:-) hold som brandista .. musim s tym zit.. masla konec..) (E: Aj tak viem, ze tam Saddieho vobec nezaujimala nejaka architektura, ale tie zlate lodicky po ktorych pocumoval)

Walk of Fame so vsetkymi fundamentalnymi menami, odtlacky ruk a noh pred China Theater, ale inac je ten Hollywood Boulevard vlastne dost nezaujimava ulica plna obchodov so suvenirmi (samozrejme, ze najviac si mozete kupit roznych Oscarov ako "Best Mom of the Year", "Best Boss of the Year" a pod.). (S: suveniry a Elvis.. co dodat? poviem len jedno.. SVEDKY!)

Je li libo Mickey Mousea, Chucka, alebo Guvernatora ? Secko mame !









The Best Architect Of The Year



Za $2 si kupujeme uzasnu vec - mapu na ktorej je vyznacene kde kto slavny byva a tak sa rozhodujeme oddat sa pravej Hollywoodskej zabave a vyraze na lov. (S: tak toto je ultimativny ulovok artefakt ktory stelesnuje ducha tohto miesta snad najviac.. donesieme uvidite)

V ulickach k domom celebrit akosi zabudli urobit chodniky, takze clovek moze ist bud po ceste (co je zakazane) alebo po travniku (co je asi zakazane tiez), tak menime trasu a vyrazame smer Playboy Mansion, co je samozrejme sidlo legendarneho Hugha Heffnera. Cakali sme samozrejme, ze vsade budu behat playmates so zajacimi uskami, ze Hugh nas osobne pozve dnu a ukaze nam legendarne "Grotto", ale zase nic. (S: uz sme mali aj vymyslene role a repliky jak sme opravari instalateri a prisli sme daco v Grotte doriesit a hlavne opravit a zapojit (sa) .. normalne som tomu zacal aj sam verit taki sme boli presvedcivi.. a potom to zlomene srdiecko a beznadej a smutok..aaachh) Aby bolo jasne, vila stoji na kopci a cesta okolo nej je obrastena takou nepreniknutelnou dzunglou, ze nie je nic vidno a tak sme cely radi, ze sme z Playboy Mansion videli jeden roh nejakej strechy, asi tak 1m stvorcovy. Prechadzame okolo domu Gena Hackmana, Salmy Hayek a pod. a vsade rovnaky vyhlad - dzungla ktora schovava cokolvek co je vnutri. Dobre sa na tejto prechadzke bavime, bola to fakt pecka, (jo Terenci tohle byl bajecnej napad) videli sme velke nic, ale to velke nic patrilo slavnym ludom a to je veru "hodnotny zazitok". Inac nachodili sme dnes dobrych 15km, vcelku slusny hike to bol :)



Presne toto sme (ne)videli:



Vecer davame jedno pivo na Sunset Boulevard, Saddie ide spat na hostel, ja som este isiel na chvilu mrknut co ponuka Sunset Boulevard (malo by to byt take centrum barov a restik) ale mozem povedat, ze Sunset ponuka najma upscale nightcluby, kde su na parkovisku zaparkovane same Porche a medaky a ak nemate saty Versace a oblek od Armaniho tak vas asi ani nepustia dnu.



Davam 2 piva v jedinom normalnejsom podniku v House of Blues (ziva hudba) a padam busom spat do Santa Monicy.

Denny naklad:

3 hodiny v autobuse po jednej jedinej ulici

Ziadna galeria

SUUSHI

L.A. Downtown

Ja som zostal rano na hoteli a napisal som asi 6 dni, Saddie vyrazil do L.A. Downtown.

Cesta zo Santa Monicy do L.A. Downtown trvala busom 1 hodiny a 40 minut a to pritom vobec nebola zapcha. Z toho 1:30 sa ide po jednej jedinej ulici - Santa Monica Boulevard. Po jednej priblblej ulici sa ide tak dlho ako z Blavy do Trencina. Toto je fakt peklo.

L.A. je nehorazne rozlahle, mne to pripomina vyhlad na Ciudad Juarez - vsade male domceky, vyskove budovy ziadne. Jedine vyskove budovy co som videl bolo zopar kuskov v Beverly Hill a potom v Downtowne, ale toto je proste iny vesmir v porovnani New Yorkom. Toto je proste jedna nekonecna dedina.

V centre je zopar kuskov zaujimavej architektury, ale teda podla mna je L.A. uplny shit. Saddiemu sa paci.

S: je zvlastne ako mozme mat na rovnaku vec tak odlisny nazor (asi ako vecer pri drsnackej debate:-)). Podla mna je LA uplne ze genialne.. Moc a moc sa mi paci.. Rano som si tu jazdu busom velmo uzival (presne tu na ktoru Elvis tak pekelne nadava:-)) podla mna je neobvykle az uzasne ze mozem ist busom po jednej ulici 2 hodiny cely cas v urbannom priestore ktory nie je preruseny nicim inym nemestskym.. ok berem ze cely cas to nie je rodeo drive ale je to vsehochut mestskeho prostredia od oceana a ludovej plaze jak ma byt cez santa monicu, beverly hills, hollywood, mexicanof az po financnicke kravatacke 'steel 'n' glass' centrum.. jedna ulica.. neuveritelne.. sofera tu asi lahko naucia tuto linku:-) nalozis mu ako robotovi ze stale po hlavnej a moze ficat.

Dalsie pozorovania: LA je obrovske rozlohou, poctom obyvatelov a hlavne zmesou selicoho co sa tu za tie roky co je california magnetom celeho sveta nazhromazdilo.. Amici a mexicania to hlavne to seci vieme ale k tomu japonci, armenci, philipinci, cernosi, iri, taliani, zidia and many many more. A po vzore NYC ma kazdy samozrejme svoju stvrt. a kedze Chinatown a Little Italy uz poznam z NYC tak som sa cely triasol vidiet origo stvrt co sa vola Little Tokyo. Japoncof (a hlavne japonky) Saddie luuubi moc on luubi ich:-) uzasne paradne nezvycajne to tam bolo.. jedno z naj naj sushi ake som kedy jedol som dal.. aj som vydiskutoval s majitelom sefkucharom co predo mnou na bare sermoval big time nozom ked mi to sushi vyrabal ze si ho smiem nafotit.. tak tak.. Galeria japonskeho moderneho umenia bola tiez uzasna.. vystava venovana modernemu umeniu a ikobana bola aj velmi poucna okrem toho ze teda davaju japoncikovia.. no comment o tom aky som sef a galeria moderneho umenia Geffen bola zavreta..



Nasledoval majster Gehry (Frank) co robi divoke veci ako v Bilbao Gugenheim Museum. V LA postavil koncertne saly pre vaznu hudbu Disney Music Hall. Je to zase raz sankopadny zazitok.. Hlavne pre ludi co sa s jeho rukopisom stretavaju prvy krat.. Divoke divoke, nerezom oblozene, blysti sa to ako vylestene gule:-) treba vidiet urcite.. hlavne inside je zazitok..







Hlavnu cast Muzea moderneho umenia, ktora sa nachadza v cente LA nedaleko Gehryho, navrhol slavny Arata Isozaki a preto som sa tam tesil rovnako na budovu ako aj na vnutro a vystavy.. Ano no comment na to ze bola zavreta.. A architektura je to tazka postmoderna japonskeho stylu co ma tiez moc nedostalo teda.. anyway som sa slusne presiel a hodne inych veci videl.. takze este raz LA HI5 !!!

E: Ideme mrknut Staples Center, kde hraje druhy najlepsi team NBA ;) ale ani sa neda dostat dnu, lebo aby nas vobec pustili dnu tak by sme museli mat listky, dokonca ani do obchodu sa nedalo dostat. Zvonka ale inac zaujimave. Saddie to moc nevymakol, vsetky galerie ktore chcel vidiet boli zavrete, takze kulturne vyzitie sa nekona. (S: curamedaniiiii.. inac Staples je velke velke teda.. ale led z vonka sme mali co docinenia takze sme leda tak mohli bronzovemu Ervinovi Magic Johnsonovi gule lestit:-).. Elvis prave spomina aj na ine jeho lesku chtive casti.. hmm ej veru ze mohli)

Downtown ocividne neponuka ziadnu vecernu zabavu, vyzera to byt take vykastrovane financne centrum a tak ideme spat. Dalsia hodina a pol v autobuse a sme spat v Santa Monica.

Vecer zopar piv zase v tej anglickej krcme (tentokrat bez karaoke), tazka diskusia o buducnosti ludstva, globalnom oteplovani a o tom ako ide vsetko do sraciek a tak.

Denny naklad:

architecture naklad

boardwalk jak z filmof

obed sushi all u can eat

L.A. Silver Lake - Venice Beach

Tak skusim pre zmenu dnes nieco napisat ja.. Lebo Elvis si celkom nadpisal do zasoby poslednych par dni:-) akoze respect vela popisal a uz aj hovoril ze sa po case zase citil trochu ako v robote za compom.. Ked pri tom stravil 6 hodin ci kolko.. A to je velmi nebezpecny precedens. ziadne take sa tu konat nebude. work is prohibited!!.. jedine ak v Napa Valley sa dame hireovat ako zberaci hrozna na den s nasimi bratmi mexikancami VIVA LA REVOLUCION!!!

No dobre ale ine som chcel.. Dnes..

Rano ako tradicne Elvis pospava takze ja vyrazam zase na objavy LA s tym ze okolo obeda sa mame stretnut back v Santa Monice. Z pokladnice poznacenych destinacii vyberam to co by mohlo jeho najmenej zaujimat (a mna asi najviac) a sice browsovanie po kopcoch nad LA a hladanie zaujimavych vil, teda z mojho pohladu zaujimavych:-) na plane je hlavne Neutra, Eames, Lautner a niekolko modernych.

Neutra Treetop House



Dion Neutra Office



Rozmyslam ci sa budem siahodlho rozpisovat o architekture.. Na to vlastne mal byt bulvar a sak ked prideme tak o tomto asi extra tym co ich to zaujima povypravam.. Je to na dlho a vobec.. Radsej take zaujimave postrehy pre sirsiu verejnost ze?.. Ano pre vas prizemnych co nicomu nerozumiete a historky s chlastom a zenskymi su pre vas to pre co toto vlastne citate:-) ANO LADO NEKUKAJ JAK POKAZENY TELEVIZOR, TEBA MYSLIM!! :-) just kidding..

Takze som sadol do Gabea a vydal sa v rannej spicke po freeway smerom do Silver Lake (co je taka, nie high end teraz ale kedysi, stvrt na sever od hollywoodu asi..) co sa ukazalo ako ten pravy orechovy napad a mal som moznost na vlastnej kozi si to skusit ake to je byvat v okoli LA a ist do prace a vobec.. a bol som viac nez prekvapeny ze na freeway to celkom slo a zo Santa Monici do downtown LA za 25 min sa dalo dostat.. Pre uplnost to je ta ista streka co sme davali busom do dvoch hodin:-) takze maju to tu celkom vyfachane amici..

No Silver Lake a okolie bolo velmi poucne.. Predstavte si Palisady a Slavin a podobne .. Nafuknite to asi 100 krat rozlohou a mate priblizne toto:-) velmi uzke ulice.. Auta parkuju do cesty, slepe ulice, velmi strme miestami (este ze nemaju zimu ako v BA boli by v prdeli aj s ich bourakmi), uzasna zelen, pekelna architektura strieda skvosty.. ziadne hviezdy a hviezdicky skor normalne az prachate ine obyvatelstvo.. tak v tom som asi 3-4 hodinky browsoval.. very nice..

btw aj som nasiel vela prazdnych pozemkov na predaj ak by mal niekto zaujem o slusnu klimu a vyhlad a prijemnych susedov s hummerom ci jaguarom..:-)

tolko stoji normalny pozemok na rodinny dom v 'radovej zastavbe' s vyhladom takymto na LA a Silver Lake.



Cestou spat som vymyslel ze si pojdem pozret este Mulholland Drive.. Ano nie je to Lynchov vymysel tato ulica naozaj existuje tu v LA a je dlha asi tak 30 km:-) tiahne sa po hrebeni kopcov severne od Beverly Hills az po ocean.. Tak to bol proste must.. ale inac celkom nice view a location.. ale nakoniec som pozrel asi len 2-3 kilometre a siel back za Elvisom. takze som videl len haciendu Keanu Reevesa (aka Johny Utah, aka Neo, aka Constantine..) a po Dirty Jacka som sa nedostal.. ten byva tiez tu ale asi o 10 km dalej:-)

tak takyto vyhlad maju ti zazobanci na MHDrive:-)



:-) ok takyto v skutocnosti.. V popredi je Hollywood Bowl, vlavo freeway do LA Downtown a vzadu Skyline LA Downtown.



ano ambri takto byva Neo (ten do zlta vedla toho ruzoveho).. Hmm nic moc teda ani pool som nevidel:-).. Ale v garazi ma big time cierneho Hummera ak ta to potesi..



Back to Santa Monica.. Davame s Elvisom obed v susiarni:-) a ideme do Venice Beach konecne pozret ci je Pamela vonku a slni svoje danosti. Hm ostavame celkom prekvapeni .. Teda nie ze by sa nam nepacilo ale inac to vyzera vo filmoch teda.. Venice Bach Boardwalk je riadne zosle miesto.. sade sami bezdaci a hippici:-) seci ponukaju selfmade poklady a citanie z ruky ci jednoducho chcu nejaky baksish.. a ani to nie je nejake nekonecne dlhe ako sme si predstavovali ze bude.. anyway Elvis je vo svojom zivle a suveniruje:-) .. jest kidding nakoniec si kupil tusim len 2 tricka:-) .. no sak prechadzka je to vyborna.. ocean po jednej strane a plaz a predieranie sa hufom korzujucich (E: na tom boardwalku vyzeralo, ako by niekto zobral poulicnu zberbu zo San Fransicsa, nalozil ju do nakladaku a vylozil na plazi pri L.A.).



a taketo je to tam kde Mitch pracuje.



Choose your weapon: Svata Trojica Chuck, Sly, Arnie



Cestou back davame low budget veceru, pifko a klasika proste..

Denny naklad:

Getty Center

Malibu

Santa Barbara

no Mitch, Hobbie, Pamela or whatsoever..

odometer cca 8500 miles

L.A. - Santa Barbara

Dnes je posledny den v priestore LA.

Rano kym Elvis este zasluzene odpociva (rozumej drichme jak poleno sunka leniva) idem pozret jednu zaujimavu architekturu co sa vola The Hive od Ben van Berkela.. Superstudio.. No je to len kusok asi 7 mil.. Nachadzam to a cumim.. Slusny kusok ale svetlo na rit takze foto tomu vobec nezodpovedaju.. na moje mile prekvapenie sa nakoniec z jednej stavby vykluje velmi slusna stvrt so samou modernou arch.. browsujem a vytesujem seba sa..:-)

The Hive.. Ben van Berkel.. Dava kamosko





okolite cuda..







Back to Santa Monica.. Elvis vyspinkany a najedeny ready to go..

Ideme do Getty Center. Je to centrum Gettyho nadacie (co je dost velky balik penazi zo zavete po ropnom magnatovi.. Dirty money..) kde je jedna z najvacsich galerii moderneho umenia v tejto krajine. Cely tento komplex navrhol Richard Meier ale co je zaujimave ze mu zakazali pouzit jeho bielu farbu takze je to celu v takej kremovo hnedo bielej.. hodne netypicke pre neho.. ok just a funny insider joke. ale na druhej strane s nimi pekne vytrtal lebo na fasady orientovane smerom do vnutra komplexu tu svoju bielu dal.. takze dodrzal podmienky stanovene nadaciou a sice ze vonkajsi vyzor od vsadial z okolia nie je sterilne biely.. haha.. vychcanec jeden.. ok.. architektura je to cista meierovcina ako sa na neho patri.. z dnesneho pohladu je to uz hodne stare aj ked vlastne to otvorili len pred 11 rokmi tusim.. ale navrh je viac ako 20 rocny .. takze tak.. je to cele na kopci nad LA s pekelnym vyhladom a vlastne cely kopec patri nadacii aj s hodne velkym okolim.. dalo by sa o tom hodne popisat ako napr ze vnutri v skale kopca su pozemne garaze v asi 7 podzemnych podlaziach.. ale sak nechame si nieco aj na potom..

Getty Center.. Obklad je travertin z talianska.. Melony melony.. Vsimnut si treba hlavne to zaujimave ulozenie a povrch.. To je unikatna zalezitost dokonca vyvinuli novu metodu lamania kamena koli tomuto..











Elvis zjavne neveri moc tomu travertinovemu obkladu a odborne skuma jeho kvalitu.. spolu s dalsimi odbornikmi jeho vedeckej skupiny



Odtial sa poberame do Malibu a ideme surfovat.. Nadherne pomale ciste vlny.. Velky boj a nic z toho vlastne.. No co uz niekedy je to hodne frustrujuci sport:-) (E: tie "nadherne ciste vlny" akosi zmizli ked sme vosli do vody, takze skor ako surfovanie to bolo ako v posilovni - same padlovanie a surfovanie nikde).



Vecer koncime v Santa Barbara. Vyzera to ze toto bude nadherne miesto.. Nachadzame paradny zosly hostel. Private rooms uz samozrejme nemaju tak sa dostavame do 4 postelovej izby kde posedava na posteli taka hodne zosla (ako celkom zapadne do setupu tohto prostredia) 40nicka.. myslim ze toto je spravne miesto prepnut na Elvisa ktory sa chystat tento nas encounter s inou dimenziou stavnato popisat.. ja len dodam ze sa bavim vyborne..

Elvis:

Inac toto bolo prvykrat co sme boli v hosteli v mixed dorms, cize zmiesanych izbach. Takze toto individuum sa nam predstavilo ako Andrea tak sme podali pacicku ako sa na slusnych chlapcov patri a zacali sme vybalovat v veci v tejto extra-mini izbe do ktorej sa 2 dvojposchodove postele zmestili iba na ukor toho, ze dvere sa dali otvorit maximalne do 45 stupnoveho uhla. Jak sme tak vybalovali a slovensky to komentovali/nadavali tak Andrea zacala vyzvedat ze co je to za jazyk co my, odkial, preco, ako a potom sa opytala, ze ako sa po Slovenksy povie uz neviem co a hned na to sa opytala ako sa povie "I'm hungry". Tak my ze "som hladny", resp. v jej podani by to malo byt "som hladna" a este sa opytala, ze co sa chystame robit, tak my ze niekde najest a uvidime. Potom zmizla a my sme dovybalovali a vyrazili na veceru, no potom sme si to tak dali dokopy, ze co sa nas vlastne pytala a tak sme to dekodovali, ze by asi chcela ist niekam na veceru. Aby bolo jasne, ked sme sa jej pocas vybalovania opytali, ze co tu ona robi v hosteli, tak povedala, ze tu viac menej byva; na posteli mala veci tak na pol ruksaku, takze Jack Kerouac bol oproti nej ocividne zazobanec :) Tak sme na nu pockali, ze ci chce ist na veceru, tvarila sa nejak prekvapene (mozno sme pouzili zly dekoder) ale tak sme vyrazili na veceru niekam kam povedala ona, ze je blizko a tak.

Po ceste do restiky uz bolo uplne jasne to co sme vedeli uz v hostelovej izbe a to, ze ani keby sme dnes vecer vyhulili stoh travy tak tuto zensku uz nedobehneme. Tato uz mala svoje odzite a odhulene. Teda aby sme to zasa uviedli na spravnu mieru, aj ked ocividne nemala ziadne byvanie, tak zase nebola to ziadna smetiskova bezdomovkyna s ihlou trciacou z ruky, ale bola to veru spravna stratena existencia. Asi nieco ako en Jeff zo Zionu, len v zenskom vydani. Nema kde byvat, ale ma vlastnu domenu. Nejaky divny setup, ale vsak urobte si obrazok sami: www.derelicktable.com

Po 20 minutach cesty do restiky zistila ze sme isli opacnym smerom (kto by to cakal pri jej schopnosti sustredit sa?) a tak sme sa otocili a po nejakej dobe sme konecne dosli do restiky/baru. Prijemne miesto, mali domace pivo (velmi dobre!). Pocas nasho pobytu tocila o vsetkom moznom, ale pamatam si vlastne iba 2 veci - o jej vyletoch po Europe a o jej dcere. Vlastne to bol prvy american/americanka ktoreho/kotru sme stretli a nieco precestovala po Europe mimo Nemecka, kde boli vsetci ktori sluzili v armade. To, ze bola v Europe je jasne, lebo hovorila o jej ceste zo Splitu do Rima a kto by uz len mohol poznat Split bez toho aby tam naozaj bol :)

Ako sme sa od Andrey dozvedeli, ze ma 40 a ma 15 rocnu dceru, ktora nejakym zazrakom studuje na strednej vo Svjaciarsku a Francuzsku. Nasleduje citat: "She is super-smart. Her father and I are the biggest idiots in the world, but she is super-smart. And she is SUPER-HOT too !". Hmmm, asi sa nam ju snazila predat alebo co, taku peknu recenziu na vlastnu 15 rocnu dceru som este nepocul".

Okrem toho sme sa este dozvedeli, ze bola 8 krat v base (a tym padom najvacsi kriminalnik akeho sme kedy videli) aj ked samozrejme ako kazdy v base, bola v tom uplne nevinne a "bola iba na zlom mieste v zlom case" :)

Dali sme zopar tych miestnych piv, ja som si dal hodne divoku kombinaciu - lososa s malinovou omackou (asi mi neuverite, ale FAKT to bolo dobre) a pocuvali chaoticke, neusporiadane pribehy az kym nas z krcmy neposlali na hostel. Zo Santa Barbary sme teda moc nevideli, iba jednu krcmu a jednu socku, ale bolo to rozhodne zaujimave.

S: bizarna osoba teda.. Elvis zabudol spomenut ze uz ako sme vosli do nasej izby a prvy krat zocili toto stvorenie bola ona asi tak o 2-3 dimenzie vyssie od nas.. Takze cele hento dobrodruzstvo si treba predstavit spomalene a rozostrene a poprehybane stazenou medzdimenznou komunikaciou ktorej kvalita sa pocas vecera este necakane zhorsovala.. co bolo dost necakane lebo sme si mysleli povodne ze ju predsa dobehneme ale asi kocka mala priliz velky naskok alebo hold rychlejsi krok ako my;-) anyway po kazdej stranke to bol hodne obskurny zazitok.. a tymto posielam velke DAKUJEME do roviny kappa dimenzie omicron..

Vecer ked som si radsej uz lahol na kolajnice ako dalej znasat tu obskuritu okolo seba..



Denny naklad:

Opica (1ks)

Nocne zemetrasenie

Santa Barbara - Pismo Beach

Rano som sa zobudil s pekelnou opicou (co do toho piva pridavali drogy alebo co, vsak az tolko som ho nevypil) v uplnych troskach a tak som dospaval co sa dalo, zacial co Saddie skumal co a ako podnikneme v Napa Valley (hmmm, zase alkohol, kua..) (S: robim plany kde a ako chlastat a k tomu by mala byt architektonicka vychadzka toho praveho kalibru.. uvidime ako sa to podari skombinovat a hlavne ako sa vylosuje sofer:-))

Ked som sa zrestartoval tak sme sa vydali smer plaz, ale len tak sme sa po nej presli, mrkli sme mieste molo (jasne, ze bez riadneho mola by to v USA neslo) a potom isli na ranajko/obed do francuzskej palacinkarne. Trochu sme mrkli mestecko (fakt, velmi pekne, mne osobne sa zo vsetkych tych primorskych mesteciek paci najviac) a miestnu misiu (jednu z povodnych 21 misii ktore po Californii zalozil este za cias spanielskej nadvlady miestny hlavny vtedajsi poboznik Juniper Serra).





Pokracujeme po HW1 a.k.a. PCH na sever, dorazame do Pismo Beach. Dalsia prijemna dovolenkova zalezitost toto mestecko, a pomaly uz zacinaju utesy ako predzvest bliziaceho sa Big Suru. Marny pokus najst rozumne ubytovanie a nakoniec koncime v kempe vsetkych kempov.

Predstavte si zeleznicnu trat, 20 metrov od ktorej vedie paralelne dialnica. No a v strede medzi zeleznicou a dialnicou niekto postavil kemping. Siroky 20 metrov a dlhy asi 500 metrov. Akoze ano, beriem, ze pozemok bol asi hodne lacny, ale nechapem ako vobec nejaky hygienici mohli povolit, ze niekto vybuduje kemp tak ze 10m od stanu je zeleznica a dialnica. Kedze moc nemame na vyber tak zostavame ja rozkladam stan a Saddie spi v aute. Co dodat, Saddie rano hovori, ze jak sa dobre vyspal (ten chalan ma asi dobre zanesene usi alebo co), ja som nezaspal asi do druhej rano, lebo najrpv ako pridavok k zeleznici a dialnici robila bordel nejake miestna particka a potom svoje dielo robila zeleznica a auta. Pani a damy, rozhodne odporucam vyskusat si spat v stane asi 5m od zelzenice, to zrazu nastanie zemestrasenie, ktore sa stupnuje az do 8 stupna Richterovej stupnice, potom pride tlakova vlna a potom vas skoro odhodi to, ze prave ked vlak prechadza okolo stanu tak riadne zahuka. Vsetky vlaky v USA hukaju ked idu cez mesto alebo dedinu. Rozhodne silny zazitok, nieco ako bungee jumping..

S: zase sa tu stazuje:-) sak pohoda jahoda tam bola:-) .. Apokalypsa sa nekonala ale setko bude.. Ze Elvis?:-)

Pismo Beach vecer



Tribute to Andy..



A toto je cele vecerne menu ala Saddie "Zapata"



Denny naklad:

Lucime sa s pobrezim (docasne)

Vela kopcov

mor/rro na setky sposoby

Morro Bay / Sequoia National Park

Pismo Beach rano



Rano sme sa odtrepali z toho zemetrasneho kempu a dosli este kusok severnejsie do Morro Bay (ano, tusite spravne, dalsie plazove mestecko s molom a tak), kde sme sa po dlhsom skumani map a vzdialenosti rozhodli, ze toto je to spravne miesto opustit pobrezie a vydat sa do vnutrozemia za sekvojami a Yosemitmi, s tym, ze sa potom vratime na toto iste miesto a budeme pokracovat na San Francisco po pobrezi (nas plan je nevynechat ani kusok pobrezia). Tuto volbu podporilo aj pocasie, kedze sa nam tu nejak zatiahlo, pomaly to vyzeralo, ze zacne prsat, takze kupanie a surfovanie by nic moc neboli.

Morro Rock



Opustame teda pobrezie a putujeme cez uplne novu krajinu. Californske pobrezie v tychto zemepisnych sirkach lemuje take nizke pohorie, tvarovo velmi podobne Malym Karpatom, alebo okoliu Brezovej Pod Bradlom. Akurat, ze na rozdiel od Karpat tu nerastu ziadne stromy, vsade len sucha zlta trava. Ale inac velmi malebne. Uz niekolko mil od pobrezia sa zacalo napadne oteplovat kedze chladiaci efekt oceanu pominul a tak opat po dlhej dobe zapiname klimu aby sme z toho nezhebli.

Po kopcekoch zrazu prisla rovina a polnohospodarstvo. Hotovy Zitny Ostrov. Normalne som mal pocit, ze o chvilu dojdeme do Levic alebo do Sale, vyzeralo to presne ako nase juzne Slovensko, akurat, ze z casu na cas sa objavila nejaka palma, ktora nam predsa len dokazovala, ze sme sa nepreniesli cez nejaku dimenzionalnu dieru do Levickeho okresu ale este stale sme v Californii.

Inac isli sme okolo jedneho kravina a kazda krava mala svoj vlastny ventilator. Tak nas napadlo, ze kolko robotnikov v Cine sa moze tesit z rovnakeho luxusu :)

Rovina, kukurica, psenica, kravy, horuce peklo, viac roviny, neverime, ze tu mozu rast nejake sekvoje, stale rovina a nakoniec prichadzame k horam. Dvihaju sa postupne ale riadne vysoko. Kemp nedaleko vstupu do narodneho parku sa stava nasim novym domovom. Kedze este nie je uplne neskoro, tak vyrazame do narodneho parku Sequoia. A potom prisli FAKT hory. Serpentinova cesta najsilnejsej vahovej kategorie - nase Donovaly alebo Certovica vyzeraju ako rovna dialnica v porovnani s touto klukaticou. (S: brrrrmbrrrrrmbrrrm) Stupame hore vyse 1,5 kilometra, uzasne vyhlady. Nas ciel na dnes je Moro Rock (ktora nema nic spolocne s Morro Rock v Morro Bay kade sme dnes prechadzali). Auto parkujeme vo vyske 2000 mnm a davame sa na kratku turu na vrchol skaly odkial nas caka uzasny vyhlad na Sierra Nevadu. Ej veru, vysoke hory su to ! Aby bolo jasne, tie konciare na ktore sa pozerame maju vyse 4000. Vyhlad vsak trochu kazi opar, ktory (aspon my sme to tak vydedukuvali) je sposobeny poziarmi pri pobrezi. Pobrezie severne od Morro Bay je kapanek v plamenoch (takze nakoniec sa nase rozhodnutie ist do vnutrozemia ukazalo ako haluzne dobre, lebo HW1 je zatial na uzemi Big Suru pre poziare uzavrena ako sme zistili az v kempe) a fuka do sem dym a popol.

Moro Rock..



Tam hore je Saddie.. Ten mravcek co cumi spoza zabradlia..



no a tu pri tejto prilezitosti by sme chceli podat dokument o tom ake trosky tragicke uz po 10-11 tyzdnoch sme.. Ano pani a damy je to peklo..

tak tomuto uz drogy nedavajte prosim





a tomuto uz vobec ne.. Ten ma uz viditelne dost chalanisko





Sekvoje zacinaju..



Ano, videli sme aj prve sekvoje. Vo vyske asi tak 1500 nmn konecne zacali cestu lemovat stromy, potom les a potom sekvoje. Su to veru riadne klaciky ale hlavna davka stromov nas caka az zajtra. Dnes nam stacil vyhlad na Sierru Nevadu a po klukatici sa vydavame spat do kempu. Hodina serpentin nepadla mojmu zaludku prilis dobre, skoro som sa z toho zblil, takze vecer sa moj zaludok citil rovnako ako vcera rano po opici. (S: brrrm brrrm brrrrm som mu dal:-)) Zapadli sme do restiky, ktora sa ukazal byt nejake draha, moj zaludok zachranila fazulovo-kaktusova polievka a salat, Saddie si dal (ciastocne omlylom) smrtiacu davku smazeneho a ideme spat.

Denny naklad:

Velke klacky, General Sherman, General Grant, the Senate, the President a dalsi

Mexicky low-ridery obsadili Fresno

Sequoia National Park / Fresno

Klukatica po treti krat a frcime do sekvojoveho lesa znameho ako Giant Forest.

Najvacsi strom sveta - General Sherman - je hned na zaciatku. Nie je najvyssim stromom na svete, ani stromom s najvacsim obvodom pna ale co do objemu je udajne najvacsim na svete (aj ked my sa domnievame, ze cinsky sudruhovia uz urcite v Cine dokoncuju geneticku upravu bambusu tak aby toto mieste poleno strcil do vrecka). Rozhodli sme sa opustit masy (chodnik v okoli Shermana je pekne vybetonovany a wheelchair-accessible, tak ako sa na USA patri) a ideme po nevybetonovanej cesticke (ake dobrodruzstvo, les a bez betonu!) a miname dalsie desiatky sekvoji. Urasteni chlapici su tito sekvojaci, citime sa ako trpaslici v rozpravke. Ako to Saddie nazval: ""vyzera to jak pokazena mierka"". Tento les naozaj posobi rozpravkovo, stromy su take velke, ze by sa v nich dalo spat. Ked je nejaka sekvoja padnuta, tak to poleno je o vela vyssie ako clovek, vtedy si veru riadne uvedomite, ze toto nie je nejaka borovica alebo smrek.

Ja Wohl Herr General!!!



El Presidente!



Senatori..



Tu sa da pocitat aky je stary..



Sekvoje random.. Enjoy..







Zo sekvoje sekvoja.. (dute mozu byt seliako vacsinou ohnom..)



Ani miestne smreky nie su na zahodenie..



Permonik vychadza zo stromu.. Vsimnite si ten tien ruky.. ALIEEEEN!!!



Inac zistili sme, ze sekvoje si svojou vyskou kompenzuju "maleho pipika", resp. "male susky", lebo stromy maju sice 100m ale sisky maju asi 10cm. Miestne smreky (alebo co to je) su sice ovela nizsie ako sekvoje, ale maju najvacsie sisky ake sme kedy videli.

Maly Elvis ma susky moc rad.. Setky setky..



Lize tu najvacsiu susku sveta:-)



Zevraj su tu vsade medvede, ale my sme ziadne nevideli, iba zopar srniek, ale tych uz sme dost obkukani.

Rychly presun do druheho narodneho parku, resp. druhej sekcie tohto narodneho parku, lebo NP Kings Canyon a NP Sequoia su spravovane viac-menej ako jeden park. Najsirsi strom na svete - General Grant - dalsia znoska sekvoji a zacina presun do Yosemit.

Dorazili sme po Fresno. Asi tu bude vychytavka, lebo Lonely Planet Fresno vobec nespomina, ze by vobec existovala a pritom to ma podla tabulky 481 000 obyvatelov, takze rovnako ako Blava. Ubytovali sme sa v relativne drahom moteli a vyrazili na vecerne nakupy a zistili sme ze sme v Mexiku. Tolko mexicanov sme nevideli ani v San Diego alebo L.A. a teraz zrazu tu, relativne na severe daleko od hranic sme v uplnej mexickej kolonii. Dekodovali sme to tak, ze vsetci sem dosli robit na okolite farmy. A co maju mexicania najradsej (okrem "tostadas" [susene tortilove placky pouzivane na nachos a tacos] (S: Saddie lubi tostados moc.. vela moze)) ? Tuningovane auta. Vsetci tu maju "skakajuce tlmice" s ovladatelnou hydraulikou, takze vsetky picku-upy maju podvozok bud 5cm na zemou alebo 0,75m nad zemou, podla nalady majitela. Uplna prehliadka low-riderov, vsetci postavaju na ulici alebo turuju auta a vsetci su to strasni drsnaci a gangstri a neviem co este, proste su HUSTI tito chalani z mexika co tu oberaju jahody alebo jablka :)

Hm, ked uz sme pritom Mexiku, tak je nutne spomenut ze Saddie prepadol tostadas. Chalan si kupuje take velke mexicke balenie tostadas (suche kukuricne placky) na ktore si leje salsa omacku a poziera to od rana do vecera furt a furt a obavam sa, ze po navrate na Slovensko (resp. uz ked odideme z Californie smerom na sever) skape na to, ze nedostane svoju dennu davku. Je z neho uplny kukuricny junkie. (S: lubi moc.. kde mam stoff!!!?? rr hlad!! kukuricka..)

Denny naklad:

WOW !

Yosemite National Park

Vyrazame do Yosemitov, zase cez rovinu az po dvihajuce sa hory, dalsia klukatica a zrazu.. TOTO:

Vyhlad ktory sa zrazu otvori z cesty nas dostal do kolien, toto je vazene damy a pani proste KRASA !



California je proste skvela a Yosemite su ceresnicka na torte. Vidime El Capitan (vlavo) a Half Dome (vzadu tam vykuka s takym polkruhoidnym tienom), 2 hlavne legendy Yosemitov a rozhodne by ich mal vidiet kazdy !







Upper Yosemite Fall



Podarilo sa nam dostat miesto v kempe v Yosemite Valley co sme ani necakali, takze super nemusime spat nikde daleko. Yosemity vyzeraju tak, ze je tu take malebne travou pokryte udolie a okolo neho sa dvihaju sialene zulove utesy vysoke 1km. Dole v udoli su kempy, restiky a vsetka turisticka infrastruktura (a miliarda turistov [raz darmo, vcera zacali skolske prazdniny a je to vidno, je to tu uplne napraskane]) hore sa chodi turovat.

Na vecer sme dali lahku prechadzku po udoli, setrime sa, nazajtra mame na plane vystup na Half Dome.

S: uz po x ty krat sme dostali prednasku o medvedoch od miestnych rangerof.. Tentokrat to sak znie celkom vazne nakolko tu vraj kazdu noc nejaky ten medabeda sliedi pri campe medzi autami ze co by zlupol.. A nie je to uplna sranda lebo on si hold otvori auto ako plechofku ked sa mu zda ze by nieco z toho mohlo kapnut.. takze setko z auta von do takych bear proof boxof pri stanoch.. hmm to ze sa uz potom v tom stane citime ako ziva navnada je rangerom uz celkom vedlajsie asi:-) .. anyway rozmyslam nad celkom zaujimavou vyzvou prespat v aute:-) nie len ze sa lepsie vyspim ako s nasim nackom tam v stane ale este aj ochranim chesusa pred znicenim pod tazkou labou medveda a este aj to je celkom zaujimava situacia spat medzi bludiacimi medvedmi:-) ale pre dnesok volim teda hitlerjugend..

Co sa kopcof tyka sme uplne paf z toho.. Akoze Yosemity na nas urobili pekelny dojem na prvy pohlad.. El Capitan vyzera ako najvacsie peklo co som doteraz videl co sa horolezectva tyka.. Rovna hladka stena kilometer vysoka.. Big respect teda.. Vecer davame cvicnu prechadzku par mil okolo Mirror Lakes.. uz to je dost impressive takze to vyzera slubne:-) Zajtra sa chystame na Half dome co z jednej tretiny z jednej strany vyzera az moc podobne El Capitanovi:-) uz sa tesim..

Mirror Lake



Denny naklad:

Half Dome pokoreny - prevysenie 1,5km oboma smermi, dlzka cca. 24km

Boj o zivot s medvedom

Yosemite National Park

Vstavame zavcasu (teda podla mojho biorytmu pekelne skoro, podla Saddieho biorytmu uplne normalne) a pripravujeme sa na Half Dome. Podla statistik 10-12 hodin, prevysenie 1500m nahor aj nadol, odporucane ako dvojdnova tura s prespanim na pol ceste, ale tak to je pre amaterov, my to ideme naraz.

Nema ani zmysel do prilis popisovat, lebo slovami sa to aj tak neda vyjadrit, takze len strucne.



Podel Padajicich Vod (ako hovori nas brat Vinetou)



2 vodopady





2 uzasne vodapady (najvacsie ake som kedy videl), uplne rozpravkova krajina, potom les, hore ked sa vylezie z lesa neuveritelny vyhlad na "High Sierra", cize vysokohorsku krajinu Sierry Nevady a nakoniec uplny bombonik - retaze. (S: koza kliny palice obojky a hadice.. A RETAZE!!!)

Tu nas kamosko Half Dome prvy krat nesmelo vykuka..



..blizsie..



ano tam je naozaj sneh



kopce naokolo po ceste



uz sme blizko



a taketo pekelne retaze nas tu cakali..



detailnejsie.. Ludske domino.. A tam na spodku pyramidy ledskeho retazca je Saddie:-)



No ono to vlastne nie su retaze ale ocelove lana a na vrchol Half Domu sa da dostat iba tak, ze slapete po obnazenom skalnatom kopci v uhle vyse 45 stupnov a drzite sa tych retazi. Ak sa smyknete tak ste v prdeli a spolu s vami aj vsetci nestastnici, ktori stoja pod vami.

Ja osobne ked som to videl, tak som sa zacal smiat jak zmyslov zbaveny, lebo toto mi fakt nepripadalo normalne, z dola to vyzeralo, akoby sa malo stupat skoro kolmo hore, proste uplne pekelne. Kedze obaja vysky moc nemilujeme, tak to bol boj ale prezili sme a sme hore. Vyhlad dokonaly. Najlepsia tura mojho zivota, nadherna kombinacia vodopadov, lesa, vysokych hor a adrenalinu.

Nase odmeny v podobe vyhladov.. Takto to vyzera z hora Half Domeu..







Big Elvis On The Top Of The World



Saddiemu sa cesta hore po tych retaziach nezdala byt az taka strasna, mne teda hej, kym som vysiel hore tak som mal svalovicu na rukach jak som sa krcovito drzal tych ocelovych lan, s cestou dole ale chalan bojoval viac, mne sa zase cesta dole zdala byt uplne v pohode. Mame nejake otocene senzory :) (S: zvolil som mozno nespravny setting a siel som ritou dole po retaziach a Elvis cumel pred seba kam slapal.. takze mozno nabuduce sa treba otocit.. anyway toto bolo to prave orechovo kakaove.. mnamka.. uzasna turistika.. btw kika zdravim)

Pekne spat po tej istej trase a je to za nami. Zatial nasa najdlhsia a najvyssia tura (v Grand Canyone sme dali vacsie prevysenie ale bolo rozlozene do 2 dni).

S: jednoducho ultimativna krasa to dnes bola.. A aj slusny vykon teda.. Rozmyslam cim to este topnut:-).. Nieco ma napada ale este nie som uplne rozhodnuty..

Cesta back .. Vodopad a duha





tak tohto fesaka sme dnes dali..



A teraz vam mile deti poviem rozpravku o medvedikoch.

V Yosemitoch ziju medvede. Vela medvedov. Hladnych medvedov.

A kde sa taky hladny macko najlepsie napapa ? No predsa v kempe.

Takze vsetko jedlo a vsetko vonave (napr. zubna pasta) musi byt 24 hodin denne zavrene v medvedo-odolonych kontajneroch (bear-proof container). Nic nesmie ostat len tak vonku, nic nesmie ostat v stane, nic nesmie ostat v aute. Miestne medvede su profesionalni zlodeji so specializaciou na vykradanie aut a tento rok uz otvorili 38 aut. Kedze mame Gaba radi a nechceli sme aby mu niekto ublizil, tak sme poslusne vsetko vonave a smradlave (vratane najsmradlavejsej polozky v nasom aute - nasej "chladnicky") pekne dali do toho medvedo-odolneho boxu.

No a vecer si tak veceriame pri stole aj s nasimi spolubyvajucimi (ktori na nas urobili "uzasny" prvy dojem, lebo boli vyslovene neprijemni ked nas prvy krat uvideli a zacali do nas tlacit, ze o 22:00 tu bude ticho, lebo oni chcu spat a tak, ale nakoniec sa ukazalo, ze su to vcelku mili ludia, akurat ze oni si mysleli, ze sme sa na to kempove miesto namontovali bez povolenia a ze patrime k takej partii ktora tam robila riadny kraval, takze ked sme im vysvetlili, ze tieto kempovacie miesta su zdielane a za mame rovnake povolenie ako oni tak sa ospravedlnili a po zvysok doby boli velmi priatelski (ale to entree bolo naozaj skvele) S: kokso aky nacek to bol ten chlapik! akoze u mna to mal spocitane hned ako otvoril tu agresivnu klapacku na zaciatok.. Elvis potom trochu pookrial s nimi.. ale teda uvod mali ako bachar z alcatrazu) a zrazu sa spoza toho medvedo-odleneho kontajnera nieco vynorilo. To nieco bolo asi tak 3 metre od stola pri ktorom sme sedeli a ja iba pozeram, ze co to je, som myslel ze nejake divoke prasa alebo co - bolo to relativne male a vo svetle z ohnika na ktorom nieco opekali nasi spolubyvajuci to vyzeralo svetle. Tak ja pozeram, ze co to je, moc toho v tej tme vidiet nebolo a zrazu Saddie, ze "aha, medved !". Kedze sme vecerali a na stole sme mali zradlo na stole a tusim sme mali aj otvoreny aj nas box tak som okamzite vyhodnotil, ze nase jedlo je v ohrozeni (a nikto, NIKTO mi na MOJE jedlo sahat nebude !!!) a tak som vyskocil z lavicky pri stole a zakrical "HEJ, zmizni ty parchant !!!" (ano, zakrical som to po slovensky) a na to medved zutekal sta vietnamsky rakosnik pred Rambom.

Zahnal som medveda holymi rukami asi z dvojmetrovej vzdialenosti ! To uz je aky ultimativny zivotny uspech. Generacie Strbakovcov si budu tento pribeh rozpravat s obdivom a uctou. Budu ma oslovovat "lovec-medvedov" alebo "ten co zahana medvedov".

Dufam, ze fakt, ze ten medved mal asi o 10kg menej ako ja a bol mensi ako Hlavov pes sa do rodinnej historky neprepracuje..

S: ano pani a damy takto sa tvori historia.. Kto viac zvelicuje a KRICI ten je tvorcom nasich dejin:-) snad netreba ziadny konemtar na upresnenie faktof a udalosti.. Jedine ze nikto iny (ani ja napr) sa neunuval ani pohnut a kaslal na macka .. Iba ON!!! Big Bos Lovec Divych Medvedof nas zachranil!!! .. .. ja sa smejem a on sa nieee.. s vekom schadza traaapenieeee..btw idem po Elvisovom odvaznom vystupe, pri ktorom bol medved 1 meter od nasho stanu, spinkat pekne do auta:-) ja sa medvedof tiez nebojim:-)

Denny naklad:

El Capitan / Yosemite Point

El Capitan 2:43 hod. !!!

Elvis sa stava invalidom

Saddie lame casove rekordy pre smrtelnikof.. 27km

Yosemity

Vcera vecer sme opat spali osvedcenym modelom - ja v stane a Saddie v aute. Kedze mna sa teraz uz medvede boja, tak mi do stanu ziadny macko nezavital, ale zato Saddieho si v noci nejaky medved obzrel, pretoze nam nechal otlacku laby na prednom skle. Nastastie Saddieho nevyhodnotil ako dostatocny kus masa na to aby sa kvoli nemu vkradol do auta a tak to Gabe prezil bez ujmy na zdravi a jedina pamiatka na medveda bol jeho autogram.

Dnes sme mali na plane turu na Yosemite Falls, piate najvyssie vodopady na svete s tym, ze to asi predlzime a urobime turu az na vrchol El Capitana. Ked uz El Capitana nevieme vyliezt, tak ho aspon osalime a dostaneme sa na jeho vrchol odzadu.

Lenze.. Kedze moje boty mi pri vyslapoch odieraju paty a vcerajsia tura bola na ne fakt zabijak, tak moje paty su uplne rozbite. Okrem toho sme chceli vyrazit fakt rano, akurazt ze sa mi nejako nedarilo zaspat a tak ked pred 7:00 zazvonil moj budik tak som mal za sebou asi 3 hodiny spanku a tak ked dofrcal k stanu Saddie tak som mu povedal, ze sa este potrebujem vyspat a ze nech vyrazi bezo mna. Ze bud sa vydam hore na El Capitan po nom a stretneme sa niekde po ceste, alebo pojdem iba nieco kratsie. Takze Saddie vyrazil a ja som spal dalej.

Druhy pokus o zaciatok tury som dal o 8:30 a vyrazil som smerom hore o 8:30. Kedze som si nepozrel mapu tak som sa presiel pol hodinku niekam inam (namiesto na Upper Falls smerom na Lower Falls) a potom spat, takze treti pokus sa zacal o 9:30.

Cesta na hore na Yosemite Falls (prva cast tury na El Capitan) je pekelny stupak a uz po pol hodine som dnesny vylet vyhodnotil ako najbolestivejsiu turu mojho zivota, lebo moje otlaky sposobovali taku bolest ako keby ste si do topanok nasypali sklo a isli. Coskoro mi teda bolo jasne, ze na El Capitan mozem zabudnut a ze budem rad ked vyslapen na Yosemite Falls. Yosemite Falls boli iba asi 5,2 km na dlzku ale okolo 1km na vysku (bol to fakt pekelny stupak) a odtial bolo na El Capitan asi 10km na dlzku ale uz iba asi 300m na vysku, kazdopadne predstava 10km tam a spat pri mojom stave chodiel bola rovnako lakava ako vecera s Mojsejovcami.

Fesak vodopad:





Po asi 2,5 hodine trapenia som vysiel hore k Yosemite Falls ale kedze vyhlad odtial sa mi nezdal dostatocne odmenujuci za tu bolest, tak som sa rozhodol, ze este dam dalsieho 1,5 km na miesto "Yosemite Point" kde by mal byt super vyhlad. Trochu viac bolesti a Yosemite Point. Vyhlad odtial bol FANSTASTICKY, sadol som si na okraj utesu pod borovicu a vyse 1,5 hodiny som tam sedel a cumel na vyhlad. Ziadny ludia, ziadna civilizacia, nic iba vyhlad na hory a rozmyslal som, ze tie skaly vyzerali rovnako pred milionom rokov a budu vyzerat rovnako o milion rokov a ze vlastne sa pozeram na kusok vecnosti zachytenej v skale a tak som proste sedel a cumel na tu krasu a rozmyslal nad casom a priestorom a vselicim a proste som bol stastny a nic sa neudialo a bolo to super..

Vyhlad z vrchu vodopadu (pada, vcelku hlboko, co?)



Hra duhy na dolnom konci vodopadu (tento vodopad bol hodne zaujimavy v tom, ze na jeho dolnom konci vlastne vobec nepadala voda ale iba hmla, lebo pocas 800 metroveho padu vody ktora sa zhora vali sa ta voda niekolkorat oplieska o male skalne vybezky a tym padom z toku vody ostava iba obrovsky vodny opar ktory produkuje taketo duhy)



Moja odmena za trapenie: vyhlad z Yosemite Point rovno do priepasti nad ktorou som sedel





Potom som sa vydal dole, opat kopec pekelnej bolesti ale tentokrat som si ovela viac vychutnal vyhlady, ktore som si cestou hore ani nejako nevsimol a asi 250 metrov od kempu ma zrazu predbehol Saddie. Ktory bezal celu cestu dole od Yosemite Falls a o 5 minut sme sa teda stretli v kempe a urcite vam povie co vlastne v ten den zazil on:

S:

Zvlastne ako mozme mat my dvaja rozny pohlad na ten isty den tutola:-) akoze berem ze dnes sme boli obaja od siedmej rano do siestej tusim separovany (to je zatial tusim rekord) a tym padom sme zazili uplne ine dni ale setup dajme tomu bol o tej siedmej rano rovnaky:-) ok ale pekne po poriadku.. ako som sa rano zobudil citil som sa vyborne aj ked uznavam ze som citil ten scerajsi hike v nohach ale mind over body ze?.. kukam na auto ze ejha vidim ze ma v noci dakto prisiel ocumovat.. hmm.. ok macik asi pochopil ze tu lezi nieco ako Chuck Norris tak len smutno hladel dnu stiahol oba chvostiky a tahal kade lahsie:-)

OK.. Ranajky a tak.. Skusam Elvisa ale ten je v srackach as usual:-) (just kidding) a tak vyrazam na dnesnu expediciu sam o 7:30.. V hlave som uz rozhodnuty ale este uvidim ako na tom budem hore na Yosemite Falls.. Anyway nabaleny som na cely den 4,5 litra vody a hodne jedla a kompletna foto technika a vobec mam setko tusim aj kluce od auta:-) tu prvu cast s prevysenim 823metrov na vrchol Upper Yosemite Falls som dal o 9:30.. Co sme povodne s Elvisom ratali ako denny ciel.. Hmm kedze je vlastne cely den este predo mnou a celkom ok sa citim tak idem do toho .. IDEM NA EL CAPITAN!! (tarzan place:-)) 8km jednym smerom.. uzasny hike cez les a divocinu a vyhlady a skaly a je to zvlastny poscit slapat lesom (divokym hodne) na druhej strane zemegule od Europy sam (celych 8 km som nikoho nestretol az na konci).. o medvedoch sme uz hovorili ze?:-) .. a vobec.. na Vrchole som o 12:00:-) cestu popisu asi najlepsie pictury..

On my way up..



tu vidno nas camp a seda srvkna vpravo je stan kde teraz spinka Elvis



dalej hore



Na dnesnej desiate som mal milu spolocnost..



A aj takto vyzera cesta od Upper Yosemite Fall po El Capitan..











Zaujimava story na okraj.. Ked som dorazil hore, stretol som rangera a co to sme pokecali a dozvedel som sa namakanu vec.. Ze asi pred 2 hodinami ako som dosiel bol zlomeny rekord El Capitana v speed climbingu dvoma local guys.. Teda jeden amik a jeden japonec ale akoze miestni co to liezli asi 2000 krat.. ok pre jasnost tejto podla mna velikej info.. El Capitain je jedna z naj naj ak nie ta Jedna stena na svete.. hola rovna nadherna stena s prevysenim okolo 1km.. obtiaznost z tych najvyssich co s tou dlzkou je akoze deadly combo.. normalne to ziadny normalny smrtelnik nelezie samozrejme a chori ludia co ano to davaju na niekolko dni.. co znamena ze spia niekde na tej stene na takych funny plosinkach a spacakoch co si nosia so sebof.. ok a potom su manici manikof alieni big time co sa tu hraju na akoze speed climbing v com v zasade ide len o to co najrychlejsie tu skalu vyliezt.. tak pani to dnes dali za 2:43.. ano kilometer prevysenia asi tak devina obtiaznost za 2 a tristvrte hodinky:-).. som myslel ze zle pocujem a aj ranger sa smial ze to su proste magori.. akoze ja som mal celkom big problem sa priblizit hore k The Edge a nie to cumet dole alebo si predstavovat ako to niekto tadialto vyleze.. Peklo pekelne.. Klobuk dole kamoskovia a hlavne sa citime ako sucast historie teraz:-)

The Edge (of El Capitan).. Tam ako sedi ten chalanisko a ranger mu tam ide daco dohovarat tak to je konec setkych koncof..



vyhlady z El Capitan.. V pozadi je vidno aj vcerajsi Half Dome





Cesta back bola zase celkom super nice.. Uz som sa tak neponahlal a celkom som si to uzival.. Side trip na Eagle Peak som si tiez dal (to je najvyssi v tomto retazci).. A co sa tyka mojho behu dole:-) ok akoze celkom ma bavi behat dole kopcom a tak som skusil ze zbehnut tych 5 km z Upper Falls do campu a celkom to slo.. a dole co nestretnem.. krivkajuceho skoleneho Lovca Divokych Medvedov.. hucal jak chora vrana ze horsi den este nemal:-) tak vidite ake je to setko o pohlade ze? back to the camp 17:37..

Half Dome from Eagle Peak



Way back..



E:

Saddie sa potom isiel osprchovat (sprchy boli bohuzial niekolko zastavok shuttle busu od nas a stali nekrestanskych 5 dolarov), ja som sa rozhodol 5 dolcov usetrit a isiel som sa okupat do rieky. Este pred tym mi nasi mili spolubyvajuci (zabudol som povedat, ze to bol taky postarsi parik z New Yorku) dali nieco co sa volalao "New Skin - Liquid Bandage" a ja som si myslel, ze to je nieco prijemne a tak som si to nalial rovno na to moje hole maso na pate a ono to bolo nieco ako Septonex ci ako sa to vola, proste peroxid a o chvilu som krical na cely kemp od bolesti lebo mi na nohe horelo maso. Najhorsie bolo, ze som to vobec necakal, som myslel, ze to bude nejaka prijemna masticka a ono to bol peroxid. Po tom co som vsetkych kempujucich obstnil vsetkymi slovenskymi nadavkami som sa isiel okupat do tej rieky, ktora mala prijemmnych 12 stupnov, takze som do nej skocil asi na 1,5 sekundy a potom som isiel sa Saddiem, dali sme veceru v all-you-can-eat restike isli spat do kempu a naposledy isli spat a tentokrat bez medvedov.

Denny naklad:

Mr. Terry Turpan a.k.a. Turp a.k.a. Turpinator a jeho Mobile Humpotorium

Navrat na pobrezie

Obraciame sa na vieru

Moro Bay

El Capitan zdola .. Pri odchode posledny salut na sefof zo scera



Dost bolo srandy a Yosemitov, ocean vola a tak do obeda balime veci a vyrazame na juhozapad spat do Moro Bay.

Opat putujeme cez riadne rozpalenu strednu Californiu, Saddie si z blizka prezrel avokadovnik v avokadovom sade (S: no ono je to totiz tak ze som nikdy pred tym zivy strom na avokado nevidel tak to je zaujimave ne? avokada Saddie moze moc ..), prechadzame cez zopar riadnych dier a na podvecer sme dorazili naspat do Moro Bay kde sme pred niekolkymi dnami odbocili smerom do vnutrozemia.

Dosli sme k jedne plazi, uplne sa pytala aby sme na nej prespali a bol tam aj RV kemp (hmm, prave som si uvedomil, ze vy neviete co je to RV. RV je Recreational Vehicla, cize po nasom asi karavan, proste take to obrovske auto ktore je zaroven pojazdnou garsonkou). V RV kempe ale mali plno a majitel ma upozornil, ze ak budeme spat na plazi alebo v aute pri plazi, tak ak nas najde nejaka hliadka tak dostaneme pokutu 200 dolacof) a tak sme zacali hutat, ze co urobime.

Kusok od nas parkovalo take stare RV, uplna troska a zrazu z nej k nam priplachtil taky dedulo, tiez uz riadna troska a zacal sa pytat na nase auto, ze super nalepky a kto sme a co tu robime a tak. Saddie mu rozpraval, ja som nieco majstroval vzadu, chlapik hovori, ze on v tom jeho aute zije a tak nas napadlo, ze zistime, ze kde sa chysta spat. O vtedy sme sa dozvedeli, ze musime prejst na vieru, pretoze najlepsie miesto na pokutne prespavanie je vzdy pred kostolmi. Chlapik nam prezradil, ze on a jeho auto ktore vola Mobile Humpotorium (pozn. prekladatela: cize nieco ako Pojazdne Prcatorium) pravidlne nocuje pred miestnym kostolom uz niekolko tyzdnov, pretoze policajti to tam nekontroluju lebo je to privatny pozemok a panko farar je dobracisko a toleruje to).

Mobile Humpotorium





Zaroven uvidel nase surfy a hovori, ze on je stary surfer, ze sa narodil a vyrastal v Huntington Beach a ze 4 mile odtialto je skvele surfisticke mestecko kam sa on zajtra chysta na oslavu Independence Day a tak sme sa rozhodli, ze sa k nemu pridame, dnes to odstavime pri miestnom kostole a zajtra pojdeme mrknut ten surfisticky zazrak Cayucos. Pri kostole sme este vybrali nase "priepustky" - nalepky s Jezisom, ktore sme nenalepili na auto a tak sme ich teraz polozili na palubnu dosku, takze ak to dojde panko farar skontrolovat tak si urcite bude mysliet, ze sme nejaky krestanski misionari alebo co :) (S: we came here to worship!)

Aby bolo jasne, chlapik (Terry Turpan, "friends call me Turp") mal uz solidne vypite ale to mu samozrejme nebranilo aby nasadol do svojho Mobile Humpotoria a ukazal nam cestu ku kostolu, kde sme odstavili Gabea a potom sme nasadli do Humpotoria a Turp sa rozhodol, ze nam urobi prehliadku mesta a tak nas povozil po okoli. Isli sme mrknut skalu Moro Rock, podla ktorej je to tu pomenovane a ktora je chranenou oblastou lebo tam hniezdia morske vtaky (a bolo ich tam viac ako u Hitchcocka), pozreli sme si krasne gycovy vyhlad na zapadajuce slnko z miestnej mariny a k tomu sme vsetci traja pili pivo. Turp bol ocividne skuseny drink-driver, lebo aj ked uz dnes ocividne popil, tak soferoval relativne rovno a bezpecne a vlastne isiel celu dobu maximalne 20km/h takze aj keby sme nabrali dom tak sa nic nestane a cele toto mestecko je uplny zapadakov bez premavky takze pohoda.

Moro Rock je velmi fotogenicka zalezitost







gyciky ma Elvis rad.. Nakupil by setky ved..



Potom sme spolu skocili na veceru - Turpa sme pozvali na pizzu a pivo a neskor to zapichli pri kostole.

Celu tu dobu nas Turp ostastnoval roznymi prihodami zo svojho zivota a bol to jeden stary uchyl s velkym U (a podla jeho slova aj velkym niecim inym) a furt zavijal na ulici, vzdy ked uvidel nejaku zensku a s kazdym sa daval do reci a neustale slintal a robil rozne politicky-nekorektne prasacke gesta a bol proste fakt strasny :) (S: pekelny pripad.. akoze ruky prec od drog a alkoholu!! hento je chodiaca reklama na kampan:-))

Denny naklad:

Today we celebrate our Independence Day !

Cayucos independence day parade, fireworks, etc.

Viac Turpa

Cayucos

Rano sme o 7:30 vyrazili do Cayucos aby sme si nasli miesto na parkovanie pri plazi, ale kvoli oslavam Dna Nezavislosti to tam uzavreli a tak sme to zaparkovali na takom provizornom parkovisku a rozhodli sa, ze tam v noci prespime. Bolo to sice v centre mestecka, ale bolo jasne, ze dnes bude mat policia dost inych starosti ako kontrolovat kto spi v autach a bolo jasne, ze spolu s nami bude na tom parkovisku spat niekolko dalsich vyjazdnikov a hlavne Turp tvrdil, ze toto mestecko je velmi benevolentne a vlastne ani nema policiu ako taku ale iba jedneho serfia a jeho asistenta.

Do Cayucos sme sice dosli rano pred 8:00 ale cela hlavna ulica uz bola lemovana pripravenymi stolickami a vyzdobena modrymi, cervenymi a bielymi balonikmi a proste cele to bolo pripravene na sprievod, ktory sa mal zacat o 10:00.

Na plazi sa odohravala sutaz v stavani hradov z piesku a bolo tam zopar megalomanskych diel aj zopar podarenych kuskov a vsetci to tam stavali v rodinom kruhu, rodicia s detmi od 3 do 20 rokov, proste uplna rodinna idylka a rozmyslali sme, ze kolko teenagerov by sa v Europe vybralo stavat na plaz s fotrovcami pieskove hrady.. (S: ja ich moc teda nepoznam.. plesantville bol suvix proti tomuto.. a seci boli sefovia samozrejme.. naramne doleziti:-) najlepsie ako sa do pozoru stavali pri tych 'dielach'.. tolko prace a pri tom takova blbost..:-))



O 10:00 zacala Parade a bola to teda naozaj "parada" - riadne obskurne americke malomestske divadlo: Prve islo auto serifa (autoritu treba potvrdzovat vzdy a vsade) a postupne vsetko mozne od poziarnikov cez tancujuce deti, tancujuce babicky, 40nicku natriasajucu sa s hula-hop kolesom, tlste brusne tanecnice, typkov na veteranoch, marinakov v sviatocnych uniformach (ti samozrejme nemohli chybat a isli hned na druhom miestne, hned po serifovi), marching-bands, Santa Clausa aj s druzinou sobou, tucniakov a proste VSETKO. (Saddie grcal do sacku.. neee celkom slusna sonda to bola.. zaujimave musim povedat)







Amici su inac zo svojej amickosti a hlavne svojej zastavy, takze vsetci, ale VSETCI bolo obleceny do kosiel s americkymi zastavami, triciek s americkymi zastavami, s parachnovami vo farbach americkej zastavy, mali namalovane nechty do na modro-bielo-cerveno, psy mali modro-bielo-cervene oblecenie a voditka, zenske boli nalicene na modro-bielo-cerveno a proste uplna mania na ktoru sa prvo majovy sprievod z 50 rokov vobec nechytal.

So Saddiem sme rozoberali, ze tymto amikom chybaju spartakiady a celkovo sme diskutovali o tom, ze tito amici vlaste z vlastnej vole robia vsetky tie chujoviny ktore sa robili u nas za komousou.

USA upon YOU!!!











Turp samorejme hulakal a zavijal na kazdeho clena sprievodu.

Po asi 1,5 hodinovej parade sme sa vybrali na plaz, ze si ideme zasurfovat, ale vlny boli dost male a v plytkej vode, takze to nebolo uplne boh-vie-co (ziadny surfisticky zazrak sa nekonal) a voda bola STUDENA ale ja som to vo vode vydrzal fakt dlho, takze som si ako tak zasurfoval, Saddie to vydrzal o dost kratise, kedze ma tensi neopren a menej podkozneho tuku. (S: no big surf sa nekonal.. ale tak hrajkali sme sa chvilu)

Po poludni sme sa flakali mesteckom aj s Turpom, ktory nas dalej obohacoval svojimi zivotnymi pribehmi a samozrejme najviac o jeho sexualnom zivote o co sme ho vobec neprosili a uz vobec sme ho neprosili o jeho cenne skusenosti so sexom s padesiatnickami (Turp mal 57 rokov) a v ramci vasho sexualneho zdravia vas (aspon nateraz) usetrim detailov jeho rozpravania o tom co sa stane ked padesiatnicka prestane vdaka Mr. Turpinatorovi ovladat svoje telo..

Absolvovali sme aj Fireworks ako sa na ID4 patri.. Kazda aj ta najmensia dedina ako Cayucos musi mat ohnostroj na 4.jula .. Tunajsi po skusenostiach s poziarmi odpaluju na miestnom piere rovno nad vodou.. No nebolo to ako v Cine alebo ked vypukne 3.svetova kazdy konec roka v BA ale dalo sa.. nieco sme pofotili here u go..







A takto to vyzera na plazi ked amici pozeraju svetielka.. Pohoda a pifko..



Na vecer sme isli do baru kde hrala ziva hudba a zhodli sme sa na to, ze v tejto diere vsekych dier zvanej Cayucos sme poculi najlepsiu zivu hudbu co sme v USA za cely ten cas poculi (samozrejme s vynimkou koncertu Lou Reeda). Miestny prebornici zvany Voodoo Dolls hrali klasicky rock, takze nase srdcovky a hrali ho fakt dobre, na plne gule tak ako sa ma a boli vlastne vcelku dobra zostava: Spieval cernoch v obtiahnutych kozenych nohaviciach (kedze ako prve dali Rolling Stones, tak sme ho volali Mick Nigger), na gitare bol taky typicky gitarovy flegmos vysivac ktory sa s gitarou cely cas predvadzal ale mal sa preco, na base bol taky fakt postarsi tyoek (ostatni mohli mat tak tesne pred styridsiatkou) a na bubnoch bol indian ktory vyzeral ako jednovajecne dvojca Alica Coopera (S: najlepsia band zatial.. bezkonkurencne.. snad hudobne sa na nich dotahovali ti z New Orleans ale tito davali lepsiu hudbu a aj vizual stal za to.. dost dobre.. mame od nich aj vizitku keby sme nekedy chceli okorenit nejaku nasu party staci zavolat:-))

Elvis ide na to..



No a proste super ziva hudba a pivo k tomu.

S: ked sme prisli k autu bolo na tom parkovisku jedine spolu s Humpotoriom.. Tolko k teoretickemu nenapadnemu spaniu:-) anyway to bola uplna pohoda skoro tak safe ako pred kostolom:-)

Vecer ked uz Saddie zalahol tak ja som sa este bavil s Turpom a teraz vam predkladam jeho pribeh v povodnom zneni s titulkami. Kedze Turp bol jasny alkoholik (rano sa mu triasli ruky az kym nestiahol o 8:00 prve pivo) takze ako pri kazdom rozpravani alkoholika musi citatel nasadit korekcny filter a skusit odhadnut kde sa konci realita a zacinaju bohapuste vymysly. Ja sem napisem vsetko presne tak ako povedal a korekciu ponecham na citatela.



Narodil v roku 1950 sa v Huntington Beach v juznej Californii, kde od 1958 zacal surfovat a neskor sa okrem surfovania venoval aj lyzovaniu a snowboardingu. Ked mal nejakych 18 tak dostal od fotra maly katamaran a naucil sa plachtit a neskor na lodiach aj pracoval. Turp nikdy nemohol mat deti ale ozenil sa. v 1973 sa mali so zenou stretnut v Las Vegas a zatial co on isiel z jedneho smeru tak ona isla z druheho a to auto soferovala jej kamaratka, vysla z cesty, auto sa prevratilo a jeho zena v nom zomrela. O rok na to ho povolali do armady, presnejsie povedane do marinakov. (To sa mi nejako nezdalo, lebo vsak marinaci podla tych vsetkych reklam co sme tu videli sa tvaria ako elitna jednotka takze urcite nepovolavaju ale sa tam da iba dobrovolne prihlasit, na to Turp povedal, ze pocas vietnamskej vojny tam povolavali a ze ten rok to bolo naposledy co povolavali do marinakov). Kedze vsetci jeho kamarati boli povolani do armady tak chcel ist tiez do armady takze isiel na druhu stranu miestnosti, na co ho chytil nejaky cernoch naco mu Turp obratom jednu vrazil a o chvilu bolo na Turpovi pat chlapkov ktory ho uzemnili.

Vo Vietname soferoval kamion, priamo v boji nebol ale raz na jeho kamion vypalili davku zo samopalu. Pocas sluzby sa stale s niekym bil (hlavne s cernochmi, lebo ti mu furt kradli jedlo) a dvom typkom vypichol "v sebaobrane" oko - potom hovoril, ze ten jeden sa z toho dostal ale ten druhy dosiel o oko. Ten ktory dosiel o oko bol nejaky porucik, ktory ho isiel potrestat a dvaja chlapici ho drzali zatial co ten porucik ho mlatil a tak ked ho pustili, Turp porucikovi vypichol palcom oko. Kedze sa furt bil, tak stravil vo vietname hodne casu vo vojenskom vazeni a potom co vypichol tomu porucikovi oko tak isiel pred sud ale nakoniec uznali, ze to bolo v sebaobrane a tak nesiel do civilneho vazenia. Ked ho poslali z vietnamu domov pretoze tam "poskodzoval vladny majetok" (hovoril, ze vojaci spadaju pod termin "vladny majetok") tak este stravil nejaky cas v base v San Diegu, kde si ho odchytili nejaki 5 cernosi s ktorymi sa pobil este vo Vietname a kedze ich bolo 5 a nemal sancu tak si povedal, ze nech to ma rychlo za sebou a vrhol sa na najvacsieho a tam sa konci jeho pamet ani nevie ci mu vrazil alebo co, tych 5 cernochov ho dobilo tak ze na 3 tyzdne skoncil v kome a 9 tyzdnov bol v nemocnici.

Dalsi kus jeho pribehu ktory vieme su osemdesiate roky, kedy sa zivil majstrovanim vsetkeho mozneho ale najme upravou a opravou aut a vodnych skutrov, mal aj vlastnu dielnu na opravu a malovanie vodnych skutrov.

V 1993 mu diagnostikovali rakovinu hrtanu, musel prestat pracovat a kedze musel platit za liecbu tak dosiel o dielnu aj vsetky prachy. V 1996 mu povedali, ze ma 3 mesiace zivota a tak za zvysne peniaze kupil Ford Fiesta z 1986 (jeho Mobile Humpotorium) a odisiel do Mexika na poslednu cestu.

V Mexiku iba chlastal a nejakym zazrakom furt neumieral a ked sa vratil do USA tak mu povedali, ze je vylieceny a ze to vobec nechapu. Neskor mu (podla doktorov ako nasledok chemoterapie) nejako odisla panva a teraz ma kus panvy z kovu a preto uz nemoze surfovat.

No a odvtedy zije vo svojom Mobile Humpotoriu a tula sa po severnej casti juznej Californie (hovoril, ze do Huntingtonu sa uz nikdy nevrati, ze su tam pochovani jeho rodicia a jeho zena) a robi vselijake fusky, 3 roky robil na farme, teraz opravuje udice a proste preziva a chlasta.

Na konci celeho tohoto rozpravania vytiahol malu rucnu pistol, ktora ale nebola nabita a hovoril, ze tuto ma len na odstrasenie zlodejov alebo trouble-makerov a vehementne mi chcel ukazat jeho druhu zbran, velku pusku ku ktorej ma 2 naboje, ten druhy pre pripad keby sa tym prvym netrafil. Ze ked ho to onudi tak opre pusku ozem, prilozi hlavu na hlaven a palcom na nohe stlaci spust..

S: this is The End my only friend .. The End.

Denny naklad:

prve TULENE!

HORI !!!!

Obchadzka po vnutrozemi

Big Sur / Monterey

Rano sme namontovali naspat Skully (museli sme ju dat dolu v San Diegu ked sme davali auto do servisu a od vtedy sme ju este nedali spat na kapotu) rozlucili sa s Turpom a vyrazili dalej na sever.

Montaz.. Skully back to life..



Lucenie s Turpinatorom





Po ceste zastavujeme na jednom uzasnom viewpointe.. TULENE!! Este sme nikdy nevideli tulene vo volnej prirode a sme celi napati ake to bude super vidiet nose tulenof.. Juchuu parada.. Nas entuziazmus nas vsak opusti ked zocime to akcne divadlo.. Na plazi pod nami lezi volne pohodenych 50 tulenof a vyzeraju ze su seci mrtvi.. jedine znamky zivota su obcasne supy prdy ci trhnutie plutvou zo spanku.. neuveritelna action.. foto je ako 30 minutovy film.. vazne.. (check vimeo for more)





Kedze Big Sur este stale hori tak sme vedeli, ze nejaka cast HW1 bude uzavrena a ze budeme musiet kusok obist po vnutrozemi.

Niekolko malo mil severne od Cayucos sme videli tabulu, ze HW1 je uzavrena 47 mil na sever odtialo ale este pred tymto bodom mala byt podla mapy odbocka na vnutrozemnsku dialnicu 101 takze tahame na sever po pobrezi.

No a potom sme prisli do "mestecka" Gordo, ktore sa sklada vlastne iba z 2 budov - obchodu/restauracie a najdrahsej (doslova) pumpy v USA. Pred nejakym casom sme videli na CNN reportaz v ktorej ukazovali najdradhsiu pumpu v USA a bola to presne tato. No a tam nam taky arogantny kreten povedal, ze musime ist spat, lebo uzavreta je aj ta odbocovacia cesta a ze vsak to muselo byt jasne napisane na tej tabuli ktora hovorila ze HW1 je uzavrena. (S: akoze este som nebol tak nasrdeny v USA a ko v tom momente s tym konomrdom.. normalne som explodoval a hucal jak chora vrana.. ale uz som zase kludny:-))

No a tak sme hodili spiatocku a po pobrezi sme sa vratili az na miesto asi 5 mil severne od Cayucos odkial sme rano vyrazili a po vnutrozemi sme prisli az do Monterey, cize prve miesto kde sa dalo vratit k pobreziu a kedze bolo uz neskoro tak sme to len zapichli do motelu.

Big Sur sme teda nevideli cely ale iba cast, ale tak co uz, aj to co sme videli, bolo fakt pekne (akurat ze riadne utopene v hmle)



Denny naklad:

Tulene - najakcnejsie zvierata na svete

Sushi zereme vo velkom

WALL-E ! EVA ? WALL-E ! EVA !!!

Monterey - Santa Cruz



stary stary ceder..





Rano sme isli mkrnut kusok juzne od Monterey jeden maly statny park (statne parky su mensie a menej vyznamne ako narodne parky) kde bolo velmi pekne skalnate pobrezie ale hlavne dalsie TULENE.

Tulene lezali na plazi a okrem toho nerobili vobec nic. Vsetky do jedneho vyzerali ako zdochnute, ale raz na 10 minut nejaky z nich pohol plutvou/labou alebo co aby dokazal, ze este zije. Tulene sme videli uz aj vcera po ceste hore na Big Sur, ale tu sme boli ovela blizsie.





Ak vas niekto bude volat na dovolenku kde budete 2 tyzdne pozorovat tulene tak za kazdu cenu odmietnite, na tulene sa staci pozerat 1 minutu a verte tomu, ze nic viac uz neuvidite.

Mrkli sme Monterey, take prijemne mestecko by to bolo, ale kedze uz sme v strednej Californii tak slnko je minulostou, nachadzame sa v oblasti vecnej hmly a tak je tu relativne kosa. Na obed davame sushi - nas najcastejsi Californsky obed - a padame do Santa Cruz. (S: mnam mnam mnam.. Elvis je uz nas.. uz bez sushi ani nemoze byt.. Velky Dealer si uz len madli ruky..)

V Santa Cruz sme presli asi 10 motelov, kym sme nasli nieco cenovo prijatelne (ako v kazdy poriadny motel, aj tento mali pod palcom Indovia) a vecer sme isli do kina. Saddie ma konecne ukecal, ze treba dat tento americky zazitok a tak sa vydavame do kina na: WALL-E ! (S: Elvis dlho odolaval ale nakoniec podlahol sile mojich argumentov a konecne sme dali ultimativnu zalezitost vidiet americky film v americkom kine.. kto nezazil neoceni asi. btw film bol zaujimavy hned z niekolkych stran ale nechcem moc prezradzat.. chodte si pozret.. a hlavne BUY MORE FOR LESS!!!)

Ano citate dobre, vidali sme sa na animovany film.

V kine sme si kupili "large popcorn" a colu a aby bolo jasne "large popcorn" znamena asi 10 litrovy kybel pukancov, ktory sme proste nedokazali zozrat. (S: ze sme kupili a ze sme nedokazali.. Tak z tohto ma vynechaj darling.. Pravda je taka ze to combo bola z tvojej strany pomsta za kino ze?.. tento boj SME proste nemohli vyhrat..)

WALL-E bol super, v celom filme boli povedane asi 4 vety a okrem toho sa uz vo filme stale opakovali iba 2 slova - "WALLE!" a "EVA!".

Tymito robotickymi slovami ma teraz Saddie muci kazdych 20 minut (este horsie ako jeho chupacabra).

S: WA-LEEEE!! .. EE-VA? E-VAA!!!

Denny naklad:

Apocalypse Now !

Giant Dipper

Santa Cruz

Rano sme sa vybrali najprv do surf shopov kde si Saddie kupil obal na surf aby mohol svojho Jesusa preniest na Slovensko bez ujmy na jeho zdravi a potom sme natiahli latex, ehm neopreny a isli surfovat.

Boli tu krasne dlhe vlny, na ktorych miestni tipci robili uzasne dlhe jazdy na long boardoch ale to ze sa vlny lamali daleko od brehu malo aj nevyhodu, ze k nim bolo treba dost dlho padlovat. Problem bol, ze tu nebola ziadna pieskova plaz s normalnym vstupom do mora ale iba skalnate pobrezie plne sutrov, takze pri vchadzani do mora bolo treba davat dost pozor aby nas prva vlna nepraskla rovno o skalu.

Snazil som sa dopadlovat tam kde boli vo vode miestni surferi a teda dost daleko od brehu, lebo kvoli tomu skalnatemu pobreziu bolo treba surfovat v hlbokej vode ale to sa ukazalo vcelku problematicke kedze moj Padre je riadne hovado a s takym velkym surfom bolo pre mna hodne tricky prepracovat sa cez tie miestne riadne velke vlny.

Kedze tieto vlny boli na mna prilis velke tak som ich samozrejme nevedel chytit a tak som bol coskoro riadne unaveny z neustaleho padlovania spat k miestu kde sa lamali. Potom sa mi podarilo jednu chytit, zrazu ked ma vlna zobrala tak moj surf vytrielil vpred tretou kozmickou rychlostou, andrenalin a pulz vyleteli tiez, podarilo sa mi na surf postavit asi tak na 2 sekundy a potom ma to v tej rychlosti zomlelo a nastala APOKALYPSA. Bol som v relativne hlbokej vode a sice dno bolo skalnate a vlna ma dostala az na dno, tak to dno bolo cele pokryte chaluhami (bolo nimi uplne zamorene aj more) takze ked som sa vynoril z vody tak som sa 20 sekund iba vymotaval so vsetkych chaluh ktore ma zdobili. Potom som sa este parkrat pokusil prepracovat sa cez tie velke vlny dalej od brehu lenze ked sa mi jedna poriadne velka zlomila rovno na hlavu tak nastala apokalypsa druhy krat a pochopil som, ze more ma tu nechce a isiel som do miernejsej oblasti kde ale pre zmenu neboli ziadne vlny a tak som isiel von.

Pre protokol: voda bola hrozne studena.

S: tak dnes to bolo take jak ma byt teda az na kosnu vodu ale to je tuna uplny normal tak to uz nevnimam ako negativum. Zdalo sa mi ze sme boli len chvilu asi tak pol hodiny ale Elvis (hlavny sledovac casu) tvrdi ze minimalne 2 hodiny.. Hmm neviem sak by mi umrzol dovtedy ale ok anyway. Od dnes mozem hrdo prehlasit ze som surfoval Santa Cruz Pleasure Point.. znamy to spot.. velke vlny? ano asi aj to sa da povedat:-) ale konecne sme nasli to prave kakaove a nie stale beach break ako doteraz.. Okrem toho co pisal Elvis ake zle to je, ma to aj kopec vyhod. Velkost vlny, rychlost, tvar a vlna nekonci na brehu co znamena ze sa surferovi vlastne nemoze nic stat.. neviem kde az Elvis apokalypsoval a o dne rozpraval ale to on tu casto vidi svetlo na konci tunela a cely svoj zivot v stotine sekudy a vyprava sa J's a tak.. anyway dnes som sa viezol 'tretou kozmoickou' na big vlne a Jesusovi.. JOOO!! a pre protokol ma to tiez zomlelo niekolko krat a namakal som sa jak hovado:-) ale ano nemam tlustocha Padreho pod sebof takze pre mna je to samozrejme o inom a preto Long Live Jesus..inac chcem na tomto mieste pochvalit Jesusa.. si sef.. dobry.. kamosko davas.. may the Force be with ya.. a tak aj osatenie dostal nech nie je stale na holasa:-)

E: Saddie to uz potom zabalil, uz sa mu to toho ladoveho oceanu nechcelo vracat, ja som si dal este jeden pokus na inom kusku brehu, kde sa mi podarli chytit jednu mensiu vlnu, dat si dnes prvu, jedinu a poslednu peknu jazdu a povedal som si ze dost, lebo tam bol riardny prud a uz som nemal sil na padlovanie proti prudu a tak som to zabalil aj ja a vybrali sme sa do centra aj tak bol vlastne vecer.

Santa Cruz na velmi klasicky boardwalk (plazovu promenadu) na ktorej sa nachadza obrovske mnozstvo old-school kolotocov. Ziadna elektronika, ziadne digitalne veci, same klasicke hry ako - hodte baseballkou (loptou) a rozbite tanier a vyhrajte medvedika, strasidelny hrad a kopec inych starozitnosti.



Rozhodol som sa pre miestnu hlavnu atrakciu - roller coaster zvany Giant Dipper. Je to siesty najstarsi este stale funkcny roller coaster v USA, je cely z dreva a ma 102 rokov. Rozhodol som sa zabojovat s mojim vrodenym strachom z tychto veci a veru nelutoval som, jazda na tomto grcostroji (ako ich vola Saddie) bola uplne super, zaludok niekde v hrdle, proste tak ako to ma byt :) (S: :-))



Zase sme do zapichli v indickom moteli Budget Inn a zajtra padame do ultimativnej destinacie - San Francisca.

Denny naklad:

DOMAAAAAAAAAA !!!

Golden Gate, Chinatown, vlasy, vlasy, vlasy..

San Francisco

Vyrazili sme zo Santa Cruz a minali niekolko uzasnych plazi lemovanych utesmi a dosli k majaku ktory dnes sluzi ako hostel a ktory mal krasny vyhlad. Bohuzial sme zistili, ze v aute je iba jedna moja sandala a vydedukoval som, ze asi vypadla z auta pocas poslednej zastavky v Santa Cruz ked Saddie otvoril bocne dvere na mojej strane (kedze ta topanka bola tesne pri dverach) a tak sme sa otocili spat a prvy krat sme isli po Californskom pobrezi smerom na juh. Po 45 milach v "protismere" sme moju topanku nasli presne na tom parkovisku a zaciname posledny usek do San Fransicsa este raz, takze opat tradicny smer - smer sever.







Dosli sme po miesto kde sa v zimnych mesiacoch tvori vlna zvana Mavericks a Saddie tvrdi, ze je to uplne legenda, riadne hovado a zabijak. Kedze je leto a ocean kludny tak tam teraz ziadna vrazedna vlna nebola a Saddie aj tak skoro uronil slzu pri myslienke, ze sa pozera na take slavne surfisticke miesto.

S: fnuk fnuk ze nie je zima.. A ze sa tu nekona to 15m+ peklo:-) ale bol som tu!!! A viem si predstavit ze tu to moze byt uplny konec.. Fakt.. Prudy sa tu zrazaju a zenu sa na stenu takeho obrovskeho kotla (pod vodou) z coho vznika jedna z najhrozivejsich vln na svete.. The Jaws, Tahiti a The Mavericks all da Big Waves!!! som dojaty jak Fico po volbach..

Tak dnes vyzerali The Mavericks asi takto..



Obed v miestnej restike/mikro-pivovare a poslednych 30 mil a..



..a sme doma. Karavana dorazila. Expedicia prisla do ciela. Sme v San Franciscu.

Isli sme pekne po pobrezi zrazu sa otvoril vyhlad na neuveritelne mnoztvo malych domcekov nasekanych do dokonalej stvrocovej siete ktoru niekto hodil na zvlnene kopce a pozdlz pobrezia sme dosli az po Golden Gate. Nejakym zazrakom bolo slnecno a teplo (v TV sme sa dozvedeli, ze SF zasiahla vlna horucav, takze tam nemali svojich tradicnych 18 stupnov ale okolo 30'C) a pohlad na ten most kupajuci sa v slnku bol proste krasny. Dlho dlho sme sa kochali tym pohladom.



Smer hostel, smer centrum. Konecne sme niekde kde nemame v celom meste najdlhsie vlasy :) Inac uz asi vyzerame fakt pofiderne, lebo ked som sa chcel jednej tety nieco na ulici opytat, tak si myslela, ze ju idem okradnut a rychlo nasadla do auta a utiekla :)

Trochu sme sa natrapili s najdenim miesta na zaparkovanie tak aby nas to nevyslo mesacny najom vilky pod Slavinom ale nakoniec sme uspesne nasli miestecko pre Gabea a nastahovali sa do hostela Green Tortoise. Hostel ako ma byt, izby malinke ale velka spolecnska miestnost ktora rozhodne mala super atmosferu a cele to stalo na rozhrani Chinatownu a Little Italy a vsetky budovy okolo boli striptizove bary.

Prezreli sme teda Chinatown (zevraj navacsi Chinatown v USA a de facto najvacsie azijske "mesto" mimo Azie) kde samozrejme predavali vsetok cinsky smejd a kusok od hostela sme nasli Cafe Prague. Isli sme tam vecer a zistli, ze je to echtovne ceska restika, personal boli vsetci Cesi, capovali Plzen a Krusovice (Plzen sa da v USA zohnat uz skoro vsade ale Krusovice to je unikat) a menu obsahovali take polozky ako Knedliky plnene jahodami, Segedinsky gulas, Vyprazany syr, no proste male Cechy.

Ja som si dal segedin (segedin v San Franciscu - neuveritelne) a Saddie nejaky salat a mrkli mieste vecerne okolie. Dali sme prave cinske pivo (tsing tao) v pravej cinskej putike kde cinania vedla nas na bare hrali kocky:-) Ziadna divocarna, ked isiel Saddie spat tak ja som este mrkol jeden bar so zivou hudbou a samozrejme ze tam hrali nejaki hipici a boli tam kvalitne existencie hodne San Francisca.

S: mam pocit ze San Francisco bude special.. Je tu uzasna atmosfera.. A setko sa tu nadherne miesa.. A zase raz vyzera ze mame stastie s pocasim..

Denny naklad:

In the streets of San Francisco. Starring: Saddie, also starring: Elvis

Elektricka, Fishermen Wharf, Maritime Museum

Castro - duha a strasne teplo :)

San Francisco

Frank Loyd Wright San Francisco Xanadu Gallery (asia africa oceania a tak..)



Amerika ma okrem Jack in the Box aj ineho Jacka.. JACK OUR HERO!! This is for u..



Kupili sme si trojdenne listky na miestnu MHD a nasu prvu jazdu sme samozrejme dali legendarnou San Franciscou elektrickou. Samozrejme pekne na stojaka.

Parada, je to riadny old-school, presne ako pozname z filmov - drzite sa tyce a stojite do otvoreneho priestoru. Dnes by nieco take urcite americki cenzuristi, hygienici a marinaci nepovolili, ale kedze je to vlastne historicka pamiatka tak to nemozu zakazat. Ide to ale riadne pomaly, do 20km/h a vacsinou aj pomalsie, takze keby aj clovek vypadol, tak pokial by nemal 80 rokov tak sa mu nic nestane. Najlepsie je otacanie elektricky. V downtowne totizto trat konci slepou kolajnicou, nie je tam ziadny U-turn ale na uplny koniec tej slepej kolaje je na takom kruhu ktory sa da otocit. Takze elektricka dojde na koniec trati a potom sa otoci ten kruh aj s elektrickou a elektricka ide spat po povodnej kolaji. Pointa je ale v tom AKO sa ten kruh otoci. Ze elektronicky ? HA ! Vystupi vodic elektricky, zapre sa do nej a pekne rucne strucne otoci elektricku. Vitajte v 21 storoci :) (S: tlacia kamoskovia jak v stredoveku:-))



a takto sme sa vozili



Odviezli sme na severnu plaz a.k.a. Fishermen's Wharf ktory je zapratany suvenirovymi obchodmi, skocili sme na pivo do Hooters a potom skocili do Maritime Museum kde sme mali vdaka nasim rocnym vstupom do narodnych parkov vstup zadara a tak sme sa poprechadzali na asi 3 historickych lodiach.

Pokochali sme sa vyhladom na Alcatraz (ale nesli sme nan, lebo trajekty nan uz boli vypredane) . (S: The Rock is not for us:-( )



Na vecer sme vyrazili naprv do latinskej stvrti Mission. To bola riadna autenticka stvrt ako sa na Frisco patri, na ulici tam miestne trosky prave mixovali nejaku intravenoznu dobrotu, my sme radsej skocili na dobrotu do thaiskej restiky a potom sme hladali nejaky bar na zapadnutie a ako najlepsi zapadakov na zapadnutie sme vyhodnotili bar so slubnym nazvom Kilowatt. Vnutri sme boli jedini 2 ludia ktori neboli potetovani, bol to kvalitny "drsnacky bar". Vedla nas sedel nejaky asi najomny vrah - ziadne vlasy, tetovanie po 60% tela a ked sa vzdiali tak som si sadol na uvolnenu stolicku a o 3 minuty sa vratil a povedal, ze toto je JEHO stolicka a ze ide na hajzel a ked sa vrati tak ju chce spat. Toto nevyzeral byt tipek ktoremu sa oplati povedat "pod von" alebo "mas problem?" a tak ked sa o niekolko minut vracal z hazjla tak som vyskocil zo stolicky kym bol este 5 metrov odo mna.

Z Kilowattu sme potom vyrazili za teplom. Nie, nesli sme na plaz (bolo uz okolo 23:00), isli sme do Castra. Castro je najteplejsie miesto na svete (nie, ani Death Valley sa nechyta), headquarter homosexualov celeho sveta, proste gay stvrt San Francisca. Cakali sme kovbojov a motorkarov, kozene nohavice s vystrihnutou prdelou a pre istotu sme zobrali indulonu aby ked bolo najhorsie (alebo najlepsie?) tak aby to aspon nebolelo.

Kovboji neboli, ani motorkari. Village people proste neprisli. Vsade (ale myslim VSADE) viseli duhove zastavy (este aj v bankach) a ano, teplo tam bolo, tu sa naozaj nikto nemusi a ani nechce skryvat, takze naposledy som videl tolko chlapov drzat sa za ruky ked som bol v skolke a isli sme v dvojstupe na dopravne ihrisko a samozrejme boli aj ine prejavy naklonnosti ktore uz vacsinou v skolke cestou na dopravne ihrisko nevidno ale ziadne homosexualne nezriadene peklo alebo El Dorado sa nekonalo.

Samozrejme sme sa nezasrali a vyrazili sme do gay night clubu. Taka diskoteka, 2 zeny a 40 chlapov. 40 chlapov sa natriasalo na parkete, mi sme sa usadili pri pive a pozorovali tuto scenu, 2 zeny o chvilu uz davali francuzak a podobne spustili miestni hosani a na mna tam zmurkal jeden taky styridsiatnik ktory vyzeral trochu ako Saddieho otec (dobry den pan Bertok :) (S: to ta moj tato bude mat rad ze si ho oznacil svojim sposobom za styridsiatnika.. asi si si prave pifko zarobil bejby)) ale jeho zmurkanie som mu neopetoval no a nikto nam tam nechcel ukazat svojho 10-inchera ani sa nepytal ci mame radsej kozu alebo latex a tak sme sa bez straty analneho panictva vybrali na hostel. Bola to prdel :)

Denny naklad:

Haight-Ashbury

Drogy jsou spatny, drogy jsou spatny !!!

San Francisco

Saddie rano vyrazil za architekturou a galeriami (S: nie nie nie.. inak.. bol som pozret Little Tokyo!!! sushi manga podkolienky a stihol som aj galeriu japonskeho umenia kde ficala vystava ikobana.. rrr drsne dobre), ja som spal a potom sa tulal po Chinatowne a potom sme sa mali v Golden Gate Parku odkial sme mali ist do hipickej stvrti Haight-Ashbury. V parku sme sa sice stretli ale vlna horucav akosi cez obed stihla opustit San Franciscu a vratila sa "normalna letna teplota" - okolo 15'C - takze obaja v slapkach a kratasoch sme riadne mrzli. Mrkli sme De Young Gallery ktoru ako ma buduci Dipl. Ing. Arch. poucil stavali nejaki Svajciari, (S: Herzog de Meuron .. ti co urobili aj hlavny olympijsky stadion v pekingu.. coskoro bude v telke stale) vnutri ale boli prevazne gycovosti od americkych maliarov takze pre mna osobne bola highlightom zbierka polynezkych a papuanskych kmenovych masiek a kostymov. Kedze sme vonku odmrzali tak sme sa vybrali spat na hostel a ze odtial potom pojdeme do Haight. (S: ach ta ignorancia.. )

Cesta miestnou MHD sa ukazala byt riadne pomalou a tak ked sme sa vratili do Haight (tentokrat obleceni normalne a nie ako sprosti turisti ktori si mysleli ze vsak v Californii musi byt teplo) tak uz boli skoro vsetky pokutne obchody zatvorene. Na ulici - tak ako by sa dalo cakat - bolo pohodenych viacero pofidernych existencii, ale boli to bud nejake odpalene trosky alebo punkovo-kozeno-cvockovi zatratetenci. Ziadni hippies v pravom slova zmysle tam moc neboli. Nuz, nebudeme si nic navravat, zmeskali sme to o 40 rokov. The Summer of Love is gone baby..

Zacali sme bar-hoppingovat a druhy bar sa ukazal byt velmi atmosferickym. Volal sa Noc Noc a sice nevieme ci patril nejakym slovanom a Noc teda znamenalo "noc" alebo nie, ale rozhodne ten bar mal prudko nocnu atmosferu, totalne tmave miesto ktore by sa hodilo aj do nejakeho upirskeho thrilleru, takpovediac "noir" a bol tam velmi stylovy dekor. Takyto bar nam veru v Blave chyba.

Ako treti bar sme vybrali miesto kde mali vyse 50 druhov capovaneho piva. Dali sme tam pivko a po nejakej dobe sa k nam prihovoril parik sediaci vedla. Chlapik mohol mat tak 35, zenska tak po 40 (vlastne nevieme ci boli skutocny parik, ale proste tam boli spolu) a dali sme s nimi este nejake dalsie pivo. Chlapik bol vlastne Nemec ale v USA zije uz 14 rokov a robi programatora a zaroven je jednym z organizatorom legendarneho festivalu Burning Man. No a po nejakej dobe co sme kecali o nasej ceste o ich zivote hovori, ze nech ideme k nemu, ze tam ma nejaku travu, ze to je kusok odtial.

Zenska este skocila kupit dalsie pivo a my sme isli do nejako baraku, ktory bol asi 100m od baru a bol to taky ten klasicky viktoriansky dom ktorymi je San Francisco zname.

Bol to uzasny domec, vysokanske stropy, byvali v nom styria (ak mate zaujem si taky prenajat tak vam prezradim ze najom je $2700 mesacne [co podla nas vobec nie je vela ked uvazite, aky dom to je, kde je a aky je velky]). Genialne miesto, chlapik mal neuveritelnu zbierku platni, dosla zenska s pivom tak ja som si este jedno dal a potom Swen (nebudem ho furt oslovovat "chlapik") vytiahol vrecko v ktorom bolo FAKT VELA travy - dost asi tak na 50 az 100 jointov - vytiahol huliace naradicko a ze nech sa teda ponukneme.

Tak sme si dali co to..

Drogy jsou spatny, drogy jsou spatny, .. (S: spatny spatny spatny..:-) viem o com hovorim:-) viem?.. hmmm)))



OK, koniec pribehu o tom ako sme sa dostali v legendarnej hipickej stvrti San Francisca k drogam pre istotu vynechame a prezradime len tolko, ze na hostel sme isli taxikom.

Denny naklad:

City of Lights a nakup beatnikov

Viac pobehovania po Friscu

Golden Gate pesi

Friday night and we are bloody dead

San Francisco

Rano sme skocili do City Lights, knihkupectva a vydavatelstva ktore vydalo Howl od Allena Ginsberga a maju paradnu zasobu beatnickej literatury a aj vsetkejho ineho. (S: lepsie povedane toto knihkupectvo a vydavatelstvo povodne v 53tom zalozil Ferlinghetti, stalo sa mekkou beatnikov a podobnych podvratnych zivlov a v tomto duchu pracuje dodnes. takze jedno z mojich must v SF) Nakupili sme 4kg kniziek (este nevieme ako ich dopravime na Slovensko) a potom sme sa vydali kazdym svojim smerom. Saddie za viac architekturou a ja dospat a potom za nakupom somarin v Chinatowne, este som sa povozil na otvorenej elektircke a potom som isiel spat do Castra kde som este potreboval kupit darceky pre tych ktory neposluchali a do Haightu kupit nejake darceky pre seba (alebo to bolo naopak?).

S: siel som do MOMA SF (zdravim Zova) a prezrel som aj setko dokola .. Budova galerie je klasicky Botta.. Hmmm .. Ja moc nemusim ale je to urcite big time dobre tak som siel kuknut.. A bol som milo prekvapeny.. Z exterieru sa naplnili moje ocakavania a bola to tazka symetria a postmoderna ale vnutri som bol velmi poteseny.. nadherne rieseny interier a vstupna hala.. silne gesto s centralnym schodiskom nevyznelo priliz pompezne ale akurat.. mnam.. a zbierka super.. zo setkeho trosku jak je napisane:-) ale temporary vystava the art of lee miller na mna urobila asi najvacsi dojem.. z modelky cez art groupie az po novinarsku fotografku v koncentrakoch.. dobra vystava teda. V okoli galerie je dost dalsej modernej architektury ale stihol som co to len zbezne lebo som sa musel ponahlat na rande pri Moste.

MoMA San Francisco.. Mario Botta .. Az ma tlaci bota:-)



V Castre mali samozrejme rovnake obchody ako v Amsterdame. Najlepsia bola konverzacia nejakeho (heterosexualneho) pariku ktory si v sex shope vyberal vibrator. Chlapik zobral do ruky take poleno minimalne 40cm dlhe a s priemerom 12cm na co zenska, ze "nie, nie, myslim, ze tento bude vhodnejsi" a vybrala si taky 30cm dlhy a s priemerom asi 7cm. Tie rodinne nakupy..

Castro



Haight



Na chvilu som stihol Haight s otvorenymi obchodmi a potom sme sa stretli pri Golden Gate ktory sme si pesi presli tam a spat. Pocasie bolo tradicne San Franciscke, takze sychravo ale aj tak bol vyhlad na mesto skvely. (S: this is The Bridge.. Kto cital Gibsona vie o com hovorim.. je to uzasne vidiet to takto z blizka na vlastne oci.. skoda ze nestihame aj ten do Oaklandu.. nech mam sci-fi mosty kompletne:-))



"Pekna" story na okraj.. Na moste sme nasli telefonik s nudzovou linkou pre samovrahov:-) no nekup to!



..tak ja ze zavolam..



Spat na hostel sme prisli uz dost neskoro (doprava v San Franciscu naozaj nelame rychlostne rekordy). Isli sme mrknut Cafe Prague, dali sme si nudle s jahodama ty vole, ale napriek velkym slubom prazakov, ze v piatok to tu bude zit jak v pekle sa ukazali ako nadsadene a tak sme dlho nezostali. Nas povodny plan vyrazit do okolitych strip barom sme nakoniec zavrhli, kedze sme boli obaja rozbiti od vcerajska a tak sme vyrazili do miestnych intelektualnych kaviarni/barov (Marosovi by sa tu urcite strasne pacilo (S: tak ako mne:))) a potom sme to napriek tomu, ze bol piatok zapichli relativne skoro, kedze sme si svoje odpracovali vcera.

Denny naklad:

So long Frisco

Sklamanie z Napa Valley

Berkeley / Napa Valley

Tak a uz sa to zacalo.. Wiliam Gibson Virtual Light..



Rano sme este presli autom cez Golden Gate a spat (so zastavkou na jednej vyhliadke).

Lucime sa kazdy po svojom:-)





Presli sme cez dalsi pekelny most cez San Francisco Bay do Oaklandu a do Berkeley. Legendarne univerzitne mestecko Berkeley sme si to trochu omrkli, pospominali na eru ktoru sme nezazili :) dali obed v Pakistanskej restike a frcali smerom na Napa Valley.

Gabe dorazil do Berkeley..



Zaciatok Napa bol taky dost podivny, najprv sme tesne nestihli jedno take informacno/kulturne vinarske centrum, potom sme sa isli najest a zistili, ze jedlo je tu (samozrejme) riadne drahe (ale aspon som si dal slimaky a jazyk) a cele to tu bolo snobarske a atmosfera nikde.

Najrozcarovanejsi bol z toho Saddie kedze do Napy sa fakt tesil a teraz to vyzeralo, ze to bude riadny vopruz. Navyse z jednej vinice ktoru si chcel Saddie mrknut a ktoru zase stavali zas ti svajciari nas (slusne) vyhodili, ze oni nie su otvoreny pre verejnost. Saddie s penou u huby a idzeme dalej hore po Napa Valley - tam uz to bolo take krajsie, proste vinice pozdlz cesty - a dosli sme do nejakeho minimestecka a navzdory celej Nape a vinarstvu sme si dali stary dobry zlatisty mok a nasli sme si riadnu dieru a spali v aute.



S: Napa Valley sa ukazala ako slusny prepadak.. Cista snobarna.. Som dufal v nadherny kraj vinohrady kostofky vina a nice people a nice architecture.. Zatial sa z toho nic nepotvrdilo .. Len sade moc penezi pytaju a este aj z big time destinacie Herzog de Meuron nas vykopli ale stihol som spravit par illegal photos.. here u go..



tak sa tesim na zajtra lebo sonoma uz horsia nemoze byt ako napa.. A seci nam hovorili ze sonoma je viac down to earth a lacnejsia a ze je teraz uplne ze in.. Tajny typ tejto oblasti.. We wish..

Denny naklad:

Napa sucks, Sonoma rules

Navrat na pobrezie

Sonoma Valley

Rano sme sa rozhodli (teda vlastne Saddie rozhodol, mne to bolo aj tak suma fuk), ze Napa si nezasluzi aby sme ju obzerali (Saddie tam mal vyhliadnutych este niekolko architektonickych zalezitosti a vinarskych znaciek) a vyrazili sme do Sonoma Valley.. co je vedlajsie udolie. Sonoma je mensia ako Napa, je tam menej vinic ale je iba 2 mile od Napy takze rozdiel v kvalite vina by mal byt minimalny ale hlavne by mala byt menej snobska. A tak to aj bolo.

Sonoma Valley



Sonoma bola taka tazko romaticka, male kopceky pokryte vinicom a hned v prvej vinici kde sme sa boli pozriet a kde Saddie dal wine tasting (kedze Saddie [aspon to teda tvrdi] sa vine ako tak vyzna (S: no tak zas netvrdim ze som big sef ochutnavac ale co to som od mojej alkacskej rodiny pochytil uz:-) no offence.. a sak ja viem ze vy ste aj tak radi ze?:-)) zatial co ja nerozoznam Hradnu Sviecu alebo Sladku Pani od najlepsich francuzskych vin, tak som dobrovolne robil sofera a teda neochutnaval) a kupil Merlot (sice som ho neochutnal ale vonu mal fakt uzasnu). Potom sme isli do dalsej vinice, kde dal Saddie dalsiu ochutnavku - tentokrat Zinfadel - a to bola taka fakt ze malicka rodinna vinica, potom sme isli do dalsej vinice (tuto aj tu predoslu nam odporucila zenska v tej prvej vinici), ktora bola vybudovana v jaskyni pod kopeckom z vinice.

Saddie dal dalsiu ochutnavku (tentokrat som si dal dokpy asi tak 1/4 deci vina aj ja, len tat na jazyk) a vonku sme si dali "piknik", cize zozrali sme co nasa chladnicka (ehm, my to volame chladnicka, v skutocnosti je to chladiaci box v ktorom je priemerna teplota asi 50'C, kedze lad sme do neho kupili naposledy asi tak vo Virginii) vydala, cize cookies, tostady, oriesky a ine plnohodnotne jedlo. Prijemna atmosfera tam bola, trosku gycove (bol tam aj gitarista) ale prijemne.

Gyc gyc gyc:-) piknik jak ma byt.. Tam v zadu je vchod do pivnice-vinarne-predajne..



No a potom sme vyrazili dalej, dali este sendvic niekde po ceste a ano, tusite spravne, isli sme do dalsej vinice. Saddie dal poslednu ochutnavku a kupili sme flasu pre Nika a vypadli sme smerom spat na pobrezie.

S: Sonoma nesklamala teda.. Velmo dobreee.. Odporucam setkym milovnikom vina a vinic.. Hodne som oskusal:-) inac je to tu celkom dobre vymyslene .. Ochutnavka pozostava z menu.. free alebo okolo 5 dolarof.. Co su normalne 5-7 kuskof roznych vin v patricnom poradi a vybere.. Setko to maju premyslene a chutovo zladene.. a podla mojho skromneho odhadu velmi vysokej kvality.. skusil som asi 30dku vin a ani jedno nebolo priemerne alebo horsie snad len jedno mi vyslovene nesmakovalo a aj to bolo dezertne a ja sladke moc nemusim teda.. Elvis toto po voni ocenil ako tu najvacsiu vychytafku ale on je fanusik portskeho napr takze sa necudujem.. vinarne su vacsinou male rodinne ale uz ich aj hodne narastlo a preslavilo sa takze aj vacsie podniky sme nasli.. miestna specialita je zinfandel.. zaujimava cervena zalezitost.. mnam.. skoda ze mame tak obmedzene moznosti na prepravu do europy by som bol nakupil nose:-))

Isli sme cez uplne diery, divoky zapad este lepsi ako na juhozapade, proste zapadakovy s velkym Z a cez kopceky sme sa prepracovali az k pobreziu a tahali to hore pokial sme vladali a nakoniec sme si vyhliadli parkovisko pri golfovom ihrisku a vyhodnotili to ako najlepsie (a vlastne jedine mozne, kedze vsetko na okolo boli sukromne pozemky a sukromne cesty) miesto na spanie.

Pobrezie Californie na sever od San Francisca





Pred spanim..



Denny naklad:

Zneuctenie golfoveho ihriska a prenasledovanie fasistickym dedkom

Vela vela pobrezia a vela vela hmly

North California alias NorCal

Kym som sa zobudil, tak nase auto uz bolo obklucene 10 dalsimi autami, kedze golfu-chtivy dochodcovia asi radi vstavaju o siestej rano aby uz o osmej mohli odpalovat. Saddie uz predtym mrkol golfove ihrisko a kym som sa ja dal dokopy tak dosiel taky dedulo zamestnanec a hovori, ze ci sme tam nocovali v tom aute a ze to je uplne v pohode, len ze nech tam nenocujeme nastalo a tak sme mu povedali, ze o hodinu tu uz nebudeme a ze rozhodne sa sem neplanujeme nastahovat lebo sme na roadtripe a este sme nieco povyzdvedali o golfe (napr. ze 18 jamiek na tomto golf course stoji $30, 9 jamiek $15) a celkovo bol velmi mily a sme si hovorili, ze jaky prijemny typek.

No a potom sme rozhodli, ze si ideme pozriet ihrisko trochu (bolo totizto oznacene ako verejne golfove ihrisko, tak sme to pochopili tak ze mozeme sa tam prejst), v nasom dohlade hral iba jeden dochodca, ktoreho sme velkym oblukom obisli a isli sme tak po okraji ihriska a zrazu sa prihrnul dalsi dedulo na golfkovom voziku a krici na nas "GET OFF THE COURSE !". My ze "hmm?" a on znovu - uplne ako z velkej knihy fasizmu alebo podla vycviku marinakov) zacal vrieskat "GET OFF THE COURSE !". Chlapik asi chcel byt policajtom ale skocil ako spravca ihriska. Neuveritelne. Uplny opak toho predosleho a bol uplne na smiiech. Ked sa uz vykrcal vety "GET OFFTHE COURSE" do sytosti tak spustil, ze co tu robime, ze sa tu nemame co prechadzat, ci sme zaplatili a ze kolko krat sme uz chodili po golfovom ihrisku bez platenia (a my nikde, lebo sme nikdy na golfovom ihrisku ani neboli) a ze nech okamzite vypadneme, ze tu ludia hraju a co tu hladame a my furt len, ze vsak sorry, nech sa neposere, ze sme mysleli ze je to verejne ked to tam maju napisane a bolo to vlastne vcelku zabavne.Takyto bigotny debilko nam uz chybal :) (S: strasny pripad dedulko.. starsi ludkovia su niekedy celkom zabavny ale je to zle lebo sme nevedeli ci sa mu smiat do ksichtu alebo ci radsej ne lebo tu moze byt kazdy sialeny veteran z nejakej vojny a vytahne spod sedatka big gun a uz si sa dosmial jak ti svieti bull's eye dade na cele..)

Ukoncili sme teda nasu golfovu karieru a tahame severne, krasne plaze ale je zamracene a voda je ladova a my sa ponahlame. Na obed sme sa zastavili v Mendocine, co bolo prudko organicke mestecko (kazda potravina sa hrdila nalepkou "organic"). Pekne utesy a cele to tu vyzeralo take zaspane a frcme dalej na sever az do Arcaty.

Saddie nasiel El Dorado modernej architektury.. Musel som ho nasilu tahat prec



Mendocino pobrezie





Highway 1 je nas idol.. Popri oceane az do Seattlu.. Luuubime ju moc



odtial a tam ide..





Arcatu nam odpurucal Swen ako hlavnu farmarsku oblast marihuany a bolo to tam riadne hipicke, opat sme rozhodne nemali najdlhsie vlasy. Dali sme ale velmi poskromne, na motel sme museli ist autom, takze viac ako chlast bol highlightom vecera sushi ktoreho bolo tak vela, ze sme sa prezrali do uplneho bezvedomia a ani nas to nevyslo sialene draho.

S: sushi.. Tak mame aj novy trik.. Je dobre sa posadit do restiky kde pripravuju cerstve jedlo (a nic neskladuju na dalsi den) k zaverecnej.. To sa nam na stole zacali kopit aj veci co sme si neobjednali a na ucet podniku s tym ze hey guys u wanna some of this and that? we made too much today somebody's got to eat that:-).. a ano pekelne sme sa narvali a mnam mnam mnam dobre to bolo velmi dobre..

Motel8 - nasa oblubena znacka opat zvitazila.

Denny naklad:

Zbohom The Promised Land - California, prichadzame do Oregonu

Elvis nachadza miesto posledneho odpocinku

Oregon

Rano sme skocili do vedlajsieho mestecka Trinidad, kde sme obzreli miestne vlny, kedze zaciname tusit, ze so surfovanim uz bude asi koniec a tak skusame pozriet co sa da, ale vlny fakt boli malinke a tak ideme dalej.

Na rychlo sme presli cez narodny park Redwoods, v ktorom maju rast najvyssie stromy na svete - pribuzne sekvoji, ale uzsie a vyssie - vyzeralo to tam dost dazdovo-pralesne ale dlho sme sa nezdrzali (predsa len stromy sme uz odpozerali v Sekvoji).



Miname posledne severocalifornske plaze (vieme, ze voda je ladova a vonku aj tak mrholi, takze na more ani nemyslime) a potom to prislo.

Po 1 mesiaci opustame Zem Zaslubenu - Californiu - a ocitame sa v Oregone.

Oregon ma velmi preciznu fiskalnu politiku a zistili, ze najlepsia pokuta nie je $100 ale $97. Batovske ceny uz prenikli aj do pokut:



Po chvili jazdy po pobrezi sme dosli do statneho parku s nejakym komplikovanym nazvom a tam som nasiel miesto kde chcem umriet. Doteraz som mal vymyslene Syrakuzy na Sicilii ale Oregon vitazi. Ked to budem mat za par, tak sa necham preniest sem a chcem umriet s vyhladom na toto miesto. Na krasa a pokoj ma uplne dostala.







Potom sme opat dupli na pedal a zapichli to na parkovisku pre Tuleniu Jaskynu. Spime na vysokom utese, uteseny vyhlad.

Denny naklad:

Tulene, tulene, vela tulenov !

Mosty, mosty, vela mostov !

Oregon vselikde az po Portland

Ked uz sme spali pri tej super jaskyni, tak sme sa do nej isli pozriet. Vytahom asi 50m pod zem a tam bola jaskyna v ktorej ziju tulene. A pozor sudruhovia, ZMENA !

Tieto tulene sa normalne HYBU ! Oni normalne vedia robit aj nieco ine ako lezat v kome. To bol asi vplyv Californie na tie predosle, pretoze tie robili presne to co robi kazdy v Californii - flakali sa na plazi. Tieto boli v jaskyni a funeli a vrcali a vlnili sa akoby ficali na nejakom riadnom syntetickom svinstve a dokonca sme videli aj bitku, no proste akcnejsie ako suboj Stevena Segala s Chuckom Norrisom :) (S: neruhaj sa!)



Po tulenoch ficime dalej po pobrezi a potom sa odklaname do vnutrozemia do Portlandu.

V Portlande chcel Saddie vidiet jednu budovu ale ako sme zistili ona asi uz neexistuje (alebo sme ju proste nenasli) (S: vazne neexistuje.. bola len temporary pred 3 rokmi.. neva Portland bol aj tak velmi zaujimavy a nice) a mali sme sa stretnut s Nikovym znamym, ale toho sme uz nestihli a tak sme si len tak isli pozriet mesto. Velmi prijemne mesto. Nic sokujuce, taka prijemna zmes moderneho a sexy industrialneho a velmi ciste. A kazdych 100 metrov megalomansky most. Najlepsie su mieste zdvihacie mosty - nezdvihaju sa tak, ze by sa na ramenach otacali (ako rampy) ale tak, ze cela stredna cast sa da zdvihnut na vytahu o 50 metrov vyssie a na tej strednej casti je normalny domec.. asi tam byva kamosko co stlaca gombik na dvihanie.. a tak cestuje hore dole s celym svym jmenim:-)





trochu Portlandskej architektury..





.. a trochu undergroundu.



Ubytovali sme sa v hosteli ktory bol vlastne v priestoroch byvaleho bordelu pod ktorym povodne bolo este pofidernejsie zariadenie a to opiove doupje:-) teraz to bol celkom vychyteny miestny bar s kazdonocnou zivou hudbou.. A samozrejme davali do hlbokej noci tak ze Elvis vibroval na posteli vraj dlhe hodiny.. (mali sme izbu hned nad basboosterom asi) .. ja som spinkal as usual do rytmu takze velmi dobre (tak ako som bol vychovany.. ze bracho..:-))

Denny naklad:

HW1

Glory Glory Halelluja.. Seattle

Portland to Seattle

Tak este sme pozreli co to v Portlande.. A sli pozret toho Nikovho kamoska vo veganskom obchode ktory mu patri.. Ale mali sme smolu lebo tam nebol a mal sa ukazat az poobede.. Takze tentokrat to nevyslo a pobrali sme sa dalej po pobrezi na sever ako uz niekolko dni praktizujeme:-)

Elvis predava Padreho.. Bola to kratka ale o to intenzivnejsia Love story.. Je v slzach.. Ale neda sa nic robit hold Padre narastol priliz velky aj na Elvisa:-) zamavame mu a ideme dalej.. (E: Padreho som predal v surf shope ktory patril nejakemu ex-Juhosovi. Pytal sa ma, ze za kolko som ho kupil, tak som mu povedal, ze za 130 USD [dobre som ho odrbal, lebo som ho kupil za 100, Ambri dufam, ze si na mna hrdy :) ] a dal mi zan $50, co nebolo az take zle, v predoslom obchode mi chceli dat max. 30, takze moja love story s Padrem ma celkom vysla na 50 zelenych dolacikov).



Ok pokracujeme HW1 na sever.. A co sa nam nestane.. Neuverite.. Elvis znova straca kluce od auta (ano a tentoraz sa to uz ukaze nadobro..) on je vam proste moc moc sikovny. Tazko s nim v tychto veciach superit nebodaj nejako ho menit. Mam velky respekt pred Elvisovou rodinou a hlavne Klaudia, akoze klobuk dole ze to s roztrzitakom takehoto kalibru vydrzis!!! I salute you!

Pacifik a vlny.. Asi posledny krat.. (E: A presne tu som ZNOVU stratil kluce a tentokrat to vyzera vazne, lebo asi mi vypadli z vrecka nohavic niekde dole utesom, pretoze alebo presli nejakou dimenzionalnou dierou do ineho vesmiru..)



Na vecer prichadzame do Seattlu.. Vyzera to byt od San Fran to najvacsie co vidime.. Vyskofky.. A hlavne ideme nie celkom do Seattlu ale do Redmontu co je predmestie severo-vychodne a po ceste miname dalsie predmestia s celkom paradnymi modernymi vyskovymi centrami.. srdco plesa:-)

Redmond preto ze tu sa uchylila moja sesternica Sasenka k zivobytiu:-) a kedze sa ma priliz dobre tak ju idem vytrestat svojou navstevou:-) ked sa ma niekto moc dobre tak treba nas s Elvisom na neho poslat:-) to je jednoduche pravidlo a my sa ho drzime:-))) takze podvecer pristavame pred Sasinim bejvakom.. ocividne sa moc tesi ked aj pred dom vybehla:-) chuda nevie co ju caka..:-) kecame hucime hodne ten vecer.. a vecerame v miestnej cinskej restike.. Ano uz mam pocit ze pochopila ze to nebude mat jednoduche lebo v restike sa uz zacina trosku hanbit za nas:-)) just kidding.. Velky vecer zavrsime s Elvisom velkou vecou. Nasli sme v jej zbierke DVDcka Knight Ridera!!!! no snad seci sami uznate ze sme my dvaja v takejto situacii nemohli odolat a cumime na prve krocky Davida a KITTA.. ako sa to setko zacalo.. uzasne napinave oscarove!!! nostalgia ma chyta.. slza sa tlaci..

Denny naklad:

Sneh v juli !!! Bude dobra lyzovacka, bude dobra sankovacka..

Ein mann, ein auto, ein komputer (noch einmal)

Mt. Rainier

Dnes sme sa vybrali do "nedalekeho" narodneho parku Mt. Rainier ale ako sa ukazalo, to "nedaleko" znamenalo vyse 3 hodiny cesty tam a 3 hodiny cesty spat.

Kazdopadne Mt. Rainier je sopka (podla vedcov stale aktivna asi, takze vsetci cakaju kedy to tu trosku zmetie zo zemskeho povrchu podobne ako Svata Helena v 80 rokoch - Mt. Rainier a St. Helen patria do toho isteho vulkanickeho pasma), riadne vysoka - dobre vyse 4km - a je obklopena dalsimi horami a je pokryta ladovcom.

Mt. Ranier



Viete co to znamena deti ? Ze zatial co vy ste sa piekli niekde v Bratislave tak my sme si uzivali sneh !!! (Zdravime najme Bertila, ktory sa zatial co my sme si tu behali po snehu urcite niekde krcil v rohu a chrcal a skapinal)

S: behali sme po snehu.. Juhuuu.. Normalne po snehuuuu.. Ked si predstavim ako som stal pred par dnami na brehu pacifiku a rozmyslal nad miestom kadial do vody a ake su vlny a teraz som bol na snehu.. Amerika je velka a Allah Akhbar!:-)))

Autom sme sa vyviezli dost vysoko a odtial sme dali taku 4-5 hodinovu turu z ktorej boli fantasticke vyhlady. A celu, uplne celu tu dobu sme isli po snehu. Pred par dnami sme este surfovali a teraz sme tu 18. Jula chodili po snehu.





Tlusty svist..



Na tomto mieste som sa rozhodol, ze na tradicnu otazku ktoru sa nas kazdy s kjym sa rozpravame pyta: "Kde sa vam pacila najviac" uz proste nebudem odpovedat (Saddie to uz vzdal davnejsie) pretoze vybrat si jedno miesto alebo vobec zoradit miesta ako Arches, Bryce, Grand Canyon, Oregonske pobrezie, Yosemity alebo toto miesto sa proste neda a o mestach uz ani nehovoriac. Mna osobne Mt. Rainier dostal uplne do kolien, vyfotil som asi 1GB.

Pri pohlade na ten sneh a tie kopce to dieta vo mne nevydrzalo, vytiahol som sacok a dal som si poriadnu sackovacku. Juhuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu !

Elvis dava..





A co sme robili vecer ?

Cakate divoky vecer v Seattli, metanie hlavou na Smells Like Teen Spirit alebo podrezavanie si zil niekde v undergroundovom post-grungovom hniezde ?

Ale coby ! Ein mann, ein auto, ein komputer ! V Redmonte sme dali dalsie 2 dieli Knight Ridera.. a to by bylo asi tak vsechno..

S: a Kitt setkych dal.. Setkych rozbil!!! A David alias Michael nasiel zdy tu naj naj kocku.. How come!?!!

Denny naklad:

v podzemi

v oblakoch

v bordeloch

Seattle

Vstavame na Elvisove pomery hodne skoro heute .. Lebo sme dohodnuti so Sasou ze sa stretneme v Seattli dade na ranajky.. Samozrejme ze my prideme na cas a boli by sme uz aj najedeni keby sme boli neslusni chrapuni hovada jak o nas pisu noviny a objednali papu ked sme dosli.. ze Saska?:-) no anyway spoznali sme noveho kamoska Sasinho.. Martin.. ach uz ju vidim jak sa jej kolena trasu ze to budem cele teraz tuna rozoberat.. hehe.. ne nebudem .. nechce sa mi.. podstatne je ze sme sa najedli a sli seci 4 do mesta na prehliadku Seattlu.

Najprf sme dali vychytafku cislo 1 na odporucanie Martina .. Uplne povodny nefalsovany unikat mesta Seattle. Bordel s menom Lusty Lady.. Originalna zalezitost len co je pravda. Mesto Seattle chcelo tento podnik povodne zavret lebo je to v strede financnickej stvrti da sa povedat a podnik krachoval ale mudre hlavy vo vedeni mesta zavetrili genialnu obchodnu prilezitost a rozhodli sa tento bordel dotovat a vyhlasili ho za povodnu atrakciu (je pod zastitou mesta teraz) a seci turisti by sa mali ist povinne pozret do kabinky na show aku sme ani v A-dame nevideli:-) tak sme tam pustili par stvrtakof ze nech sa Martin neurazi ze by tam zase musel ist sam a ze ohrdneme takou vychytafkou..

Dalsia nasa destinacia je Seattle Underground.. Nie nie je to metro ako by sa mohlo neznalemu problematiky zdat ale je to turisticka prechadzka po utrobach mesta Seattle (pod urovnou chodnika) s potetovanym superguideom.. Big fun a zaujimave bola ta tour ale ta 3/4 hodina pigeon forgeu co tomu predchadzala bola na maslu a gulku do hlavy .. osobne si myslim ze toto bol dovod Cobaina na kratky proces.. sedel na uvodnom slove Seattle Underground Tour:-)

Potom sa rozdelujeme a Sasa s kamoskom si idu po svych a my ideme dalej browsovat mesto.. Prechadzame waterfrontom a Fishmarketom.. Po "netypickom" hladani konecne nachadzame moju mekku a vlastne hlavny ciel v Seattli a to je Seattle Library od Rem Koolhaasa.. maestro zadal naj naj naj.. som vo vytrzeni setko cumim fotim a vytesujem sa.. zase raz nebudem na tomto mieste o tejto budove vo velkom pisat.. to je skor na ine forum pripadne skor do dipl.. aspon dufam ze bude. Par foto a musi stacit:-)

Rem Koolhaas dava..







Pokracujeme do EMP. Experience Music Project co je taka druha Mekka tuna. Okrem toho ze zo Seattlu pochadzaju hosi z Microsoftu a tu zalozili vtedy tuto malu firmicku a vlastne doteraz v meste vladne Microsoft a je najvacsim zamestnavatelom a hybatelom setkeho. A okrem toho ze odtialto do sveta prerazil Starbucks dalsi velky Seattle vynalez. Tak uplne najpodstatnejsi export Seattlu je Jimi Hendrix our Beloved!!! .. chalani z Mircrosoftu su velkymi fans Hendrixa tak zafinancovali velke muzeum rockovej hudby s najvacsim dorazom na Jimiho. A ze to nebolo o malych bubakoch dokazuje ze stavbu projektoval Gehry.. ano ten co dal aj to sialenstvo v LA..

Frankv Gehry dava..











a z hora..



Prichadzame zavcasu na dobre fotos.. Svetlo je mnam.. Az na to ze uz pomaly zatvaraju tak nie je cas na prezretie si muzea a tak sa sem budeme muset vratit zajtra.. Pofotim co ma byt pofotene a ideme na najznamejsiu atrakciu a to je vyhliadkova veza zo 60tych rokov pozostatok zo svetovej vystavy tusim.. Space Needle.. UFO utocia:-)





Vyhlad je super ale mne sa o to viac paci aj vezicka.. Na svoj vek velmi posobiva.



Mt. Ranier zo Space Needle..



Presuvame sa do stvrti barov a restik a veceriame v mexicko laviciarskom podniku kde po stenach je to samy rey a jeho kamoskovia.



Koncime v nejakom klube kde pocuvame nazivo velmi zaujimavu zostavu bicie, basa a gitara alternovana s indickou sitarou.. Dost slusne.. Seattle nezaostal za ocakavanim ani po tejto stranke.

Denny naklad:

Jimi

Seattle

Dnes je den v znameni Jimiho.. Najpr ideme do EMP. Prezreme celu vystavu.. Co to sa dozvedame nove. Ale hlavne gitary gitaru a gitary..



Dalsou zastavkou je cintorin a hrob Jimiho.. Pieta musi byt.. We came here to worship!





Potom ideme back do Redmondu kde by som sa mal konecne stretnut so Sasou a dufame spolocne ze prekecame poobedie.. Elvis radsej ide back do mesta nakupit este nejake suveniry.. (E: chcel som aj nieco pripisat, ale vsak neni co, ano isiel som kupovat suvenirky suvenirky a pozriet este ten miestny trh, ktory ale uz pomaly zatvarali a vlasnte nic nechcem..)

Vecer sa vrati a otvarame k veceri (mexico) flasu cerveneho merlotu co som vybral v Sonoma Valley.. Mnam.. (E: Merlot z Napa k mexickemu fast foodu - srdce kazdeho sommeliera urcite zaplesalo. Este ze ja nerozoznam Sladku Pani a Bielu Sviecu od Rotschilda..)

Denny naklad:

Prenikame do Kanady

Zhabanie nebezpecneho kontrabandu kanadskymi colnikmi

Rychly navrat do krajiny slobodnych a odvaznych

Vancouver - North Cascades

Rano sme vstali na moje pomery pekelne skoro a zatial co Sasa vyrazila do prace my sme vyrazili do Kanady.

Plan je jednoduchy: nemame uz moc casu a tak spravime Kanadu rovnakym stylom ako Mexiko - len na otocku.

Neboli sme si uplne isti ci je to dobry napad, pretoze Margie nam neposlala papiere k autu ktore nam mala poslat a tak sice mame poistenie ktore pravidelne platime ale v ruke mame k nemu len docasny papier ktory platil iba 45 dni. Takze sa trochu boijme, ze pri navrate do USA budu chciet colnici vidiet nieco k poisteniu a potom budeme v riadnej prdeli. Ideme ale do rizika (take riziko ste este nezazili ludia, toto je adrenalinovy naval!) a Gaba otacame na sever.

Na hraniciach sa nas najprv jedna kanadska colnicka popytala zopar otazok a potom nas poslala nech zaparkujeme pred nejakou budovou a nech ideme dnu. Tam nas obhospodaril dalsi kanadsky vladny zamestnanec, popytal sa zopar dalsich otazok (medzi nimi aj, ze ci nemame v aute nieco co tam nema byt, napriklad drogy [by ma zaujimala co by urobil, keby sme povedali, ze ano, ci by nam rovno nasadil zeliezka alebo by povedal, nech to rychlo vyhodime skor ako pojde to auto prehladavat]) no a potom si zobral nase kluce a vyrazil na prehliadku. Takuto prehliadku som ja este nezazil ani za cias, kedy este hranice medzi Slovenskom a okolitymi krajinami existovali. Sice sme to nevideli, lebo sme museli ostat v tej budove, ale ked sme sa nakoniec dostali k autu, tak sme videli, ze poprehadzovane bolo vsetko, ze otvaral aj chladicku a ruksaky a tak. A toto mala byt ta super priatelska hranica medzi USA a Kanada ! Zlaty mexicky turniket ! Mali by sa ist tito kanadania poucit k tmavym bratom dole na juh ako ma vyzerat hranicny priechod.



Ked nam odovzdaval kluce, tak nam oznamil, ze musel vyhodit nase jablka a box s jahodami, pretoze ovocie sa nemoze do Kanady dovazat, lebo ho tu pestuju a mohli by sme dovliect nejake choroby. ON MI VYHODIL JAHODY NA KTORE SOM SA TESIL ZE SI ICH DAM NA NESKORE RANAJKY !

Keby aspon dosiel a povedal, ze jahody tam niest nemozem a ze nech ich zozerem alebo vyhodim, ale ten kreten mi ich rovno vyhodil. Ach jaj, bud zatratena Kanada !

Potom sme uz bez problemov dorazili do Vancouveru - pocas cesty boli vyhlady na naozaj majestatne hory na horizonte. Auto sme zaparkovali v platenej garazi a tu sme si uvedomili, ze nemame mieste platidlo a vydali sme sa zhanat zmenaren. USD sme zamenili za CAD za takmer presny kurz 1:1 (to to teda ten americky dolar dotiahol daleko, ked uz je 1:1 s kanadskym) a potom sme si pozreli pristav, na obed sme si dali sushi (pri hladani restiky sme sa vcelku aj nachodili), nakupili suveniry (ano!, ano!) a potom sme este brazdili miestne ulice.



Vancouver je na prvy pohlad iny ako vsetky mesta ktore sme videli v USA - zrazu bolo v centre kopec modernych vyskovych obytnych domov. Namiesto americanov, ktori vsetci tak strasne potrebuju svoj vlastny dom s 4 m2 zahradky, ze to ma za dosledok, ze ich mesta su potom rozlezene na desiatkach kilometreov a oni byvaju 20km od centra a vsade sa da dostat len autom a cele to vyzera ako tragicky urbanisticky vtip, tak v Kanade pochopili, ze dobre urobeny "cinziak" je fakt vyhodnejsi, lebo byvate v centre a 1 mesto nie je roztahane na ploche Podunajskej Niziny. Vcelku europsky vyraz malo to mesto. Mesto obklopolala voda a hory, velmi pekna sceneria a vsetko sa pripravovalo na zimnu olympiadu 2010. Vsade uz boli tricka a vsetky mozne somariny s motivom ZOH 2010.





Nakoniec sme zistili, ze uplne vsade akceptuju aj americky dolar a teda sme si vobec prachy zamienat nemuseli ale nevadi aspon sme si prezreli ich peniaze. Niektore su dost vtipne - napriklad na 10 centovke je na jednej strane Kralovna Alzbeta a na druhej strane bobor :) Su to hovada ti Kanadania, vobec si nevaziu tu kralovnu :) Na 5 dolarovke su zase hokejisti - no proste Kanada..

Saddieho sexualna fantazia #1: Japonka v cinskej zahrade



Stravili sme tam asi 6 hodin, naposledy sa pozreli na Tichy Ocean (aj ked z Vancouveru uz nie je vidno otvoreny ocean ale len zaliv) a definitivne menime smer na vychod.

Opat hranice a tentokrat americki colnik. Bol to fasoun z velkej knihy a tvaril sa strasne dolezito. Ale je to nejake divne lebo na otazku kam ideme Saddie najprv, ze "no, boli sme sa pozriet v Kanade a teraz sa vraciame do USA" sa opytal, este raz ze kam ideme, tak tentokrat sme odpovedali, ze "do New Yorku" a potom este vyzvedal, ze kolko penazi mame a my sme mysleli, ze si mysli, ze nic nemame tak sme mu ukazali kreditky a hovorime, ze kolko mame na konte a on na to plnokrvne fasisticky ze "otazky su velmi jednoduche tak odpovedajte na to na co sa pytam, takze kolko penazi mate so sebou" tak my ze asi 300 dolarov kazdy a on, ze OK a ze kde sme kupili to auto a my, ze v New Yorku (to asi necakal, ked malo New Yorksku znacku, ze?) a on, ze OK mozme ist.

Takze ziadne skutocne problemy nerobil, ani ziadne papiere nechcel po nas, ani auto nam neprehladaval (narozdiel od prekliatych kanadanov) takze vlaste pohoda, ale jednal a rozpraval sposobom ktory asi obkukal z americkych filmoch o drsncyh policajtov, pripadne ho to asi naucil jeho brat marinak alebo co.

Ale hlavne nechapem naco sa vlastne pyta nejake otazky, ked mu je aj tak uplne jedno co odpovieme, kedze ak na otazku, ze kam ideme najprv odpovieme, ze do USA a potom na druhy pokus, ze do New Yorku (ktory je vyse 4000km odtialto) a jemu sa to nezda divne, tak potom uz neviem co by sa mu zdalo divne. Mozno, ze keby, ze povieme, ze ideme to puste zakopat mrtvoly alebo ze ideme do Patagonie, tak by sa mu tu uz zdalo podozrive a mozno ani to nie, kedze to co sme mu povedali uz asi pofidernejsie zniet nemohlo (aj ked to bola uplna pravda).

Vecer sme potiahli a presli sme stredom pohoria North Cascades (ktore je aj narodnym parkom) ale len sme isli, nikde sme uz nestavali ani nic neobzerali, musime frcat.

Nasli sme kemp rovno pri rieke a zalahli spat v strede tychto uzasnych hor.

Denny naklad:

Z Washingtonu cez Idaho az do Montany

Hoooodne vela mil

sob check, bizon check..

Napriec severozapadom

Rano sme sa zobrali z kempu a presli zvyskom North Cascades a cez stale sa znizujuce kopce Washingtonu a cez miestne zapadkovy sme dostali az do severneho Idaha, kde sme presli cez riadne vysoko polozeny priesmyk a kde riadne lialo az do Montany a tam sme nasli v mestecku Missoula Motel 7, ktory sa nam super hodil do zbierku, pretoze nase najoblubenejsie motelove siete su "Motel6" a "Motel Super 8" isli na veceru a jedno pivo a potom spat.

Vyhlad na ranajky:



Miestny asi netaja faktom, ze su "kono-mrdi":



Uloha pre deti od 5 rokov z knizky "Rozvijame nase deti" z edicie Mlade Leta: Najdi na zozname dobytkarskych znaciek zo zaciatku 20 storocia vaginu a hakovy kriz:



Na veceru som si dal hamburger z bizona a soba, takze moja zbierka zjedenych druhov masa sa opat rozsirila :)

Neviem ci som to vlastne uz spominal, ale v New Orleans som zozral aligatora a niekde v Utahu strkaca, teraz som pridal bizona a soba, takze rozhodne si beriem zopar cennych "trofeji" :)

Ano, citate spravne, dneska sa proste NIC nestalo, cely den sme frcali na juhovychod jak divi, aby sme co najskor obstastnili nasou navstevou aj Danku a Denisa.



S: Elvis zabudol na exemplarny priklad buzny v restike kde tak s chutou zral chranene zvieratka.. Myslim ze chlapik splnal setky klise co si len vieme predstavit a myslim ze seci viete ze my ich mame nastudovanych hodne.. Uzasny bol.. Cely vecer by sme sa na neho vedeli pozerat..

E: O ano, na to by som skoro zabudol. Jeho fotku by mali dat do Wikipedie pri hesle "buzna", on bol proste dokonaly. Ani najvypatlanejsia pipka blondina z Ekonomickej sa v zenskosti gest, sposobu rozpravania a vlastne ani vyzoru proste nemohla na toto individuum chytat !

Denny naklad:

Spanie na kopci pod sirakom

Zase hooooodne vela mil

Montana

Dnes sa opat nic nestalo, padili sme Montanou na juh smerom k Yellowstonu.

"Used cow lot", nech uz to znamena cokolvek:



Montana je inak tiez riadne neobyvana diera. Ma to rozlohu vacsiu ako Ceskoslovensko a dokopy 500 000 obyvatelov a hlavne mesto ma neuveritelnych 50 000 obyvatelov. Vsade kopce a pasienky a nehorazane vela komarov.

Ale inac pekny kraj tato Montana, muselo to byt super v casoch ked sa tu dalo jazdit leda tak na koni. Tu sa clovek mohol stratit v prirode na cely zivot.

Takychto vyhladov ma Montana viac ako dost:



Saddiemu sa tu tak lubilo, ze si tu kupil domec:



Metropola vsetkych metropoli - Butte:





S: Butte mal nieco do seba.. Architektonicky.. Naozaj.. Take old school .. Atmoska industrialneho.. Stareho zaprdeneho..

Rozhodli sme sa, ze dnes vecer budeme konecne spat "na divoko". Ono je to tu v USA totizto relativne problem sa len tak niekde vyspat. Bud sme v meste kde by sme mohli spat leda tak na ulici s ostatnymi bezdakmi alebo mimo meste, kde je vsetko oplotene. V USA nehrozi, ze by ste len tak vystupili z auta a mohli sa niekde prejst od cesty. Okamizte plot a sukromny pozemok. Dovidenia. Ziadne take, ze verejna poda. V Narodnych Parkoch je zasa prisne zakazane spat inde ako v kempe, takze sice sme uz vela krat spali niekde v aute popri ceste alebo v zastrcenych ulickach ale ani raz sme nespali len tak vonku.

Dnes sme si vyhliadli taky kopec z ktoreho sme tusili dobry vyhlad, asi pol hodinu sme ho slapali hore (bola to vcelku makacka, lebo sa ukazal byt vyssi ako sme mysleli a aj strmsi (S: no tak zas neprehanajme.. nebol to ziadny hike v pravom slova zmysle.. ze ano)) a ktory lezal v "Narodnom Lese". Tieto Narodne Lesy to je presne ta jedina cast USA kde mozte len tak spat, lebo je to verejna poda a zaroven tam je povolene spanie hocikde nie iba v kempoch. V skutocnosti tam ziadny les nebol, bol to proste holy kopec ale patril do oblasti Narodneho Lesa a tak sme ho teda znarodnili.

Hore sme pohladali aspon ako-tak rovny teren, trochu ho upravili a vyhladili, rozlozili karimatky a spacaky a lahli si spat uprostred jelenich bobkov a kosti. (S: tu treba dodat ze Elvis je v tychto veciach ako princezna na hrasku a teraz nehovorim o jeho fasounskom spani.. aby ste si mohli tu scenu predstavit tak asi takto.. ja pozrem hore okolo seba a prasknem dade karimatku co mam a hotovo (ano uznavam postastilo sa mi celkom rovnu plochu trafit) a na to Elvis kruzi dokola hundre si pod nos a skuma podu ako Irokez na vojnovom chodniku.. to uz ja pohodlne sedim na kabate oprety o nejaku skalu (E: ze, o skalu ? Cha ! O stan sa opieral a hadajte, ze kto ten stan vyniesol hore ? No Mr. Supersmart, co ma hned vsetko hotove (hlavne ked pre seba zaberie jedinu rovnu polochu co tam bola) to rozhodne nebol) a otvorene pifko v jednej ruke druhou davam tostadicky a s velkym napatim sledujem moj vecerny program v telke zvanej "Elvis' World".. nas drahusik neprestava kruzit a somrat vykopava kamienky a kamene a sutraky odselikadial pomaly ze nehrabe do pol metrovej hlbky ze kvalita zeme na ktorej sa zlozi musi prejst kontrolou ved.. popijam a sledujem.. dalsie stadium je dosiahnute Elvis sa rozhodol pre miesto a teraz prichadza dalsi stgupen upraf.. setko nerovne ide het a ak bol suter vacsi ako hlavicka spendlika dieru po nom vypchava travou ano citate dobre nas zalesak zne travu a vyrovnava nedokonalost zemegule:-) asi ma v umysle sa takto tepelne odizolovat na noc.. nakoniec sa ja uz valam v krcoch a zda sa mi ze uz upratuje to miesto asi pol hodiny a pomaly ze odhadzuje uz aj smietky co sa farbou nehodia ku zvysku.. ok tak tak nejako si ustlal na noc:-) )

S: treba uz len dodat ze vyniest na hreben skalnateho kopca stan davam Mr. Supersmartovi zmysel ako ked Fica pocuva:-)

Vyhlad z naseho 0-hviezdickoveho hotela Montana:





V noci bol naaaaaaadherny vyhlad na hviezdy, mesiac este nevysiel a tak bolo vidiet kazdu jednu hviedzu a bola to tazka romantika a pri tom pohlade na hviezdy sme filozofovali o vsetkom moznom. Niekde na obzore zurila riadna burka, ktora slahala tak 8 bleskov za minutu ale bola daleko (hromy sme nepoculi) a isla inym smerom, takz aj ked som bol z nej najprv nervozny tak nas nechala na pokoji a mohli sme nerusene spat pod holym nebom.

Denny naklad:

Yellostone, klapka 1

Rey Mysterio a Cornolio prepadavaju Danku a Denisa !

Idaho Falls

Vcelku riadna kosa bola rano, vstali sme skoro a zliezli z kopca (tentokrat po menej strmej trase lebo tou vcerajsou by to asi nedopadlo enem dobre) a dosli do Yellostonu. Ono ten kopec na ktorom sme spali bol tesne na hraniciach Montany a Wyomingu a teda len niekolko malo mil od Yellowstonu.

Yellowstone je rozhlohou obrovsky - je to najstrasi narodny park v USA (a vlastne aj na svete) a zaroven najvacsi NP v USA mimo Aljasky, takze sme dai jeho prvu cast - Mammoth Springs. Riadny vajcovy smrad tu je a tentokrat za to nemohlo mexicke jedlo ale sira, a z travertinovych teraz tu vyteka horuca voda, ktoru teplomilne bakterie zafarbovali na oranzovo. Fotky co-to prezradia:

Travertinove terasy:



Takto to vyzera, ked sa v prameni zabyvaju bakterie:





Je li libo horkou lazen ?







9 z 10 stromov neodporuca zit vo vriacej vode:







Potom sme obehli jednu aktivnu oblast, kde zo zeme bud sycala para alebo tam vrela voda a videli sme aj jeden (alebo viac) gejzir (gejzirov) a frcali do Idaho Falls za Dankou a Denisom. Do domu sme im vrthli velkym stylom - vid vimeo (http://www.vimeo.com/saddie)

Vecer Denis vytiahol "The Boat" - nadherneho bieleho oldtimera a vyrazili sme na nakupy a osvedcena kucharska dvojica D&D pripravila po 3 mesiacoch prve domace jedlo ktore sme jedli. Tymto udelujem dvojici D&D velku ustnu pochvalu za skvele BBQ.

The Boat:





Inac D&D si nazvaju v takom typickom americkom domceku v residencej casti Idaho Falls a maju 2 skvele macky - Mr. Gizmo a Ms. Sisa. Gizmo vyzera akoby utiekol zo satanistickeho filmu a Sisa je nejaka varianta macky z Isle of Man, takze nema chvost a ma dlhsie labky a beha ako zajac. (S: KOCKY KOCKY KOCKY.. Saddie sa zaluuuubil.. sa chlapec...)

No proste JEDNA STASTNA RODINA tito Fraisseovci/Jezovci :)

Denny naklad:

Yellowstone, klapka 2

Bizon a grizly ale Yogi a Bubu nikde

Yellowstone

Rano sme vyrazili spat do Yellowstonu (do samotneho narodneho parku je to cca. 2 hodiny od Idaho Falls a cesta tam kam sme isli trvala celkovo viac ako 5,5 hodiny [aj s tankovanim a jedenim]) a namierili si to na Mt. Washburn, najvyssi kopec v Yellowstone a zvysok sopky, ktora to tu cele pred 600 000 porodila jednou gigantickou erupciou.



Tura mala trvat podla tabulky 4-5 hodin, ale asi to meral nejaky vojnovy veteran bez noh, pretoze cele slapanie nam spolu trvalo menej ako 2:30. Kazdopadne, velmi lahka tura, relativne mierne do kopca az na vrchol vo vyske nejakych 3100m. Vlastne to bol najvyssi kopec aky sme dali, ale celkove prevysenie na tejto ture bolo asi 500m, takze to bolo vcelku zadarmo. Nuz, co uz, ked ti amici podotahuju cesty skoro vsade a stacilo zacat slapat vo vyske 2600 m.n.m.



Krasne vyhlady na obrovsky Yellowstone a na panoramu Rocky Mountains.

S: Elvis to tu nejako rychlo odbavil.. Treba povedat ze mne padla sanka z tohto vyhladu.. 360 stupnof.. Cistej extasy!! Uzasny vyhlad.. Ano zase raz sme mali stastie na viditelnost a pocasie ale toto je uzasne hadam za kazdeho pocasia.. Kopce kopce kopce sade kam sa pozrem..





Cestou spat sme potom videli najprv bizona ktory sa prechadzal popri ceste, nejake sobie samice a nakoniec na jednom mieste bolo odparkovanych strasne vela auta a behalo tam strasne vela ludi tak sme spomalili a opytali sa, ze ci je tu nieco zaujimave a povedali nam, ze popri rieke si vykracuje grizly. Tak sme to odpardkovali a isli ho mrknut.

Kedze vo mne zvitazilo dieta a vobec som nevahal pripojit sa k davu ktory bezal popri rieke mimo akukolvek vyznacenu cestu a spraval som sa ako infantilny kreten s fotakom v ruke, tak som asi o 100m dosiel k miestu odkial bolo toho grizlyho vidno. Isiel na druhej strane riecky, tesne na hranici lesa, takze ho bolo ledva ledva vidno, ale nakoniec som ho lokalizoval a bol asi tak 60m odo mna (a od 20 dalsich infantilnych hovad ako ja). Skusal som ho cvaknut, ale bola uz tma a tak ta fotka nie je uplne do National Geographic ale kazdopadne videl som grizlyho na zivo a mozem umriet.

Kedze Saddie sa odmietol spravat ako infantilny kreten, tak videl velky prd.. Ach, tie principy.. (S: ach jaj.. Ked pravdu moze mat zdy len jeden ze?.. Maestro potom pardon)

Miestna ZOO:







Obrazok grizlyho je extremne nekvalitny, ale bola uz tma, takze vydoloval som z toho co sa dalo. Sorry.

Aha, este som zabudol, ze sme sa zastavili pri Grand Canyon of Yellowstone. Necakane uzasny vyhlad na canon vymlety do siriciteho podkladu. Farby ako od impresionistov:



Na vecer sme nesli do Idaha Falls, lebo by sme tam aj tak dorazili tesne pred polnocou a tak sme sa s D&D dohodli, ze prespime niekde tu, rano mrkneme zvysok Yellowstonu a potom sa s nimi stretneme v susednom narodnom parku - Grand Tetons.

Zalahli sme v tmavej ulicke v dedine tesne za hranicami Yellowstonu (v ktorej pracuje Julina sesternica ale nakoniec sme sa rozhodli, ze ju nesprznime a odpustili sme si kulturnu navstenu tej ubohej devenky.. (S: co bola mozno celkom skoda lebo my vieme ze ona sa tesila ako sa stane obetou nasich nejnizsich pudu..)) v aute.

Inac pri dnesom vstupe do Yellowstonu dostala Skully svoj prvy doklad. Rangerka pri vstupe povedala, ze nam musi dat nejaky papier aby nas nikto neobvinil, ze sme tu lebku nasli v narodnom parku a primontovali si ju na auto (zbieranie lebiek v Yellowstone je totizto hrdelny zlocin), aj ked samozrejme ze v Yellowstone ziadne kravy neziju, takze to bolo dost absurdne (S: ako je spravne pre kazdu byrokraciu), kazdopadne, Skully ma svoj prvy doklad a dokonca sme museli vyplnit aj jej "datum narodenia", cize kedy sme ju kupili. Now, isn't that cute ?

Denny naklad:

Yellostone, klapka 3

E&S vs. D&D, druhe kolo

Teplo, smrad a bakterie - hlavne primesy Yellowstonu

Yellowstone / Grand Tetons

Posledny krat vchadzame do Yellowstonu a tentokrat sme z auta videli aj volne sa pasuceho bizona (nie takeho "stopara" ako vcera) a aj sobich samcov, pekne parohatych ale okolo nich saskovali rangeri a nikoho nepustili blizsie ako 25m a boli strasne doleziti a posobilo to tam ako keby sme museli stat v rade na soba a bolo to dost groteskne a fakt nie prirodne, ale co uz.

Kazdopadne sme sa vybrali za najznamejsich gejzirom na svete - Old Faithful - ktory na rozdiel od ostatnych obciansky neposlusnych gejzirov chrli vodu pekne pravidelne uz vyse storocia a to v intervaloch asi 1 a 1/2 hodiny. Kazen musi byt, tak je to spravne soudruzi !

Ked sme dosli k tomu Staremu Vernemu tak nam este zostavala hodina, tak sme mrkli okolity "Geyser Basin" cize nieco ako "nalezisko gejzirov" a videli sme dalsiu davku nadherne modrych prirodnych bazenikov alebo mikro-jazierok v vriacou vodou, niekolko mensich gejzirikov ktore sa snazili uputat pozornost a bublajuce blato.

Satanovi by sa tu asi dost pacilo.







Kazde to mikro jazierko ma vzdy nadherne modru farbu (krajsiu ako more) lebo tie castice ktore ta voda stupajuca z vulkanickych hlbin obsahuje pohlcuju ine ako modre zlozky slnecneho svetla este viac ako normalna voda a preto sa ta voda javi tak krasne modra. Niektore jazierka su zasa do zelena, lebo ta modra sa miesa so zltou sirou a produkuju zeleny efekt. No a na plytkych miestach je to najcastejsie cervene, pretoze v tej horucej vode ziju bakterie ktore to sfarbuju na cerverno. Hraje to tu skvelymi farbami a pritom zato moze sira a bakterie - milacikovia vsetkych ludi :)





Old Faithful isiel presne podla hodniek a vyprskal sa riadne vysoko.



Inac vsade na okolo boli stovky az tisice kudi - vacsina z nich uz bola nastupena viac ako pol hodinu pred "predstavenim" a vyzeralo to ako ked v Prahe cakaju turisti na Orloj. Saddie sa na tom dobre zabaval, ze aka masovka je tu z toho.



Kazdopadne gejzir pekne potichucky vyprskal co mal, v jeho najlepsej chvili chrlil vodu tak 20m nad zem a potom sa stiahol na takych 6m a daval este niekolko minut a to uz vacsina senzacie-chtivych amikov odisla, lebo boli urcite sklamany, ze gejzir nemal ziadne neonove napisy, ani nezaspieval americku hymnu a ani len hamburgery z neho nelietali. Ej veru, ta priroda nestoji za nic, minigolf je lepsi..

Po Old Faithful sme este isli pozriet poslednu z "Geyser Basin" kde sa nachadzalo neuveritelne jazierko - Grand Prismatic Springs. Kto nebol v Yellowstone neuvidi a neuveri, ale to jazierko malo najsialenejsie farby ake si dokazete predstavit a urcite by ste necakali, ze to moze vzniknut uplne prirodne. Stred vody hlboko modry, potom prechod do zelenkavej a zltej (to uz vdaka bakteriam) a nakoniec syto cervena tam, kde v plytkej vode baktierie uz panovali. Bozske, krasa, parada, aaaaaaaaaaaaaaaa !

Check this:









Hmmm, zda sa, ze tesne pred nami bol na navsteve v Yellowstone aj Sichman a trochu to tu vylepsil:



Potom nastal presun do Grand Tetonu kde sme sa stretli s D&D, postavili stany a dali si vecernu prechadzku popri jazere.



Grand Teton je horsky hreben velmi prudko sa dvihajuci, takze posobi velmi impozantne, najme v kombinacii s odrazmi v jazere. Dalsia chutovka, len skoda, ze vsade okolo boli miliardy komarov ktore sa domahali svojej tekutej potravy.





Vecer Denis spravil ohnicek a tak sme vecerali pri ohni, ako prave taborove deti.

Denny naklad:

Los, 1ks.

Uz nas nebavi soferovat, vozime sa lietadlom

D&D opat robia BBQ

Grand Tetons

Pomerne skoro rano sme vyrazili na turu, ktora sa zacinala tym, ze sme sa previezli cez jazero takou shuttle lodkou.





Odtial sme isli hlbokym udolim mierne hore. Okrem skvelych kopcov sa nam podarilo vidiet aj losa (muzskeho), takze nase americke safari sa blizi k dokonalosti, videli sme uz celu ZOO a to vo volnej prirode. Ten los bol mlady, tak sa mu prosim nesmejte, ze ma male parohy (urcite ma o to vacsie ine casti svojho tela):



A zopar dalsich vyhladov, aby ste nam mali co zavidiet:









Najdite na obrazku volejbalistu:



Tento homosexualny pohlad som obkukal v San Franciscu:



Taka prijemna prechadzka to bola, ziadny extrem, nemali sme az tolko casu na vecer sme mali dohodnuty let malym 4-miestnym sukromnym lietadlom. Jeden Denisov kamarat ma taku mensiu zbierku lietadiel (normalka, normalka..) a rad si poletuje po okoli, tak nam Denis vybavil, ze nas zoberie na let, za co sme museli Denisovi v noci robit sexualnych otrokov a Danka nas vystrestala kozenymi bicikmi, ale stalo to za to.

Ideme lietat !



Preleteli sme nad lavovymi poliami ktore sa tu nejako rozliali a vytuhli pred zopar tisicmi rokov a potom nad kanonom ktory sluzil ako vodny rezervoar a zapadalo pritom slnko a a my sme tam sedeli s takymi Otikovskymi proti-hlukovumi sluchatkami na usiach a tej mini mini kabinke a usmievali sme sa ako deti pod vianocnym stromcekom (aby sme citovali Denisa).



Aby sme nezabudli spomenut, vcelku solidnu cast toho letu pilotoval sam Denis a my sme to dokonca aj prezili.



Tymto sme leteli:



Denny naklad:

Great Salt Lake

Salt Lake City

Konverzia na Church of Jesus Christ, Latter Days Saint

Idaho -> Utah

Sice sme chceli vyrazit rano co najskor ale potom, ze Danka aj Denis uz odisli do prace nam niekde zmizla Sisa a tak sme ju hladali vyse hodinu lebo sme sa bali, ze zdrhla niekam von a to D&D vazne nechceli. Pobehal som cele okolie ich domu a nasiel som 3 macky ale ani jednu Sisu a nakoniec sme to uz vzdali a volali sme Danke, ze sme niekde stratili jej macku a hned potom co sme s nou dotelefonovali s Dankou sa Sisa objavila (S: lepsie povedane sef Saddie ju nasiel v Dankinom tajnom sufliku s ciernou cipkovanou lingerie a bicikmi:-)), schovavala sa niekde v Dankinych satach (to ma dost prekvapilo, lebo sme si mysleli, ze v tych satach nemoze byt, pretoze vsetky tie saty Saddie prehrabal, ked si obliekal Dankine nohavicky (S: tak to je uz aky mind set ze ja dopisem tuna kusok do textu a ked si precitam zvysok vety tak vidim ze Elvis myslel pri pisani na to iste ako ja.. asi sme uz priliz dlho pokope.. zacina nam to liezt na bednu slusne:-))).

A ideme do krajiny mormonov a hlavne MORMONIEK ! Navrat do Utahu.

Tesne pred Salt Lake City som chcel ist na Antelope Island (da sa nan ist normalnou cestou) kde sa da okupat sa v Great Salt Lake a tak sme tam isli a potom sme stravili priblizne 2 hodiny riadnou hadkou (ponorkova choroba po 3 mesiacoch uz nadobuda obludne rozmery) a nakoniec sme zistili, ze uz fakt nemame moc casu. (S: no hadka bola o selicom.. ne len o tom ze sme museli prerobit trochu plan lebo by sme nestihali.. ale dufam ze je poriesene..) Rychlo som sa okupal v solnom jazere a mozem potvrdit vsetky zname myty - ano, voda je OMNOHO slansia ako morska a ano, da sa na nej vznasat sa uplne bez pohybu a je to podobne akoby ste boli na nafukovacke.

Slana voda zrkadli viac ako bezna voda..



V Salt Lake City sme sa zastavili iba na 1 hodinu, rychlo sme sa najedli a isli mrknut okolie miestneho mormnoskeho svatostanku. Do katedraly sa dnu neda dostat ale dostali sme sa do takej miestnosti kde sa asi tiez robia kazne a tam si nas uz odchytila postarsia mormonka a spustila na nas. Dostali sme materialy o Mormonoch (pardon, Cirkvi Jezisa Krista Neskorsich Svatych Dni), o Jezisovi a o Rodine a to vsetko v SLOVENCINE. Ano, v slovencine. Su tito mormoni riadne vybaveni.

Saddie is being converted..



Obrodeni a prebudeni sme prijali nove tituly - Elder Samuel a Elder Marcel.

S: setky rodinne statky sme prepisali na Eldera Smitha.. Ano nesmej sa bracho aj tvoje biky aj ambriho auto aj setko proste.. Pretoze nase srdce prijalo lasku vies?

Najvacsi svatostanok Elderofcof..



Zo Salt Lake City sme vyrazili na vychod Utahom a prisli sme po nejaku dieru zvanu Vernal kusok od narodnej pamiatky Dinosaur.

Denny naklad:

Viva la evolucion !

Legendarne Skaliste Hory

Priprava na najvyssi kopec Rocky Mountains National Park

Dinosaur & Rocky Mountains

Podpis kozo kravo svino pes.. Al Ean..



V narodnom monumente Dinosaur bola bohuzial hlavna atrakcia zatvorena. Cele toto nalezisko vzniklo tak, ze volakedy dinosaurie kosti zaliali nanosy rieky a tie potom skameneli a na ne sa ulozili obrovske vrstvy a potom to zemske procesy cele otocili a vyzdvihli na povrch. No a ten zlom v ktorom je to cele ulozene je teraz vnutri takej budovy ale ta je teraz poskodena (asi zemetrasenim) takze sa neda ist dnu (a planuju to restaurovat do roku 2011, takze moc na cas si nedavaju). Isli sme teda len na kratsiu prechadzku na ktorej sme ale videli to najpodstatnejsie. 2 dinosaurie kosti a jednu dinosauriu chrbticu skamenele v strede skaly. Je to teda tak, dinosaury zili. (S: na vlastne oci sme to videli.. nevyvratitelny dokaz o tom ako bol Jah cinny hned prvy den a ako zahladil neuspech s dinosaurami a potom skusal novu verziu na dvoch nohach.. len ci sa to da povazovat za uspech teraz.. alebo je to babrak?:-))

Chrbtica dinosauria..



Big kost dinosauria..



Doteraz nechapeme, ako je mozne, ze toto nalezisko je prave v Utahu, hlavnom utocisku progresivnych nabozenskych skupin ako su Mormoni. Vsak im staci ist 100 mil od Salt Lake City, mrknut na dinasaurie kosti a nejak im to cele musi byt podivne s tym stvorenim za 7 dni.

Nasledovala dalsia riadna streka na vychod a dosli sme do Rocky Mountains. Mame na plane taku mensiu turku na vrchol Longs Peak, co je kopcurik vyse 4km vysoky. Odporucane je to ako 1 az 3 dnova tura, v pripade pokusu urobit to za 1 den by to mal vyt vcelku extrem. Moja knizka Hiking in the USA pise, ze treba vyrazit pred svitanim, ale na pravu mieru nas uviedli rangeri vo Visitor Centrach, ze vraj mame vyrazit o 2:00 rano ! Kua, toto bude problem..

Rockies..:-)



A toto je ten chalanisko co ho zajtra dame dame dame..



Jeden ranger s ktorym sme to rozoberali najdlhsie nam nakonieco povedal, ze staci o 3:00 a to uz je veru vyhra. Problem totizto nie je ani tak v dlzke a vyske tury (prevysenie by malo byt nieco vyse 1500m a dlzka "iba" 23km) problem je, ze z vrcholu treba odist este pred 12:00 pretoze potom sa tu zacinau tvorit pravidelne letne burky a byt na vrchole najvyssieho kopca v celom narodnom parku pocas burky neodporuca 9 z 10 lekarov.

miestny zverinec





Prefrcali sme 40mil napriec narodnym parkom po ceste ktora isla v najvyssom bode v nadmorskej vyske vyse 4km a pokusali sme najst miesto na spanie co najblizsie k miestu odkial treba vyrazit, ale na parkovisku nas nenechali spat a najbizsi kemp bol plny a tak sme museli spat asi 10 minut jazdy odtial.

Kazdopadne sme isli spat o 21:30, budik nastaveny na 2:30 a cakame seriozne peklo. (S: toto uz nebude sankovacka .. Toto bude riadny masaker zajtra:-) .. Normalne ze celofka na lebenu a slapeme.. We'll see.. Velmi sa na to tesim..)

Denny naklad:

4 346 m.n.m.

Rocky Mountains

3 hodiny spanku a 12,5 hodinova tura v nadmorskej vyske 4 000+m = vitazna kombinacia k uplnemu odpaleniu sa.

S: nebudeme fnukat ze sme malo spali, ze darling.. Proste sa to inac neda davat.. Podstatna vec je v tomto pripade pocasie.. A sice ide o to ze z protilahlej strany ako je vystup na kopec sa s pravidelnostou svajciarskych hodiniek valia od 12-13 hod na Longs Peak Thunderstorms.. a to nie su sranda burky ale slusne pekla hlavne ked si predstavime ze sme trciaci mravcek na hrebeni 4000+ kopca ze ano.. a preto je nevyhnutne o 12tej priblizne urcite zacat slapat smerom dole z vrcholu.. a to znamena byt tam pred 11:00 a to znamena vyrazat rano medzi 2-3tou.. jasne ze my sme sefovia a ze nepojdeme na spodnu hranicu.. tak planujeme vyrazit o 3:00am..

Vecer bolo v aute riadny hitz a tak to chvilu trvalo kym sme zaspali, potom som sa furt budil a definitivne som sa este zobudil o 2:00 takze som spal asi tak 3 hodiny a Saddie mozno tak 4. Oblekli sme nase high tec veci, odviezli sme sa k zaciatku cesty, nasadili celovky a o 3:30 sme definitivne vyrazili. Kua, to normalne este ani spat nejdem a teraz tu mam slapat ! (S: trochu neskor ako bol plan..koli "nepredvidatelnym" okolnostiam:-))

Saddie samozrejme udava tempo ktore ale ja v tomto stave v tejto nadmorskej vyske nemozem nasledovat. Cesta zacinala vo vyske 2994 m.n.m. takze kysliku je uz hned na zaciatku pomenej. Zacina to cestou lesom, na nase prekvapenie je vcelku teplo.

Este pred svitanim vychadzame nad pasmo lesa a vdialke vidime uz svetla Denveru.

Slapeme uz po otvorenej vysokohorskej krajine a okolo 5:00 zacina nesmelo svitat. O nieco potom vypiname celovky, lebo uz je dost svetla aby sme videli na cestu a slapeme a slapeme. (S: o tomto case uz mame na nase pomery celkom mierne tempo (na moje .. pomale) ale mame pocit ze sme dobre s casom a hlavne predbiehame dalsich truhlikov nocnych putnikof:-) tak nesurim Elvisa pridavat)





Slnko vyslo okolo 5:30 a asi o 5:45 davame ranajky. O relativnom teple ktore bolo o 4:00 v lese sa nam uz moze iba snivat, tu hore fuka jak o zivot a je pekelna kosa napriek tomu, ze uz vyslo slnko.



Nieco okolo 7:00 sa dostavame na Boulder Field co bola oblast cela pokryta roztrestenymi skalami a o 8:00 sme sa dostali ku Keyhole. Tu konci nuda a zacina sranda, pretoze odtialto uz sa trasa meni na cestu po traverze skaly, pekne uzku a z jednej strany lemovanu utesom a treba pouzivat nohy, ruky aj zuby.



Prva cast je este relativne v pohode, zatial ziadne zavraty. (S: zacinam citit hlavu.. Ale moc pozornosti tomu nevenujem..)

Dalsia cast je kvalitne splhanie hore po skaliskach, ej veru riadna makacka, najma pri realite toho, ze sme uz vyse 4000 metrov nad morom, takze vzduch je tu uz riadne riadne riedky.

Predposledna cast uz zacina byt naozaj drsna, ide sa po okraji utesu a zaludok uz dostava riadne zabrat:



Posledna cast - finalne lezenie a fucanie a prezivanie a nakoniec uspesne dosiahnutie vrcholu Longs Peak o 10:00.

Zhora je uzasny vyhlad na Rockies.







Elvis vrcholova foto ako ma byt ako je napisane..



.. a aj nas polarnik je hore!



najvyssi bod oznacuje taka brondzova kruhova plocha vec kde je vpisane setko co turista na tomto mieste chce vidiet:-)





Davame nejake to jedlo, nejaky ten oddych, ja som si dal asi 5 minutovy spanok, nejake tie fotky a potom Saddie rozhodne zavelil na zostup, kedze ho riadne bolela hlava a samodiagnoza urcila vyskovy chorobu. (S: nahodou som sa to docital v mudrych instrukciach od rangerof.. a chuck by snad nepisal blbosti ze?:-)) Mna zatial hlava nebolela ale bol som uplne odpaleny z nedostatku spanku a pri kazdom privreti oci som upadal do mikrospanku a tak zahajujeme zostup. Saddie tak rychlo ako sa da, aby sa co najskor dostal nizsie a ja tak rychlo ako mi moj halucinogenny stav dovoluje, idem radsej opatrne lebo moje telo sa akutne dozaduje spanku a tak si radsej davam sakra pozor, ze kam stupam aby som neletel dole skalou.

Boulder Field na ceste back..



O chvilu sa k mojmu nedospaniu pridava rovnaka diagnoza ako u Saddieho a zacina ma pekelne boliet hlava. Cely ten najtazsi usek az po Keyhole som isiel extra opatrne, pretoze som fakt skoro halucinoval. Pri Keyhole ma cakal Saddie, ktory tam uz tvrdol hodnu chvilu a potom sme sa dohodli, ze nech ide dolu co najskor a ze ja pojdem ako budem vladat. Este sme si nenechali ujst jedinecnu prilezitost - navstevu kadibudy vo vyske 4km - a potom sme sa rozdelili.

Saddieho som videl ako si to sinie dolu zatial co ja som sa blizil totalnemu kolapsu z nedostatku spanku a hlavy ktora sa chystala explodovat. Este pred Keyhole som si vsimol, ze mi totalne opuchli prsty na rukach (neviem, ci je to jednoduchy fyzikalny efekt toho, ze tlak v mojom tele ostal priblizne konstantny ale kedze tlak okolia kvoli nadmorskej vyske dramaticky poklesol tak mi proste "nafucali prsty" alebo ci je to nejaky komplikovanejsi prejav vysokohorskej choroby) a pravu ruku som mal uz od 7:00 strpnutu. V istej chvili na mna dosla uplna kriza a rozmyslal som ci si hodim pohotovostneho slofika ale namiesto toho som zozral vsetko co sa dalo, natlacil do seba cokoladu, oriesky, hrozienka a ine drogy a nakoniec som razne vyrazil na cestu a rozhodol som sa tazko ignorovat vsetky pokusy mojho tela presvedcit ma, ze si okamzite potrebujem lahnut. Nakoniec som to nejako prezil, ale preklinal som kazdu sekundu a dolu som dorazil asi 20 minut po Saddiem. (S: auuu moja hlava:-))

Nasadli sme do auta, Saddie uz po pilulke proti boleniu hlavy, odviezli sa do motela asi 30 mil odtial (S: podotykam ze Elvis bol v kome a ja som dal nieco proti hlave co ale vobec neslapalo tak som viac ako 30 mil nebol schopny "bezpecne" odsoferovat a tak sme nemali moc na vyber), ktory bol pekelne drahy (vyse $100) ale kedze sme boli tazko na dne tak sme to proste zaplatili a ja som si lahol spat a upadol (back) do komy a neviem co vlastne robil Saddie. (S: no co asi.. nemohol som zaspat:-) akoze asi zacala slapat tabletka alebo som proste nebol unaveny v zmysle vycerpany ale len moja hlava dunela.. anyway som presedel hodnu cast noci za kompom a potom predsa len sa mi podarilo zaspat.. strange day..)

Prezili sme, ale bolo to tesne :)

S: ja len dodam ze to bolo uzasne.. Vazne..

Denny naklad:

Naropa University, Boulder

1 mile high city

Ziadna marocka strava

Colorado

Prva zastavka - Boulder. Univerzitne mestecko z coho 30 000 studentov je z University of Colorado a cca. 200 z Naropa University. Naropa University bola zalozena Chgyam Trungpa Rinpocheom budhistickym ucitelom utecencom z Tibetu a je to "budhisticky orientovana univerzita". Medzi studijnymi odbormi sa nachadzaju napriklad nasledovne:

Jack Kerouac School of Disembodied Poetics, Master of Divinity, Wilderness Therapy, Transpersonal Psychology alebo Peace Studies atd..

Bohuzial nemame cas zostat tu niekolko rokov a vystudovat jeden z tychto vysoko trhovo cenenych odborov. Keby som mal titul Majster Mieru, tak by som si veru mohol zacat pytat insie prachy ako tu almuznu co dostavam teraz..

Na univerzite sa toho moc pozriet nedalo, je to malinka univerzitka a este bolo aj leto, tak sme mrkli aspon miestnu kniznicu, kde sme nasli viacero zaujimavych ucebnic a (medzi nimi aj ucebnicu na najlepsi predmet aky si vobec dokazem predstavit - Ento-muzikologia. Mama, ja chcem studovat etno-muzikologiu !!!) a male knihkupectvo, kde sme povinne nakupili Allena.

S: ja to tu luubim moc.. Tie vyrovnane spokojne ksichtiky co tu vidime.. Juhuuu..

Z Boulderu prchame do 1 Mile High City, alias Denver, ktory sa nachadza v nadmorskej vyske skoro presne 1 milu nad morom. Isli sme pozriet miestu galeriu, ktoru opat postavil nejaky svetovy sekac takze Saddie si oslintal topanky. (S: Daniel Liebeskind.. tazky naklad.. a aj zbierka nebola mala.. spokojnost uplna) Pozreli sme to aj vnutri, ze co chalani mali.







Najlepsi moment ale bol zoznam spoznorov galerie. Mrknite si prve miesto:



Odtial sme isli na kratko mrknut downtown. Moc casu sme nemali, ale Denver vyzera ako velmi prijemne mesto.



Cestou k autu nas oslovila devenka s nejakou peticiou a este skor ako spustila tak hovorime, ze nie sme z USA, takze jej nic podpisat nemozeme a ona ze OK a ze ci mame radi marocke jedlo. Tak my, ze hej ale, ze sme prave jedli a ona, ze lebo vecer robi v marockej restike ktora je velmi dobra..

Hmmm, tak sme jej povedali, ze bohuzial prave odchadzame z Denveru, takze marocku veceru nedame. Asi je chuderka uz dost zufala, ked s takymito lukrativnymi ponukami oslovuje dvoch typkov ktory vyzeraju ako chybajuce prechodove stadium medzi Australopitekom a Homo Erectus. Citime sa polichoteni, pretoze narozdiel od nas vyzerala vcelku schopne ale ziadne Maroko sa nekona, frcime na vychod. Go East !

Prechadzame cez Coloradske pustatiny a lazy a dedinky a nikde nic a v strede takeho nicoho sme sa prehupli do Nebrasky.

Gabea a seba samych ustajnujeme v North Platte, zaisto vysnivanej destinacii vsetkych cestovatelov :)

Takto sa soferuje v Nebraske. Bez ruk a bez noh:



A dalsich 521 mil prosim nikam nezatacat !



Denny naklad:

Kukurica

Kukurica

Kukurica

Kukurica

Piatkovy vecer v dedinskej krcme uprostred kukurice

Nebraska / Iowa

Presli sme cez Nebrasku.

Kukurica.

Viac asi ani nema zmysel hovorit.

Pozreli sme si aj Lincoln - hlavne mesto Nebrasky. Vacsiu zaprdenu dieru som asi este nevidel. Ale pozor, isli sme do jedneho obchodu s komiksami (ja teda komiksy FAKT nemusim, ale Saddie ich lubi) a sice komiksy sme nakoniec nekupili ziadne, nasli sme totalnu vychytavku: obsatarozne cisla Playboya. Rozhodli sme sa presondovat erotiku z cias ked sme este ani neboli na svete a kupili sme najstarsie cislo, ktore tam mali - z roku 1980 - a este jedno cislo s legendarnou Erikou Eleniak, ktore obsahovalo fotky, ktore volakedy brazdili pocitacove ucebne na Gamci ked sme mali 12 rokov.

Elvis (na ulici) dokladne studuje Playboy z roku 1980 a zistuje, ze ziletka bola asi vynajdena az v 90 rokoch 20 storocia:



Inac pekelna nuda ten playboy z 80 rokov, Novy Cas ponuka asi viac erotiky ako cely Playboy onych casov.

Zastavili sme aj v Omahe (zdravime vsetkych pokristov). Bol to sice tiez viac menej zapadakov, ale niez taky hrozny ako Lincoln, vyzeral to byt riadny boomtown, same nove budovy ale malo to aj relativne prijemne centrum z tehlovych domcov ale kedze naokolo nebol ziadny lacny motel tak sme skocili len na obed a ideme este dalej a penetrujeme do Iowy.





A tak sme isli Iowou cez kukuricku az sme dosli do dedinky Avoca, kde sa nachadzal nas uplne najzamilovanejsi Motel6. Motel6 mal aj bazen, tak sme sa isli okupat. Nuz, malo to 10x5 m, tak sme si dali 132 dlzok a o 15 minut sme isli prec. Zistili sme, ze su tu 2 krcmy, tak sme sa do nich vybrali, ale bohuzial autom, kedze boli asi 1,5 mile od nas.

Ta prva bola taky biliardovy klub alebo co, zopar ludi tam bolo ale nejako bohovsky to tam nezilo, tak sme po prvej runde isli pozriet tu druhu, ktora bola rovno cez cestu.

Tato druha rozhodne zila viac, dokonca aj mladi tam boli, nie iba miestni notorici ako v tej predoslej, ale tak uz to vyzeralo, ze dame druhu rundu a ideme na motel, lebo sa nezdalo, ze by nam podarilo nejako splynut s davom. Medzi miestu zostavu sme s nasim vyzorom fakt moc nezapadali.

No ale potom k nam dosiel taky uplne ozraty cca. nasho veku typek, chlapec ziveny kukuricou a poriadnymi Iowskymi svinkami a pyta sa, ze odkial sme. Tak sme mu rozpovedali tradicny kratky pribeh o tom, ze sme zo Slovenska a ze cestujem krizom cez USA na co on, ze ako sme kua skoncili zrovna v Avoca, tak my, ze cestujeme z Denveru do Chicaga a niekde po ceste sme spat museli, tak on, ze super a ze nas teda pozyva na pivo a ze sa vola Derek.

Derek nam kupil pivo a predstavil nam postarsiemu notorikovi sediacemu a chlastajucemu hned vedla neho, ze toto je moj foter. A foter sa predstavil, ze Dale. Dale ma farmu a pestuje kukuricu, fazulu a chova svine. Derek robil na bagri a teraz pomaha fotrovi. O chvilu nas Derek predstavil Peterovi, ten mal 23 rokov a uz neviem co robil, ale nieco s farmarcenim urcite. O chvilu nas Derek predstavil svoje naozaj nepopisatelne nechutnej 180 kilovej frajerke, tusim Jenny. No a potom sme sa zoznamili s farmarom Mikeom, barmankou Shawnou, postarsiou Katie, tusim 23 rocnou Hope, ktora bola napoly Talianka a jej manzelom Jimom a nakoniec Timom, ktory mal 29 rokov a ako o cvhilu vysvitlo, bol miestnym starostom :)

Avoca ma 1610 obyvatelov (ako nam prezradil Najpovolanejsi - pan starosta) a podarilo sa nam spoznam vcelku slusne percento z nich :)

Potom na pivo pozval Peter, potom pozval na Jagermeistra s Redbullom, potom som ja pozval na pivo asi piatich a jedine pivo co tu mali bol Bud Light z plechovky, takze fakt o nicom pivo, ale aj tak som ich tu vypil vcelku dost a bol to super zabavny vecer s tymto farmarskym vykvetom. Zo vsetkych co tu boli, ani jeden nebol v New Yorku. Asi tolko k ich scestovanosti a poznaniu mestskeho zivota :)

Saddie (kedze prehral losovanie o pravo na alkohol) mohol popijat iba O.J. (ako sa USA familiarne volaju Orange Juice) ale tak myslim, ze sme sa bavili obaja.

S: tento vercer stal za to teda.. A najlepsi bol Elvis ako si potriasol ruku s majtrom starostom a bol z toho uneseny ako by Havlovi tykal:-) inac Tim bol typicky starosta.. Velmi mily a sympaticky a hovoril ze ked hocico budeme potrebovat nech mu zavolame ze je zdy bud v office alebo tu v tejto krcme lebo ze tu toho aj tak zdy najviac vybavi:-) .. Durkovsky by sa sem mal prist daco priucit:-)

Denny naklad:

Kukurica

Kukurica

Kukurica

Kukurica

Ano, este furt kukurica

Iowa

Presli sme cez Iowu.

Kukurica.

Ano, jediny rozdiel medzi Iowou a Nebraskou, ze Iowa je mierne zvlnenejsia.





Opat sme sa zastavili v hlavnom meste tohto uzasneho statu - Des Moines. Dalsia pekelna diera. Sobota, uplne vymrete, zopar vyskoviek. Jedine zaujimave na tomto meste je, ze tu Ozzy v 80 rokoch odkusol hlavu netopierovi. Odvtedy sa tu toho asi moc neudialo.. (S: ale musim povedat ze mne sa moc pacilo .. malo mimourovnovy mall ako tokio:-) close circuit AC Mall.. cez cele mesto.. velmi zaujimavo riesena siet na take male mesto..)

Zapichli sme to v Iowa City, co ma byt studentske mestecko a aj tak posobilo. Vcelku mile, vsade boli take domce, ktore si ocividne prenajimaju studenti. To museli byt riadne orgy-domy. Pred kazdym z nich boli vyhodene vsetky mozne veci, ktorych sa majitel zbavil po studentoch ktori odisli - mikrovlnky, matrace, skrinky, ..

Rozhodli sme sa pre spanie v aute na ulici a tak vyrazame vecer do mesta na pifko.

Zacali sme v Irish Bare, potom sme dali nejaky dalsi bar a nakoniec sme skoncili v biliardovom podniku a trosku sme si zastuchali do guli.

Vecer sa spustili megalomanska burka, hadzalo so riadne supy a kedze od cias kedy som videl blesk slahnut 100m odo mna (raz na Bystrej v Tatrach a raz pri Velkom Rozsutci) som vcelku nervozny ked okolo mna plieskaju blesky tak som furt cumel von a pocuval tu kanonadu. Americka burka ako sa patri, frekvencia bleskov sa dala merat v celociselnych hertzoch (no dobrne, kapanek prehanam..) ale tak nic do nas neprasklo ani do stromu ktory bol nad nami, takze aspon nam to riadne umylo auto :) (S: a ja som to zase prespal..)

Denny naklad:

Preria a najvacsi truck stop na svete - skutocne vychytavky

Farnsworth House

Chicago

Chicago

Ranajky sme dali v najvyznamnejsej americkej pamatihodnosti - Iowa 80 Truck Stop, co je NAJVACSI (chapete ludia, proste NAJVACSI) truck stop na svete !!!!!!

Ja viem, tazko sa vam to rzodychava, ze ste to nevideli ale je to tak. Je to truck stop popri interstejtke 80 po ktorej si to padime uz treti den a nic take super sme v zivote nevideli :)

Dalsia super zalezitost bola preria. Urobili sme si malu zachadzku aby sme si mrkli oblast kde prebieha rekultivacia prerie. Inac povedane, aspon na kusku Iowy nerastie kukurica ale tam rastie povodna prerijna trava (volaju to, ze Tall Grass). No, nebudeme si nic navravat, preria vyzera ako hociktora slovenska luka. Akurat, ze ta trava je vyssia, ale medzi travou tu kvitnu pestrofarbne kvetinky a je to pekne, akurat, ze na Slovensku je taka luka za kazdou dedinou a tu je to super vychytavka, ze aspon niekde nerastie kukurica. Mali sa tam potulovat aj bizony, ale ak sa niekde potulovali tak nie v nasom zornom uhle. S: treba dodat zed tu je rarita ked sa kus pody nevyuzije polnohospodarsky ked sa da.. normalne ze kusok prerie nepari sukromnikovi a tym padom moze na divoko zarastat co je vlastne to co ssa tu deje..

Tak toto oni volaju "preria":



Prechod do Illinois oznamila tabula ale kukurica veselo pokracuje.



Dostrachali sme sa do stredu nicoho kde ale stoji dalsi Saddieho architektonicka zalezitost - Farnsworth House.

Ja som ignorant a odmietam zaplatil 20$ vstupne takze Saddie sa tam vydava sam a urcite vam farbisto o tom povyprava.

S: no Farnsworth House je jeden z naj naj pocinov modernej architektury 20. storocia lepsie povedane stredu 20. storocia.. Pri pohlade na foto si musite uvedomit ze tot je stavba dokoncena v 1951.. Naozaj.. Je to letny vikendovy dom povodne pre jednu pani:-) aj ked zase ona tam potom byvala aj dlhsie ako cez vikendy.. setko je jeden priestor az na male jadro v strede kde su udve kupelne a technika.. inac v dome nie je ziadna plna stena.. setko statne je sklo.. hmm je to uzasny experiment ked uvazime dobu.. a je plne funkcny doteraz.. ziadne problemy technickeho charakteru doteraz nemali.. anyway bolo by to na dlho keby som sa tu o tom mohol rozplyvat.. ale sak my nemame cas a hlavne vy nemate ze?;-) takze watch this..







Potom uz palime do Chicaga.

Parkovanie v okoli hostela vyzera byt zalostna zalezitost tak ja idem na check-in, vybavil som, vyniesol som veci a asi po 45 minutach prichadza riadne nasrany Saddie, praskne kluce o postel a je jasne, ze za celu tu dobu proste miesto na parkovanie nenasiel a zaparkoval na platenom mieste nedaleko hostela. (S: mozem to osr.. peklo parkovanie vo velkych mestach v USA..)

Vybalenie a vecera a tak a vyrazili sme do mesta.



Ked sa chystame dat si pifko tak pri tradicnej predvstupovej procedure zistovania ci mame 21 rokov ktoru tu podstupujeme uz skoro 4 mesiace skoro kazdy den zrazu zistujem, ze akosi nemam v penazenke vodicak. A KUA ! Zacinam tusit ktora bije a tak berieme taxik spat na hostel a volam do Iowy a je to tak. Vcera ked sme hrali biliard, tak som tam musel nechat vodicak ako zalohu za gule a ked sme isli prec tak mi ho akosi nevratili. Respektive som si ho proste nevypytal, ale kto si ma na take nieco spomenut po 5 pivach. Nechapem, ze mi ho ten barman pri plateni nevratil, ale kazdopadne moj vodicak je v Iowe a ja som v Illionois. Kedze Iowa City uz nie je zrovna za rohom, tak vylet naspat nie je zrovna optimalny a tak som sa s Iowou dohodol, ze mi ho poslu do New Yorku a zvysok cesty bude proste na Saddiem. Mrzute..

Za pomoci mojho pasu davame nahradne pivo nedaleko hostela, kde bola barmanka totalne naliata (hned prvu rundu si s nami dala whiskey) a bola to vcelku sranda. (S: plus ten chvastun za barom vedla mna.. co si tyka s Mickom a Erikom a vlastne setkymi znamimi hudobnikmi na tejto planete.. nemam rad otravnych takychto.. fakt nemusim..) Zajtra nas caka prehliadka Chicaga. Kedze som tu uz bol dva krat (zdravim Accenture!) tak tentokrat budem robit sprievodcu.

Denny naklad:

Mesto sirokych ramien

Apokalypticka burka

Chicago



Tak sme dali prve kolo prehliadky mesta. Velky sefino (to akoze ja) previedol Rumcajza (to akoze Saddie) okolo Sears Tower a financnu stvrt, cez Millenium Park kde miestny pavilon postavil Frank Gehry (ano, podobnost s koncertnou halou v L.A. a tou EMP v Seattli NIE JE cisto nahodna), mrkli sme su aj "Fazulu" no a samozrejme kopec dalsich Chicagskych vyskoviek.

fazule..







typicka..



.. a poeticka.



Neohrdli sme ani umenim a dali Chicago Art Institute (ale ti kriplaci tam zrovna pristavuju a prerabaju a tak bola velka cast zavreta a vystavene z nej boli len niektore ceresnicky, takze impresionisticke a surrealisticke hody sa nekonali v plnom rozsahu) a potom sme zamierili za troskou sucasnosti do Museum of Contemporary Art. Vselico tam bolo ale special exhibit bol Jeff Koons, ktory nas rozhodne zaujal.

Od balonikov roznych tvarov, cez porcelanove psiky a macky a neviem co mozne, az po prelomove dielo svetoveho umenia Ilona's Asshole. Kamosko Jeff rozhodne nastolil otazku ci moze byt porno umenim a veru naozaj sa s tym nemaznal. Zabudnite na Monu Lisu alebo Slnecnice, teraz je tu Ilona's Asshole.

Ak mate zaujem o viac info, odporucame http://www.jeffkoons.com. Uchylaci budu mat zaujem o seriu Made In Heaven, puritanov nech to ani nenapadne otvarat. Dieko Ilona's Asshole sice na tejto stranke nie je, ale pri pisani tohto textu som to vygooglil na prvy pokus, takze zaujemci urcite vedia co maju robit. (Osuskeho 14 nech to v ziadnom pripade nerobia!) :)

Chicago Infinity



No a potom sme dali pivo tam kde nas vcera nepustili, kedze som nemal ID, a z casnicky sa vyklula polka na Work&Travel a tak sme s nou pokecali a ako spravna Polka mala frajera niekde v Argentine (ktory na nu URCITE vo vsetkej pocestnosti caka) a potrebovala sa dostat do Argentiny. Kym sme tam sedeli tak vonku sa spustila vsutku apokalypticka burka. Totalny monzun a slahalo to jeden za druhym a medzi tymi mrakodrapmi sa to vsetko ozvenovalo. Potom na chvilu prestalo, tak my, ze zmenim lokal na a kym sme vysli von tak sa to znovu spustilo a za 10 sekund sme boli mokri do nitky a cele to malo az komiksovu atmosferu ako tam lialo a blyskalo sa medzi prazdym mestom pod mrakodrapmi.

S: uzasny lejak.. Atmoska jak hovado.. Nieco medzi blade runnerom, sin city a shanghaijskym peklom (ze bracho).. Skusil som aj foto.. Ale nic moc



O chvilu sme teda naskocili do taxika a sprchu sme dnes uz nepotrebovali.

Denny naklad:

Druhe kolo prehliadky Chicaga

Chicago



Dnes sme to doplnili dalsimi miestami v Chicago ale vonku bolo hnusne teplo a dusno takze po nejakom chodeni, prehliadke panoramy Chicaga z lode a drinku hore na John Hancock Building to potom uz Saddie zabalil a isiel na hostel a ja som este crusioval mestom a nieco po deviatej vecer som zapadol do bluesoveho podniku ktory som mal omrknuty uz od minula - Buddy Guy's Legends - a vypocul si particku. Dobre hrali chalani, hned na uvod frontman vsetkym oznamil, ze su zhuleni, no a tak to aj znelo, bol to taky trosku narocenjsi trosku-mini-mierne-psychodelickejsi blues ako normalne.

Gehryho mostik:



Taketo chodby maju nieco do seba:



Vyhlad od drinku v Hancocku:



Denny naklad:

Motor City to uz ma asi za sebou

Detroit

Vyrazame smerom Detroit. Za niekolko malo hodin prechadzame z Illinois cez Indianu (ani sme tam nezastali) cez Ohio (ani tam sme nezastali) az do Michiganu a cesta bola presne taka aka by sa dala cakat medzi Chicagom a Detroitom - totalne dialnicne nezazivne asfaltove peklo.

Detroit to ma chalan uz asi za sebou. To preco sme to cheli vidiet (teda najme Saddie) je naozaj tak - post apokalypticka atmosfera, opustene vyskove budovy, polovica barakov prazdna s rozbitymi a zadoskovanymi oknami. Vsetko co mohlo z tohto mesta zmizlo asi uz dost davno.



A by bolo jasne, s Detroitom to islo do prdele, ked sa miestne automobilky rozhodli, ze dost bolo USA auta sa idu vyrabat v Azii a miestne fabriky prepustili vsetkych. Detroit mal volakedy viac ako 2 miliony obyvatelov, dnes ma menej ako 1 milion. To je pomerne nezvycajny vyvoj demografickej krivky mesta.

Z auta sme moc nevychadzali, obed sme dali tak niekde uz nie uplne v centre a Saddie - teraz ako jediny vodic - nas dopravuje do Toleda kde ma zajtra zasa nejake tie svoje domceky a tak.

Denny naklad:

Toledo (nie, nie to v Spanielsku, to v Ohiou)

Cleveland - rocking and rolling

Pittsburgh

Toledo - Pittsburgh

Rano sme omrkli zensky japonsky architektonicky zazrak Sejimu, ktora tu postavila Glass Pavilion, ktory ako sa da predpokladat, je viac menej cely zo skla a vnutri je vystavene sklarske umenie a muzealne kusky. Saddie bol samozrejme zase raz vyteseny z toho, ale mne sa nepacilo, ze koncept nebol dotiahnuty do konca a hajzle nemali sklenene steny ale take normalne nepriesvitne :)







Z Toleda sme vyrazili do Clevelandu, kde mame de facto jedinu destinaciu - Rock & Roll Hall of Fame.

Do Cleveladnu sme dosli asi tak o 16:40 ale najst miesto na zaparkovanie bol znovu zapeklity problem, pretoze hned vedla R'n'R Hall of Fame je stadion Cleveland Browns, ktorym prave zacinal zapas a tak vsetky parkoviska na okolo boli plne alebo riadne drahe. Kedze R'n'R HFM mali zavriet o 5:30 tak tesne pred 5:00 sme to niekde zaparkovali za nekrestanske peniaze a utekali to tam mrknut. Ked sme dosli tak malo by otvorene este 25 minut a vstupne 22$ pre jedneho. Tak sme zvazovali, ze ci to za to stoji, ale nakoniec sme si povedali, ze co uz, ideme do toho a teta nam dala 2 listky a ze nech si peniaze nechame. Takze sme sa dnu dostali zadarmo a to sme veru v USA necakali, ze by niekto takto "drsne" porusil pravidla. Ej veru zlata bola ta teta.



Za 25 minut sme stihli omrknut kopec relikvii ktore tu boli a vyberame niekolko chutoviek:

Chranice na kolena Micka Jaggera z klipu Start Me Up.

Chlpate bubny bubenika ZZ Top.

Porsche Janis Joplin.

Oblecky Jimiho Hendrixa a jeho detske kresbicky.

Prilba Rogera Daltreyho z The Who.

A potom, to najdolezitejsie. Relikviu vsetkych relikvii. Svaty Gral. THE GLOVE. Hovorim THE GLOVE !!! Ze aka rukavica ? No predsa TA rukavica. Rukavica vsetkych rukavic. Este furt nic, vy neznabohovia ? No predsa biela trblietava rukavicka Michaela Jacksona v ktorej absolvoval turne ku Dangerous ! Ano. Ano, videli sme ju. Padli sme na kolena a citili tu nabozensku extazu. Sme lepsi ludia teraz, ked sme videli The Glove.

Ze to bola riadna blbost ten R'n'R HFM ? Iste ze. Sme radi, ze sme za to nemuseli dat 22 dolarov. Ani sme nestihli vidiet samotnu Hall of Fame (hentie relikvie boli v "muzealnej" casti) a uz to zavreli, ale zato sme oplieskali riadne prachy v miestnom obchode za CD a tricka.

Frcime na Pittsburgh.

Prichod do vysvieteneho Pittsburghu v noci bol vcelku pekny ale Pittsburgh je totalne rozkopany, vsade obchadzky takze na auto uplne peklo. Hostel do ktoreho sme chceli ist uz neexistuje, prerabaju ho na policajnu stanicu a tak sme to zapichli v Moteli6 mierne mimo mesta.

Hmmm, asi nasa posledna noc v moteli, kedze uz nas caka iba jedna noc ktoru asi stravime v aute a potom uz hostel v Bostone a Nikov bejvak v N.Y.

Nuz, videli sme tych motelov FAKT VELA. Vsetky su rovnake. Absolutne. Akoby ich jedna mater mala. Motel6, Super 8, EconoLodge, Travelodge, Motel7, Best Value Inn, Best American Inn, Budget Inn, Best Western - to boli iba celonarodne siete a k tomu sme spali v nespocetncyh lokalnych dierach. 2 postele, TV, kupelna, velke zrkadlo, farebny koberec a farebne deky, klima, obcas mikrovlnka, obcas chladnicka. Takto vyzera motelovy zivot.

Denny naklad:

Mesto ocele a Warhola

Fallingwater House

Posledna noc v aute

Pittsburgh a tak dalej

Rano sme sa dali na malu obhliadku Pittsburghu.

Pre mna to bola zaujimava destinacia, lebo moj otec (nazdar oci!) tu v roku v roku 1988 (ano, spravne, este za komousov) stravil niekolko mesiacov na pracovnej ceste vo Westinghouse kam ho vyslal legendarny Datasystem (vy co nepoznate Datasystem sa hanbite :) ) a Amikom tu vtedy z nejakeho obskurneho dovodu vysvetlovali fungovanie kvalitnych vychodo-blokovych kompikov z konca 80 rokov), no a ked sa odtial vratil, tak mne a segre doniesol vysielacky, digitalne hry, auticko na dialkove a asi 5kg zuvaciek a s toutu vybavou sme v roku 1988 boli najvacsimi sekacmi v skole (si pamatam, jak som s tymi vysielackami machroval, aj ked mali dosah asi 50m). No a tak som chcel vidiet mesto kde moj otec stravil niekolko mesiacov a nasaval atmosferu Zapadu daleko skor ako sa tato moznost otvorila zvysku populacie.

Ak si niekto mysli, ze mu nesiem vysielacky, digitalne hry, auticko na dialkove ovladanie alebo 5kg zuvaciek, tak sa fakt myli, aby bolo jasne.





Vcelku velky vyzera byt Pittsburgh. Nie je to ziadna nevyslovitelna krasa, ale zaujimavo sa tu miesaju relativne stare domce s vyskovkami a je vidno, ze je to "working town". Moc casu sme ale nemali tak sme dali len velmi rychlu prechadzku a potom sme opat isli za kulturou.



Sorry Lado, je nam to naozaj luto, ale ZASA sme boli v galeriach namiesto toho aby sme pachali nejake peklo. V Pittsburghu sa totizto narodil "slovacisko jak repa" - Andy Warhol (alebo mali by sme povedat Andrzej Varchola?) takze tu maju solidnu galeriu.

V galerii vypli gravitaciu:



Okrem Andyho sme dali este jednu galieriu a potom sme palili niekam do stredu Pennsylvanskeho nicoho, kde ale stoji velke nieco: Fallingwater House.

Ako ma Saddie uviedol, tak je to jedna z top, ale fakt TOP architektonickych destinacii na svete. Nasa banda architektov urcite vie o co ide, pre ostanych nas smrtelnikov teda prezradim, ze to postavil amicky megasekac Frank Lloyd Wright a je to vila, ktora je postavena nad vodopadom malej riecky (alebo vacsieho potoka?). Aby bolo jasne je to z roku 1937.







Nuz, teda nie som ziadny architektonicky fajnsmeker (aj ked Saddie ma pocas tohto vyletu uz ako tak zasvatil) ale potvrdzujem, ze to bola riadna pecka. Chlapik v roku 1937 predbehol asi tak skoro vsetko co sa u nas v "srdci Europy" stavia dnes. Moze byt veru.

Zvysok dna uz bola bohapusta nahanacka smerom na Boston, dali sme veceru v echtovne klasickom "dinery" a zapichli sme to v strede uplneho nicoho niekde pri mociari asi a naposledy sme vecer prestavovali auto a spali v nom.

Same maso ???



Kua ! Vegetarianske menu nemaju. Don't make him mad !!!



Denny naklad:

Boston - nasa posledna destinacia

Znova Atlantik. Prechod kontinentu ukonceny.

Boston

No a tak sa to stalo. Opat sme dokoncili prechod kontinentu a dosli sme k Atlantiku.



V Bostone sme sa ubytovali v hosteli a rozhodli sa, ze ideme obzriet vecerny a nocny zivot v Cambridge, cize casti kde je Harvard a M.I.T. (MIT na obrazocku ponize):



Najprv sme dali nejaky bar spojeny s micro-brewery. Ich lokalne pivo, ktore som si dal sice Saddiemu az tak nechutilo ale podla mna to bolo najlepsie pivo, ktore som v USA pil a smelo by som ho zaradil na popredne priecky mojho osobneho rebricka vsetkych piv. Po kadzom napiti sa po 5 sekundach zacal objavovat "chvostik" a ten vrcholil presne 7 sekund po napiti sa nastupila plne chmelova horka chut minimalne porovnatelna s Plznou. Krasa, tento chmelovy dojazd. S: kecy kecy kecy.. nezda sa mi ze by az take dobre bolo:-) ale aspon vidite aky majster ochtnavas sa nam tu vyklul:-) uz aj chvosty ma v hube:-)

Potom sme dali People's Republic - laviciarsky bar na odporucenie Bertila a bola tam prijemna atmosfera.



Saddie, zmoreny soferovanim, kedze to od Chicaga taha vsetko sam sa potom odobral do vecnych lovist a ja som este isiel mrknut nejake ine lokaly. Ziva hudba uz bola vsade pase a tak som nakoniec skoncil v bare s nie-az-tak-zivou hudbou. Dal som si pivo (to ste necakali, co?) a o chvilu sa mi prihovorila nejaka babenka, ze ja urcite nemozem mat 21 (je to mozne, ze aj v tomto zubozenom stave si niekto mysli, ze nemam 21?) ale tak proste sme sa dali do reci a ona mala 31 rokov (na co teda tiez zdaleka nevyzerala a oslavovala narodeniny) a bola tam este s jej spolubyvajucim, co bol cierny gay z New Orleans - s tym som si vlastne mozno pokecal viac ako s nou - a este ich doplnali nejaki dvaja Taliani ktori tu robili nejaki vyskum lebo studovali PhD.

O chvilu ten bar zavreli a tak sme sa vybrali do People's Republik ale ten uz tiez zatvarali a tak tato uzasna zostava - ja, 31 rocna zenska, cierny gay a dvaja Taliani - sme zobrali 2 taxiky a isli domov k tej babe (Emily) a jej spolubyvajucemu (Kibwe) kedze mali doma nejake vino a vyzeralo to, ze inde sa dnes k alkoholu nedostaneme.

Na hostel som dosiel o 5:30 (cize asi 5 hodin po Saddiem) :) (S: ach tieto vecne Elvisove preteky.. to je uz na bobrika ze?) a bol to super vecer, totalny flash-back na Erasmus. Jeden z tych Talianov si robil PhD v Cordobe v Spanielsku a teraz tu na 1 mesiac robil nejaky vyskum na Harvarde (ale ako on tvrdil akurat si tu robil prazdniny), ten druhy tiez tu nieco vyskumnicil a obidvaja boli svojho casu samozrejme na Erasme, takze to bolo take prijemne posedenie. Aj Emily a Kibwe boli v Europe na viacerych miestach (co je na Americanov dost neobvykle) takze to bola prijemna rozprava o Europe a USA. Vinko, syr, ziadna divocarna.. ach jaj, tie stare dobre casy Erasmove..

Denny naklad:

Harvard a M.I.T.

Prsi, prisi, len sa leje..

Boston

Rano sme sa vybrali znovu do Cambridge, Saddie trochu skorej lebo isiel pozriet MIT (S: MIT je jedna z mojich snovych destinacii podobne ako Berkley.. to len na vysvetlenie ale vlastne som siel pozret Harvardsky istitut vizualneho a "performance" art od Le Corbusiera. Beton.. mnamka.. chalan dal viac nes slusne) a ja som potreboval dospavat a stretli sme sa pri Harvarde. Inac hostel ma riadne nasral, lebo ked som sa nad ranom vratil do izby, tak moje veci boli hodene na zemi a v mojej posteli niekto spal a nakoniec som musel spat v inej izbe (tusim tam okrem mna spali same zenske) a rano ked som isiel dospavat tak moja postel bola furt obsadena a nakoniec vysvitli, ze ti kreteni rezervovali tu postel pre 2 ludi. Takze namiesto spania som furt behal medzi izbou a recepciou az sa to nakoniec zdarne vysvetlilo a konecne sa mi dostalo oddychu vecneho.

Mrkli sme teda Harvard. Nuz studovat tam uz asi nebudem, ale este furt by som tam mohol prednasat :)



Kedze medzi mladych, perpektivnych, krasnych a stastnych studentov Harvardu sa uz nezaradime, tak sme sa rozhodli to aspon fejknut a v miestnom obchode sme si nakupili cacky macky aby sme sa aspon mohli tvarit, ze sme tam studovali.

Saddie si vybera slusivy rugbysticky svetrik:







No nie je proste SEXY ?

Potom sme mali v plane ist mrknut downtown, lenze spustil sa monzum. No vazne. Lejacisko ktory sa spustil prekonal este aj ten z Chicaga a este bol aj riadne studeny. Z obzerania Bostonu teda moc nebolo, kedze sme ciastocne isli po svojom tak ja som stihol North End/Little Italy a trochu centra, Saddie stihol nejaku dalsiu svoju architektonicku zalezitost (S: Diller & Scofidio Institute of Contemporary Art.. jedna z naj naj budof co som videl v USA zatial:-)) a Back Bay.



Ale nevadi. Vlastne super. Pocasie v Bostone bolo uplne pekelne, dalo by sa povedat, ze nam ciastocne pokazilo navstevu Bostonu ale o to viac sme si uvedomili, ake nehorazne stastie sme cely cas mali s pocasim. Az do dnes nam dazd alebo pocasie ako take neprekazilo ani jeden jediny vylet, ani jednu navstevu mesta. Nikdy v zivote som nevidel tak malo dazdu. Za cely cas sme videli dazd mozno pocas 7 dni a to boli vacsinou dni kedy sme aj tak len cestovali a bolo nam to suma fuk.

Mali sme naozaj z pekla stastie, ze nam dazd nijako neprekazil vlastne vobec nic podstatne az do dnes. Takze vobec sme to nebrali tragicky, ze sme v Bostone nevideli, vsetko co sme chceli. Hlavne ze v Grand Canyone, Zione, Rocky Mountains a Yosemitoch a v mestach nam vyslo pocasie super a rovnako nas obisli vsetky katastrofy - kym sme boli v Nashville tak nas tesne minulo tornado, rovnako hned na zaciatku vo Virginii, Yosemity boli v plamenoch ani nie 2 tyzdne po nasom odchode, Kalifornske poziare sa nam tiez vyhli - az na ten usek Big Suru - potopy nas tiez obisli, atd. atd.

Vecer sme skocili do Irish Pubu nedaleko hostela a cumeli tam na olympiadu.

Zajtra sa vraciame do New Yorku a bude po tom..

Denny naklad:

Sme spat.

Vsetko sa konci tam kde sa zacalo.

16 853 mil.

New York

Dosli sme do autobazaru kde sme kupili auto (najvernejsi fanusikovia ai urcite spomenu, ze to bolo "u Ahmeda"). Kym nas zeleny Ford Windstar LX 2003 medzitym znamy pod menom Gabe zaparkoval na rovnake miesto na akom stale pred vyse 100 dnami, tak presiel 16 853 mil a my spolu s nim.

Je to tady, sme doma v New Yorku v Queense.

Cesta z Bostonu bola nuda jak svina, odchod z Massachusetts, prechod cez malilinky Rhode Island a Connecticat - Connecticat je asi najodpornejsi stat zo vsetkych (same fabriky), takze sme sa zastavili iba na obed - do New Yorku a potom New York City.

Caka nas este hodne byrokracie s predajom auta, rusenim poistky, zatvorenim bankovych uctov a tak, takze posledne dni nebudu ziadnu uzasna sranda ale dokazali sme to deti. Z New Yorku do San Francisca a spat.

Kedze ta mrcha Margie nam nikdy ziadne dokumenty k autu neposlala (vsetky dokumenty mali prist na jej adresu ako dosledok nasho "poistneho podovodu") tak vieme, ze predat auto bude problem. Zastavili sme sa u Ahmeda, ten bol cely nateseny, ze nas vidi ale zistili sme u neho, ze bez papierov to nepojde, tak sme sa vybrali na urady zhanat duplikat nasho car title (dokument dokazujuci vlastnictvo auta) lenze kancelarske krysy zavreli o 16:00, tak sme to uz nestihli.

Kluce od Nikovho bytu sme si vyzdvihli v pizzerii (ak to znie divne, tak ano, bolo to divne), na veceru sme vyrazili na sushi (je tu super lacne v Queense) a potom si dali nedaleko pivo. Vecer dosiel Nik, pokecali sme a tak.

Aha a zabudol som spomenut, ze Gabe uz nie je tak uplne Gabe. Vyzliekli sme ho: dali sme dolu Skully a poodliepali nalepky. Potrebuje este riadnu sprchu a vydrhnut pod pazou a bude pripraveny na predaj.

Ach jo, objavitelska cesta po USA sa pre nas skoncila.

Posledne foto Gabea, predtym ako sme mu odobrali insignie:





Denny naklad:

Same vybavovacky a inac nic.

New York

Nadej zije. Rano sme nabehli na urad a poziadali o duplikat papierov a ak vsetko pojde v poriadku, tak by sme ho mali vo stvrtok mat v ruke, co by bolo super, lebo by sme stihli predat auto a ziskat nejake bubaky spat. Tie sa viac ako zidu, kedze tie nase poistenia nas vysli dost draho.

No a inac sa nic nestalo, akurat sme zacali balit veci, lebo ich mame kua ze vela a potrebujeme sa zmestit do limitov. Uz aj tak sa do nich nezmestime, lebo Saddie berie surf a ja gitaru ake tak carujeme a vymyslame.

Na veceru sme skocili na to iste sushi ako vcera a na to iste pivo ako vcera - uz sa veru stavame v Queense "miestnymi".

A inac nic, necakajte uz ziadne vzruso, uz to tu musime len zabalit, podpisat a poslat sa domov.

Denny naklad:

Pat a Mat cistia auto

Manhattan (aspon chvilku)

New York

Dnes sme robili 2 veci: cistili Gabea (alebo teraz uz by sme mali hovorit, Ford Windstar) a stretli sa s Dankou N. (niektori poznate, niektori nie) na Manhattane.

Ad cistenie auta:

Makacka jak svina, lebo vsak samozrejme, ze tie nalepky zanechali na karoserii stopy po lepidle a bolo to treba ocistit. Trvalo to spolu niekolko hodin a mame pre vas jedno velke ponaucenie. Mile deti, ked niekedy budete potrebovat odleptat auto, tak pouzijte aceton a NIE odlakovac na nechty (aj ked je aceton-based), pretoze vam to dodbre lak.

Gabe vyzera ako keby mal nejaku koznu chorobu a teda na krase a predajnosti mu to moc nepridalo. Pat a Mat vas zdravia.

Potom sme boli v autoumyvarke a Gabe dostal prvu sprchu za 4 mesiace a Mexikanci na nom pekne makali - vcelku dobre podivanicko taka americka autoumyvarka.

Na vecer sme vyrazili na Manhattan kde sme sa stretli s Dankou Nagelovie, vypoculi sme si kus jazzoveho koncertu zadara v Lincoln Centre a potom sme Danku donutili ist s nami na pivo (neludsky pri tom trpela). Aspon na chvilu sme teda videli Manhattan, inac sme tu furt uvezneni v Queense.

Ked Danka exitovala, tak sme este dali pivo v Greenwich Village, kde som sa dozvedel, ze v NY nosia satky (taku ako mam ja) gangy a ze podla toho sa spoznavaju (napr. Cervei proti modrym) a preto som si ju musel dat dole ked sme isli do krcmy, lebo sa bali, ze im to tam niekto rozmlati mojou hlavou :)

Stretli sme sa s Nikom, kupili este "plechovkace" a sli do City Reliquiary (co je take mestske museum Brooklynu a Nik je jeden z tych co na tom makaju) ze nech konecne vidime to naj naj naj muzeum New Yorku a to este v netradicny cas ked tam nie su ziadni navstevnici o jednej v noci:-) Uz sme sa tesili na vychytafku a spooky miesto ale to sme zabudli na Nikof style ukazovania barov ci inych uzasnych miest.. a sice zdy su zatvorene ci v demolacii alebo ako tento krat simply nemal Nik so sebou kluce ked sme tam prisli:-) takze sme sa dobre zasmiali a Mr. Sokol nas odviezol domov.

Denny naklad:

Predaj auta spojeny s hurikanom

Balenie

New York

Rano sme balili veci a modlili sa aby nam prisiel nas title. Asi nieco po 10:00 nam zazvonil Fedexak a po 4 mesiacoch mame konecne papiere k autu. Vyrazame predat Gabea (ale to co z neho zostalo kedze uz nema insignie).

Zastavka u prveho dealera - nema zaujem.

Zastavka u druheho dealera - mrkol auto, ze kolko zan chceme, tak my ze aspon 3000 USD ale ze si este chceme obehnut dealerov a on ze mozno by kupil, dal si skusobnu jazdu a ocividne sa mu vcelku lubilo. Ibaze ho nechcel kupit pre autobazar ale pre svoju mamku niekde na Floride, takze ho vlastne chcel kupit ako sukromnik. Lenze chalan nemal prachy. Vytiahol svoje bankove seky a poukazoval nam ich vyhlasil, ze nema viac ako 2500 USD a ze ked sa nam ho nepodari predat za viac tak ho zoberie ale viac proste nema.

Ako dalsiu zastavku sme zvolili Ahmeda, ze skusime kolko by dal on, kedze on to auto pozna a mozno by vedel ponuknut ferovu cenu. Ahmed sa poradil s nejakym druhym Egyptskym manikom, pozreli nejaku stranku a vyhlasili, ze 2400 USD. Tak sa ho pytame, ze ci si robi srandu, ze vsak vie, ze sme ho kupili za 6500 a ze sice sme na nom dali hodne mil tak nic zasadne s nim nie je. Tak som ich donutil otvorit si Kelley's Blue Book, co je ta stranka na ktorej sa daju zistit "objektivne" ceny auta a podla ktorej sa riadia aj dealeri a hovorime, ze MINIMALNA cena je 2990 USD tak nech nerobi kulehy.

On, ze 2500.

My, ze uz mame kupca za 3000 USD a ze za menej mu ho nedame a ze jediny problem je, ze chlapik by nam dal prachy az zajtra tak preto by sme to radsej predali Egyptskej mafii.

On, ze 2500.

My, ze FAKT NIE.

On, ze 2650.

My, ze FAKT FAKT NIE.

On, ze 2650 a to je posledny offer. A hovori, ze ked to niekto chce kupit za 3000 USD, tak ze nech mu to predame, lebo viac nam aj tak nikto neda a ze vlastne to nie je zla ponuka.

Tak ja som zbehol za tym predoslym chlapikom, ze mame kupca za 2800, ale ze radsej to dame jemu, ak nam da tych 2800, kedze to chce pre mamku. (Ano, odrbavali sme Ahmeda, ze mame kupca za 3000 litre a tohto, ze mame kupca za 2800). Tak, ze to bere.

Tak sme utekali za Ahmedom, ze sme to teda predali, tak on ze dobre sme urobili.

Berieme auto chlapikovi v nadeji, ze nam rovno odovzda 2800 USD ale on, ze najprv ho chce este zobrat do servisu, kde ho rychlo prezru a musi sa zastavit v banke. Tak sme nasadli do auta a chlapik nas bere do banky. 20 minut trcime v aute a chlapik sa vratil bez prachov a hovori, ze FAKT NEMA ale, ze este ide zavolat nejakemu kamaratovi, ze ci mu pozicia. Tak zaciname byt nastvani, ze sa tu zadrbavame a ten typek nema prachy ale tak co uz.

Ideme do servisu, Mexicka zostava prehliadne Gaba zvonka, zvnutra, cez pocitac a per rectum a vyhlasia, ze je vsetko OK (cha, ani si nevsimli, ze nam uz asi mierne fuci zadna pneumatika a nefunguje zadne okno). Typek, co ma typkovi doniest peniaze sa vsak furt neukazuje, uz sa hodne ponahlame, lebo u Ahmeda este musime vybavit zrusenie jednej poistky a este sa musime zastavit u vladnych vypalnikov vratit SPZky a potom este zrusit poistku v DCAP a to uz dnes aj tak nestihneme.

Typek vola typkovi v peniazmi a zrazu pocujeme, ze on zhana 2500 USD a nie 2800. Tak mu hovorime, ze ale cena je 2800 a on skoro dostal infarkt, ze tom som mu nepovedal, ze on rozumel, ze mu ho chcem dat za 2500 a zrazu sa vyrutilo asi milion FUCKov a peklo, apokalypsa, kataklizma a klimakterium a ze sere na nas a bol cely nasrany, ze zabil 2 hodiny casu a nebol v robote (kua, aj my sme zabili cas ty chytrak). Potom, ze ak nam da 2600 ze ci mu ho dame, my, ze hej, lebo uz sa nam nechce ist za Ahmedom a tak isiel pytat od sefa ale ani sef nemal kesenu a tak mu hovorime, ze dojdeme zajtra ale mame v plane ist rychlo k Ahmedovi a konecne to ukoncit.

Medzi tym sa spustil megalomansky hurikan a monzun a voda na ulici stalo do vysky 20cm (fakt neprehanam).Prifrcali sme k Ahmedovi, vyskocil som z auta do vody nad clenky a citil som sa ako v Zion Narrows, za 20 metrov ktore som isiel k Ahmedovi som totalne premokol a hovorim mu, ze potrebujeme predat to auto, len ten druhy typek nemal prachy. O chvilu dofrcal Saddie, ktory bol narozdiel odo mna chytry chalan a pouzil celtovinu (ktora bola posledna vec v nasom aute) ako vymakany prsiplast a tak dosiel relativne suchy.

S Ahmedom sme uzavreli biznis, jedine co bolo treba bolo podpisat ten doklad ktory sme dostali Fedexom no a potom nas mali vyplatit. Zrazu zacali vymyslat, ze 2650 a este nam dlzili peniaze za poistku ktoru sme rusili, co povedali, ze bolo 419 dolarov no a zrazu nam chceli dat spolu 3000 USD, tak im hovorim, ze co mali z matematiky, ze spolu je to 3069, potom zacali vymyslat (to "oni" znamena Ahmed a jeho mamka, ktora bola vlastne jeho sefom), ze ale tolko oni od tej poistovne nedostanu, ze len 400 a fakt nam uz dochadzala trpezlivost. Clovek aby sa tu doprosoval svojoch prachov este aj po tom co sa dohodneme. Uplny Egypt, aj tam ked som kupoval nejake somariny tak vzdy ti predavaci zacali vymyslat vsetko mozne, len aby nas vyzmykali, akurat, ze tam som vzdy ozelel tych 20 SKK a nechcelo sa mi na take smiesne prachy hadat, ale tu predsa len islo o viac. Nakoniec sme vypacili 3050 USD a 19 sme im "odpustili", pretoze nam dali cash a nie ziadny sek s ktorym by sme este museli behat do banky.

Vonku este furt zuril monzum ked som isiel odmontovat SPZky a v tom sa dorutil Ahmed, ze a co sprepitne pre neho. Ze on za tento nakup nedostane nic, ze nech mu dam 200 USD ako sprepitne. Tak som pozrel na neho, ze ci mu uz uplne drbe, on, ze este som ti vybavil aj tych 50 USD navyse (asi cakal, ze za to, ze zvihol cenu o 50$ mu necham 200$ ako sprepitne), potom, ze tak 150$, furt som na neho piekol, tak, ze aspon 100 a to uz sa citil urazeny a furt som na neho kaslal povedal som, ze nic nedostane, Saddie zatial popodpisoval vsetky papiere (majitelom auta bol Saddie) a rychlo som ho zobral, ze Ahmedovi zadrbava a ze utekajme odtial kym sa da.

Monzum pomaly prestaval, naposledy sme presli okolo Gabea a vyrazili prec.

Kedze sme cely den nic nejedli a teraz bolo 18:30 tak sme dosli do bytu (Nik odisiel do Chicaga) prezliekli sa a nakoniec sa rozhodli, ze nikam na veceru nejdeme. Saddie, ze objedname pizzu, ale radsej som skocil do pizzerie 100 metrov od bytu, kupil pizzu tam a zozrali sme ju pri Olympiade a isli spat, lebo dnesny den bol vcelku vycerpavajuci.

S predajom auta sme teda ziadnu dieru do sveta neurobili, skor niekto urobil dieru nam do prdele, ale co uz, proste viac casu sme nemali a tak sme to holt predat museli.

Aspon to uz mame za sebou..

Denny naklad:

This is The End, beautiful friend, The End

Gronsko, 10km nad zemou

Logicka uloha:

Saddie ma surf.

Elvis ma gitaru.

Do lietadla si mozeme zobrat 2 kusy batoziny na check-in, kazda max. 23kg a jeden kus batoziny na palubu 8kg max.

Surf musi ist na check-in a teda Saddiemu ostava uz iba 1ks batoziny, gitara musi ist tiez na check-in (tieto veci sme zistovali po telefone) a teda aj Elvis ma uz iba 1ks na check-in.

Rozdelte tych 70kg na medzi zvysne mozne batoziny (2x 23kg, 2x8kg) tak aby ani jeden nemal nadvahu.

Hmmm..

Zda sa to nemozne ? Este to vylepsime. Nase zlaticko Bertil si objednal fotograficku vybavu asi tak 7kg ktora musi ist cela na palubu lebo inak by sa rozmlatila. Okrem jeho bonusovky, samozrejme mame vlastne 3 tela fotakov, 5 objektivov, kameru, lap tom a hraddisky, iPod, Mandy a zopar krekych suvenirov a to vsetko musi ist na palubu. A teraz budte frajeri. Bertil, fakt si nam nepomohol..

Kedze ti bystrejsi z vas uz vedia, ze tato uloha je neriesitelna tak sme carovali. Surf sme vycpali trickami, do gitaroveho puzdra som nalozil knihy, sutre a spodare az to puzdro praskalo a batozina ktoru mienim prepasovat na palubu ma 15kg a nie 8kg ale dufam, ze ju nebudu vazit. Surf pojde ako dodatocna batozina za poplatok.

Mali sme posledne vybavovacky a nastastie tentokrat to islo velmi rychlo a hladko. Na Department of Motor Vehicles sme vratili SPZky, tam nam dali o tom lajster, s nim sme zbehli do DCAPu a zrusili poistenie zodpovednosti za skodu (inac nebol tam Richie ale iba jeho sef, tak sme sa ho opytali, ze kam odisla Margie a on nam potvrdil nas predpoklad - Margie vyhodili), zavreli sme ucet v banke a dostali posledne chechtaky co sa na tych uctoch nachadzali.

Kedze to islo vsetko tak hladko tak nam zostalo trochu casu a isli sme este raz na Manhatten, do Chinatownu kupit zopar poslenych sprostosti.

Navrat domov a objednanie taxika. Byvali sme sice velmi blizko letiska a velmi lahko by sa tam dalo dostat metrom a shhuttle-trainom, lenze mali sme tolko batoziny, ze by to bol fakt vopruz a tak sme zvolili taxik. Ten by normalne stal 25$ ale kedze sme potrebovali minivan aby sa tam zmestilo vsetko co mame, tak to bude stat 50$ plus tipko pre taxikara.

14:30 sme vsetko nalozili, vodic bol mierny cvok ale okolo 15:00 sme boli na letisko.

Tam sme sa dozvedeli, ze gitaru si predsa len mozem zobrat na palubu a tak som zacal vsetko prebalovat, rovno pri tom pultiku som zacal vybalovat knihy, Cdcka a spodare a presuval som veci z gitaroveho puzdra do ruksaku ktory som potom dal na check-in a na palubu som teda bral len krehke veci. Vyzeral som jak najvacsi sedlak, ale vsak nevadi, Slovacisko sa vo svete nestrati.

Saddie este bojoval o cenu dodatocnej batoziny, lebo na miesto 80 EUR o ktorych sme sa docitali na stranke Austrian Airlines mu chceli nauctovat 160 EUR, ale nakoniec svoj boj s byrokraciou vyhral, vsetko sme odovzdali, presli sme prehliadkou telsnych dutin, dali si nase prve dnesne jedlo - predrazeny sendvic - a zdarne sa nalozili do lietadla.

Lietadlo sa zvidhlo, my sme opustili posvatnu americku podu, The Land of The Free and The Brave.

Je to za nami.

16 853 mil (cca. 27 000km)

122 dni

Vyse 70 motelovych izieb

34 statov

22 narodnych parkov

1 roadtrip z New Yorku do San Francisca a spat, od Atlantiku po Paciik a k Atlantiku.

Videli sme viac z USA ako 95% Americanov uvidia za cely zivot o Europanoch ani nehovoriac, vypili sme viac znaciek piva ako za cely zivot zatial (teda aspon ja urcite, neviem ako Saddie), najazdili viac km ako profesionalny tiraci (no, to asi nie, ale tvarme sa, ze hej..) a videli a zazili nieco co sa neda merat nicim.

Je to za nami, o niekolko hodin pristaneme vo Viedni a vratime sa do reality zvanej zivot, ale veci ako surfovanie v Californii, prechod Grand Canyonu, vyhlad z Golden Gate na San Francisco, gambling v NY, cestovanie popri stolovych horach juhozapadu, navsteva hrobu Jimiho Hendrixa a Elvisa Presleyho, hadzanie koralok po zenskych v New Orleans, steak v Texase, lozenie v Joushua Tree, Mojavska Pust a Udolie Smrti, Route 66 ci vinice Napa Valley uz pre nas nebudu len snom, ale zazitkom a skusenostou zvanou Elvis & Saddie Do Us 2008.

A ako by povedal Forrest Gump:

A TO BY BYLO ASI TAK VSECHNO !

Zdravi vas Elvis a Saddie.

Denny naklad:

Epilog

Vienna - Bratislava

Doleteli sme seba sa... Ziadne problemy nenastali... Dobre sme sa najedli a hlavne napili (dokonca som do Elvisa nejaku whisku tusim dal)... Batozina nam doletela tiez... Zda sa byt aj neporusena... A tak sme sa pobrali smerom von z priletovej haly a toto nas tam cakalo...

[pikkcur]

No nekup to!

Respekt pani :-) ... Luuuubime vas moc moc...


My name is Samuel Bertok (aka sADDIE or Baphomet), and I’m a long term student of architecture :). Born in Bratislava, Slovakia, 27 years ago, studying and living in Vienna, Austria, for about 8 years. I want to see and learn as much of the society and architecture of the States as possible and use this knowledge for my diploma. That means a lot of modern architecture and galleries will be visited on the road trip. You will find my notices regarding this subjects (and my diploma) in “saddie’s architectural journal”. I will also be much interested in the diverse facets of the American society and love social experiments. The next big target of mine will be the West Coast where we will try to do as much surfing as possible. ALOHA!

Duties on the road: 1st driver, main art and architecture supervisor, responsible for navigation and healthy nutrition, has to calm us down in “stressy” situations and look for elvis not to lose the car keys or any other property which might turn out to be useful after…

The 27 years old corpse generally referred to as Marcel Strbak houses various personalities (Elvis, Beelzebub, Lemonade Joe, …), which can be roughly divided into two main human beings. It is the very nature and reason of the road trip, that the workaholic version of myself will be chained and locked in a closet and the hippie version of myself will take full control. This means that lot of honky tonk bars, campgrounds and canyons will be visited and lot of mushrooms will be eaten during the road trip. You will find my notes in “mushrooms journal”.

PS: I want to thank my workaholic myself for earning enough $$$ for this trip " thank you very much and now go and F**K YOURSELF !

Duties on the road: backup driver, weirdness supervisor, responsible for planning and budgeting, eating meat, playing guitar and kicking saddie’s ass to keep him working on his diploma…

About us…

Get your motor runnin’,
Head out on the highway,
Lookin’ for adventure,
And whatever comes our way
Born To Be Wild (Mars Bonfire for Steppenwolf) 1968

Last year August we met in an open air pub in good ol’ Bratislava.
Saddie: “C’mon man, you gotta join me for that surf trip to France tomorrow ! It will be great two weeks.”
Marcel: “I’m sorry baby, I can’t make it this time, but I was thinking about a different thing… How about words like… Route 66… On The Road… Easy Rider ?”
Saddie: “ANYTIME !”
The idea of the US Road Trip " the Jack Kerouac kind " sitting in our heads for a long time, came to life. It took more than 8 months of the actual preparation, planning and not to forget the saving up for this one and it is with great pleasure that we can begin our official ass-kicking travel log at this platform.

We would very much like to call this something else than a blog.. let’s say… a traveler’s log, as we do think that the intention and the motivation of ours is a bit different than of the usual bloggers. This one is mostly for our friends and relatives, although everyone else is most heartily invited to join us and follow our travel log. Of course, this log will not follow any particularly predetermined or academic framework, but will be freewheeling, rocking and rolling, grooving and moving, ootsy and tootsy…

As this is our first post, let us take a bit of space to introduce ourselves as a way to kick off what we hope will be an on-going sharing and exchanging of impressions and experiences related to our trip and other assorted items of interest that we hope to share with you through this medium.

epilogue

So to wrap up this first log entry… we will have many observations and opinions to share (as you’ll discover as you get to know us even if you already think you do) and we hope you’ll enjoy this open and vigorous exchange of ideas. Mulder said “the truth is out there” and we complete “the future is out there…”

About the trip…

The plan:
1 car, 2 hippies, 4 months, 32 states, 10 000 miles

New York, Woodstock, Philly, D.C., Atlanta, Great Smoky Mountains, Nashville, Memphis, New Orleans, Delta, Houston, Austin, El Paso, Big Bend, Roswell, Santa Fe, Taos, Grand Canyon, Bryce Canyon, Zion, Canyonlands, Las Vegas, Death Valley, San Diego, Tijuana, L.A., Big Sur, San Francisco, Yosemite, Redwood, Seattle, Olympic Peninsula, Vancouver, Idaho Falls , Yellowstone, Grand Teton, Salt Lake City, Rocky Mountains, Denver, Iowa and the rest of the cornfield, Chicago, Detroit, Pittsburgh, Boston

The reality:

May differ… check the log!

About the page…

There will be 3 columns on the main page. In the middle a post from us on everyday basis (we hope) including pictures and videos. The main picture will serve as the background for the whole page. In case there are some more photos on that day to show you there will be an additional gallery. You can navigate the logs through the “day-counter” (1 is the first day of the trip, 2 is the second and so on), or through the “navigation-map” to the right which is showing our current position (via gps) and the trail we already have behind us. Every log will be associated with a position on the map. There will be a table with our every day challenges in the left column. We’re curious by ourself what that will be. As mentioned there are two side projects on the page where we plan to share specific information concerning either architecture (saddie’s diploma mostly) or the supernatural (if u know what I mean ;-) ).

Enjoy…

thanks to..

In closing of this introduction we wish to thank Mrqva, Matelko and Pivisko for their valuable assistance in setting up the design and code. Cheers boys…